06.08.2021, 13:00

Väčšina pacientov má postcovidový syndróm

Viac ako 75 % pacientov má po prekonaní COVID-19 následky. Ide o poškinfekciaodenie srdcového svalu, postihnutie ciev. Zasiahnutý môže byť aj centrálny nervový systém, pečeň, pankreas či obličky...

Väčšina pacientov má postcovidový syndróm
Zdroj: Shutterstock

Lekári predpokladajú, že onedlho budeme čeliť náporu pacientov s takzvaným postcovidovým syndrómom. Napriek tomu, že medicína dosiaľ nedisponuje rozsiahlymi dátami, už teraz je jasné, že koronavírusová infekcia alebo jej následky môžu poškodiť srdcový sval, postihuje cievy, narúša zrážanie krvi a spôsobuje tromboembolizmus.

Poškodený môže byť aj centrálny nervový systém, pečeň, pankreas či obličky, avšak ďalšiu veľkú skupinu pacientov tvoria tí, ktorí trpia depresiami, úzkosťami alebo posttraumatickým stresom.

Čo je to postcovidový syndróm?

Postcovidový syndróm je stav, ktorého príznaky prichádzajú po akútnej fáze ochorenia ako následok postihnutia covidom, zatiaľ čo v prípade dlhého covidu ide o pretrvávajúcu infekciu stále prítomnú v organizme.

Lekári sa začínajú stretávať práve s týmito dvomi stavmi pacientov, pričom zatiaľ nie je možné vysvetliť, čo konkrétne ich spôsobuje, ako dlho budú trvať a či sa nestanú chronickými.

„Vyše 75 % pacientov má po prekonaní covidu následky. V niektorých prípadoch ide o pacientov, ktorým sa zdravotné komplikácie vyskytli buď v dôsledku infekcie, alebo ako následok dlhodobej intenzívnej liečby. Napriek tomu, že takáto liečba v mnohých prípadoch zachraňuje životy, má aj svoje nežiaduce účinky,“ vysvetľuje internista a diabetológ doc. MUDr. Peter Jackuliak.

Postihuje aj cievy a srdce

Pneumológ MUDr. Štefan Laššan hovorí, že koronavírusová infekcia je ochorenie, ktoré postihuje okrem samotných pľúc aj cievny systém. Pacienti majú poškodenú cievnu stenu, narušenú zrážanlivosť krvi a následne sú náchylnejší na vznik krvných zrazenín.

Zároveň upozorňuje, že s príchodom nových variantov koronavírusu sa mení aj riziková skupina pacientov. „Zatiaľ čo v prvej vlne išlo najmä o pacientov vo vysokom veku, seniorov, prípadne polymorbídnych pacientov, teraz liečime aktívnych ľudí vo veku 40 – 60 rokov, ktorí môžu mať spoločného menovateľa nadváhu, obezitu, ľahký diabetes či dobre liečenú hypertenziu,“ hovorí Laššan.

Koronavírusová infekcia zanecháva zmeny aj na srdcovom tkanive

Koronavírusová infekcia zanecháva zmeny aj na srdcovom tkanive, ktoré v mnohých prípadoch nie je možné štandardnými vyšetrovacími metódami odhaliť. „V kardiológii sa stretávame so zápalom srdcového svalu, ktorý môže prejsť do chronicity a skončiť sa až srdcovým zlyhávaním. Druhým problémom je, ak má pacient už pre existujúce srdcové zlyhávanie alebo iné kardiovaskulárne ochorenia, stúpa pravdepodobnosť, že po infikovaní bude mať veľmi ťažký priebeh ochorenia,“ hovorí MUDr. Ľuboš Urban z oddelenia arytmií Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.

Zároveň dodáva, že pre pandémiu, pacientske obavy z nákazy v nemocničných priestoroch či bagatelizovanie príznakov zlyháva starostlivosť o pacientov, ktorých medicína dokáže efektívne liečiť. Ide najmä o pacientov s akútnym infarktom myokardu či s cievnou mozgovou príhodou.


Následky infekcie po prekonaní covidu:
  • zápal srdcového svalu
  • postihnutie ciev
  • narúšanie zrážania krvi
  • spôsobovanie tromboembolizmu
  • poškodenie centrálneho nervového systému
  • problémy s pečeňou, pankreasom, obličkami
  • žalúdočné ťažkosti
  • zápaly čreva
  • bolesti hlavy
  • depresie, úzkosti alebo posttraumatický stres

Ťažkosti s pečeňou, pankreasom, obličkami

Okrem spomenutých zdravotných komplikácií môže infekcia postihovať aj centrálny nervový systém. „V akútnom štádiu môžu vzniknúť rôzne ochorenia a prejavy ako bolesti hlavy, veľmi zriedkavo epileptické záchvaty či dokonca zápal mozgu. Dlhodobé neurologické následky zatiaľ presne odhadnúť nevieme,“ povedal prof. MUDr. Ján Benetin z neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave.

Stúpa zároveň počet pacientov, ktorí potrebujú psychiatrickú alebo psychologickú pomoc. „Súvisí to s celkovou atmosférou, dlhodobými protipandemickými opatreniami a obmedzeniami. Zaznamenávame nárast pacientov s depresiami, úzkostnými stavmi či posttraumatickými stresovými poruchami po prekonaní ťažkého priebehu ochorenia,“ dodáva.

Docent Jackuliak uvádza, že pacienti po prekonaní covidu majú aj tráviace ťažkosti, poškodenie pečene, pankreasu, obličiek. Prichádzajú so zápalmi čreva z dôvodu dlhodobej antibiotickej liečby, ale značnú časť pacientov tvoria aj tí s novozisteným alebo doteraz nezisteným diabetom, ktorého existenciu možno vysvetliť v súvislosti s užívaním kortikosteroidnej liečby.

Využívanie telemedicíny

Pandémia koronavírusu zároveň ukazuje, že využívanie telemedicíny by mohlo významne uľahčiť kontakt lekára a pacienta a aj manažovanie jeho ochorenia.

„Nejde o riešenia, ktoré by bolo potrebné implementovať, v bežnej praxi už existujú, je však dôležité, aby manažovanie pacienta prostredníctvom telemedicíny bolo považované za reálny lekársky výkon zaplatený zdravotnou poisťovňou,“ uvádza Vladimír Mičieta zo Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+ MED.

Na Slovensku má s telemedicínou najväčšiu skúsenosť odbor kardiológie

„Prínos telemedicíny je aj v tom, že niektoré akútne stavy vieme rozpoznať okamžite. Keď má pacient implantovaný defibrilátor, príde k poruche vedomia, vieme zistiť príčinu a reagovať. Telemedicína má pre pacientov výhody z hľadiska operatívy a efektivity následnej starostlivosti,“ vysvetľuje MUDr. Urban. Ak je pacientovi princíp telemedicíny dostatočne vysvetlený, tak ho akceptuje. Problematické to môže byť jedine pri senioroch a pacientoch vo vyššom veku.

Článok bol uverejnený v časopise Diabetik č. 03/2021