Poznáte definíciu cukrovky? Je chronické metabolické ochorenie, ktoré vzniká ako následok poruchy tvorby, uvoľňovania alebo využitia inzulínu. Mali by ste vedieť, že hormón inzulín sa tvorí v podžalúdkovej žľaze. Jeho hlavnou, ale nie jedinou, úlohou je regulovať hladinu cukru v krvi – glykémiu.
V súčasnosti už také prejavy ako neuhasiteľný smäd, chudnutie a časté močenie nebývajú hlavným diagnostickým príznakom. Ľudia, ktorí chodia na lekárske prehliadky, majú najčastejšie ako prvý prejav ochorenia zvýšenú hladinu cukru zistenú vyšetrením vzorky krvi a zväčša ani nemajú žiadne subjektívne príznaky.
Od hyper po hypo
Zvýšená hladina cukru sa nazýva hyperglykémia. Je hlavnou príčinou diabetických komplikácií. Cieľom liečby diabetika, či už diétou, pohybom, tabletkami alebo inzulínom je dosiahnutie euglykémie – teda takých hladín cukru, ako majú aj ľudia bez cukrovky a ochrániť tak diabetika pred možnými rizikami. Početné štúdie diabetikov však dokázali, že intenzívna liečba s cieľom dosiahnuť euglykémiu je na druhej strane spojená s vyšším výskytom nízkych hladín cukru - hypoglykémií. Preto každý diabetik a hlavne ten, ktorý je liečený liekmi alebo inzulínom, by mal byť vedieť, aké sú symptómy nízkej hladiny cukru a vedieť, ako ju riešiť.
Glykémia je koncentrácia cukru v krvi. Odráža aktuálny stav, okamžitú hodnotu v danej chvíli. Zachytáva rýchlo sa meniacu metabolickú situáciu a závisí od mnohých faktorov:
● množstva a charakteru prijatej stravy,
● fyzickej aktivity a námahy,
● stresu,
● aktivity iných hormónov,
● ale aj od prirodzených výkyvov počas dňa.
Glykémiu možno merať kedykoľvek počas dňa, ale najčastejšie nalačno a 90-120 minút po jedle. Zisťuje sa zo vzorky krvi, ktorá sa získa odberom zo žily, alebo z malých cievok podkožia – z kapilár. Vyšetruje sa u lekára, alebo si ju môže merať diabetik sám a jednoducho pomocou prístroja – glukometra. Glykémia nalačno má byť do 6 mmol/l, podľa novších a prísnejších noriem do 5,6 mmol/l a po jedle do 7,5 mmol/l. Tieto hodnoty predstavujú euglykémiu. Hyperglykémia a hypoglykémia znamenajú hodnoty hladiny cukru zvýšené alebo znížené nad túto normu.
Terminus technicus
Aká je vlastne definícia hypoglykémie? Hypoglykémia vzniká pri poruche rovnováhy medzi trvalým prísunom cukru do krvi na jednej strane a jej odsunom z krvi na strane druhej za účelom zapojenia do metabolických dejov.
Hypoglykémiu možno hodnotiť podľa zistených hodnôt glykémie alebo podľa subjektívnych príznakov. Presne stanoviť hodnoty, ktoré už znamenajú hypoglykémiu, nie je úplne jednoduché. Môžu za to rôzne metodiky merania, rôzne zdroje vzorky krvi na vyšetrenie (hodnota v krvnej plazme je asi o 15 % vyššia ako v celej krvi, rozdiel v žilovej a artrériovej krvi a i.), vek pacienta, liečebný režim.
Zdravý versus diabetik
V prípade zdravých ľudí sa za euglykémiu – normálnu hladinu krvného cukru – považujú hodnoty od 3,3 do 5,6 mmol/l. Ale často aj nižšie hodnoty nie sú sprevádzané so subjektívnymi ťažkosťami. Klinické prejavy bývajú spojené s glykémiami nižšími ako 3,3 mmol/l, ale niekomu sa môžu objaviť aj o niečo skôr. Navyše diabetici, ktorí mali dlhodobo vyššie hladiny cukru a neskôr aj pri hodnotách 6 alebo 7 mmol/l, čo sú normálne hodnoty po jedle, obyčajne po liekoch alebo inzulíne, pociťujú klinické príznaky ako pri hypoglykémii a sami sa najlepšie cítia pri hladinách 7-9 mmol/l.
Hormóny - záchranári
Proti hypoglykémii sa však počas vývoja človeku vyvinuli obranné mechanizmy. Zabezpečujú vylučovanie iných hormónov – glukagónu, katecholamínov (adrenalín, noradrenalín), rastového hormónu a kortizolu. Tie majú za úlohu rôznymi cestami zvýšiť hladinu krvného cukru a zabrániť tak hypoglykémii, alebo pomôcť zvládnuť ju. Ich schopnosť ovplyvniť glykémiu nie je ale okamžitá a vyžaduje si určitý čas. Naplno sa tento efekt prejaví asi o 2 až 5 hodín.
Kto môže mať hypo?
Hypoglykémiu zažil skoro každý človek - zdravý aj chorý. Mierna hypoglykémia sa prejavuje ak dlhšie neprijímate potravu a vyúsťuje do pocitu hladu. Výraznejšiu hypoglykémiu však mávajú najčastejšie diabetici pri intenzívnej liečbe cukrovky, menej často pri iných ochoreniach, kde môže byť hypoglykémia jedným z príznakov.
Prečo klesá?
