Ako lektorka anglického jazyka vo svojej vlastnej škole som sa cítila skôr silná a neohrozená. Pracovala som 12 hodín denne, šesť dní v týždni a ani siedmy som nevedela oddychovať. Diagnóza ma zastihla nepripravenú. Mala som ambície. Dni som mala presne nalinajkované a o svoj zdravotný stav som neprejavovala dostatočný záujem. Pravidelné návštevy u lekárky ma skôr obťažovali a oberali o moju plnú pozornosť, ktorú som chcela venovať práci a počas osobného voľna turistike.
Inzulín
Môj svet sa zmenil s prvou injekciou inzulínu. Môj manžel stál vždy pri mne a preto, že mal s injekciami skúsenosti, trpezlivo a s láskou ma učil. Často bol pri mne a snažil sa nenechávať ma samu, kým sa nenaučím s inzulínom žiť. S jeho pomocou som to dokázala.
Začalo to so mnou kolísať a môj život prepadol permanentný strach. V noci som sa niekoľkokrát budila, aby som si zmerala hladinu cukru v krvi a vyhla sa nízkym hladinám. Počas dňa mi po každom jedle bolo zle, akoby som mala hypoglykémiu. Zakaždým, keď som si s jedlom pichla inzulín, najbližšie dve hodiny som prežívala s pocitmi nízkeho cukru a tlačila som sa jedlom. Nevedela som sa spoľahnúť na pravidelný režim. Glykémie lietali a ja som bola bezradná. Ambulanciu mojej diabetologičky som začala navštevovať s radosťou. Dobrý lekár je pre chorého človeka veľká pomoc. Ďakujem MUDr. Kollárovej.
Rebríček hodnôt sa zmenil. Začala som viac času venovať sebe a menej práci. Nedarilo sa mi udržať dobré hodnoty a pritom nemať strach. Prácu som si prispôsobila tak, aby som po jedle mala voľno, no stále sa mi nedarilo zaradiť do svojho života pohyb. Cukor mi kolísal a aj po prechádzke som cítila chvenie, mdloby a spomalené reakcie. Tak veľmi som túžila žiť. Chcela som sa vrátiť k turistike. Neodvážila som sa vybrať sa sama do hôr. Mala som výstroj, všetko, čo mi mohlo pri hype pomôcť, no nemala som odvahu ísť bez manžela či priateľov. Cítila som frustráciu. Snívala som o miestach, ktoré chcem navštíviť. Len snívala...
Život bez pumpy si už neviem predstaviť
Najväčšiu zmenu v mojom živote s DM priniesla inzulínová pumpa. Dostala som pumpu a ono to funguje. Naučila som sa s ňou pracovať. Znova som si obula turistické topánky a prešla kus Slovenska. Nemusím sa tlačiť jedlom. Stačí, keď si vypnem pumpu alebo znížim bazál na toľko percent, koľko potrebujem. Už nemusím vyhľadávať len také turistické miesta, kam sa vie dostať sanitka. Dokonca som sa vybrala aj sama. Vychutnávam si pohyb a prírodu. Vďaka Medtronicu som slobodná.
Pumpa ma naučila, ako to celé funguje. Viem presne, koľko mám zostatkový inzulín a pumpa sama mi prepočíta, koľko jednotiek pridať pri zvýšenej glykémii. Môžem sa na pumpu úplne spoľahnúť. Spím celé noci a nemám strach. Nedávny výstup na Sitno mi trval päť hodín a ja so ho prešla bez jediného pocitu zníženého cukru. Napriek tomu, že turistické výstupy mi trvajú aj viac než dvakrát dlhšie ako zdravým turistom, vďaka pumpe sa cítim bezpečnejšie a som odhodlaná zdolávať ďalšie prekážky. Okrem diabetu mám aj iné zdravotné problémy. Obaja s manželom sme ŤZP a navzájom sa povzbudzujeme.
Túžba žiť a prekonávať sa je silná. Plním si svoje sny. Podarilo sa mi prejsť všetky hrady, zámky a zrúcaniny západného Slovenska, zo stredného už takmer všetky a zostal mi východ. Niekoľko hradov som navštívila aj v zahraničí. V hlave mám nové nápady a sny sa postupne stávajú realitou.
Diabetes mi veľa vzal, ale niečo mi dal. Jedlo mi nikdy tak nechutilo ako teraz. Viem si ho neskutočne vychutnať. Ten čas, čo som zvykla venovať práci, som vďaka diabetu rozumne rozdelila pre seba, rodinu, prírodu, priateľov a prácu. A vtedy som sa s DM zmierila.
Mgr. Katarína Kosztolányi Kelemen