Na nepretržitom udržiavaní krvného cukru sa podieľa veľmi veľa faktorov. Jedným z nich je prísun stravy, ale aj jej uvoľňovanie zo zásob z pečene z glykogénu a jej nová tvorba z iných látok, hlavne v pečeni ale aj napr. v obličkách. Všetky deje sú regulované mnohými hormónmi. Ak dôjde k poruche tejto jemnej rovnováhy na hociktorej z úrovní, môže sa objaviť hypoglykémia. Spája sa s ochoreniami pečene, obličiek, s poruchou trávenia alebo vstrebávania, s ochoreniami endokrinného systému. Môže ju spôsobiť aj príjem alkoholu alebo niektorých liekov. Všetky tieto stavy patria do rúk lekára.
Samostatnú skupinu tvorí diabetes mellitus, najmä diabetici liečení tabletami (orálnymi antidiabetikami) alebo inzulínom. Ale nie všetky lieky používané v diabetológii vyvolávajú hypoglykémiu. Majú schopnosť iba znížiť zvýšenú hladinu cukru k norme, k nižším hodnotám už zväčša nie. Podobne je to aj s inzulínom. Okrem dávky inzulínu závisí je dôležitá aj doby jeho pôsobenia (krátko-, stredne dlho-, dlhodobopôsobiace inzulíny). S modernými inzulínovými analógmi sa riziko hypoglykémií znižuje o viac ako 70 %.
Má svoje prejavy
Nízka hladina cukru sa hlási aktiváciou autonómneho nervstva s varovnými príznakmi:
● hlad,
● tras,
● nepokoj,
● potenie,
● pocit úzkosti,
● búšenie srdca.
Z nedostatku zdroja energie pre nervové bunky sa neskôr objavujú závažnejšie prejavy:
● únava,
● neschopnosť sústrediť sa,
● zmeny správania,
● poruchy nálady (od rozmarnej až po depresívnu alebo dokonca agresiu),
● poruchy myslenia,
● nejasná reč,
● kŕče,
● neskôr rôzne stupne poruchy vedomia – až po možnú hypoglykemickú kómu.
Niekedy však varovné príznaky môžu chýbať, hlavne v prípade ľudí, ktorí mali hypoglykémiu opakovane a často.
Nielen jedna
Hypoglykémií je viac. Ich klasifikácia závisí od toho, či sú rozhodujúce subjektívne ťažkosti, klinické prejavy alebo namerané hodnoty glykémie.
Jednou z bežne používaných klasifikácií je tá z roku 2002 podľa inštitúcie EMEA (the European Agency for Evaluation of Medicinal Products), ktorá slúži na registráciu liekov v Európskej únii. Pri klasifikácii sa uplatňujú subjektívne ťažkosti, ale aj zistené hladiny glykémií.
1. prípady možnej hypoglykémie na základe subjektívnych príznakov, nepodporené nameranými hodnotami,
2. hypoglykémia s hladinou cukru pod 3 mmol/l, ktorá môže byť s klinickými prejavmi, ale aj bez nich,
3. hypoglykémia s nutnosťou pomoci druhých (s externou asistenciou), s hladinou cukru pod 3 mmol/l.
V praxi najdostupnejšou a praktickou je klasifikácia podľa splnenia troch kritérií, tzv. Whippleho triáda:
1. prítomnosť ťažkostí typických pre hypoglykémiu,
2. zistená nízka hladina cukru v krvi,
3. vymiznutie prejavov hypoglykémie po podaní glukózy alebo iného zdroja cukru.
Ako často sa vyskytuje
Zažil ju už takmer každý človek, bez ohľadu na to, či je alebo nie je diabetik. Najčastejšie sa s ňou stretávajú práve diabetici liečení inzulínom, menej cukrovkári na tabletách. Hypoglykémie zastihnú diabetikov v rôznych okolnostiach, v rôznom čase počas dňa. Obyčajne súvisia s prijatým jedlo a fyzickou aktivitou, ale nie vždy. Potvrdí to väčšina diabetikov. Mierna hypoglykémia liečených pacientov je dokonca žiaduca, svedčí o dobrej metabolickej kompenzácii. Závažnej hypoglykémii sa však chcú všetci - lekári aj diabetici - vyhnúť.
Zdolajte ju!
Pri ľahkej hypoglykémii stačí zjesť stavu bohatú na cukry – asi 10 - 40 g sacharidov, teda 1 až 4 sacharidové jednotky najlepšie vo forme jednoduchých, rýchlo pôsobiacich cukrov. Vhodné sú sladené nápoje ako čaj, džús, sladké nápoje kolového typu (nie light alebo dia). Niekedy je ale zložité odhadnúť množstvo potrebného cukru a po hypoglykémii obyčajne nasleduje hyperglykémia ako dôsledok prijatých cukrov, ale aj ako dôsledok obranných reakcií samotného organizmu Preto ľahkú hypoglykémiu možno upraviť aj potravinami so zloženými cukrami – napríklad pečivo, ovocie, sušienky.
Pomôž, človeče
Ak je nevyhnutná pomoc inej osoby, čo pri závažnej hypoglykémii býva, treba vyhodnotiť, či je postihnutý schopný prehĺtať. Pri poruche vedomia by totiž mohol vdýchnuť tekutinu. Je teda vhodnejšie dať cukor pod jazyk, alebo medzi líce a zuby, prípadne iba potierať pery sladkým koncentrátom a, samozrejme, ihneď privolať pomoc lekára. Príbuzní diabetikov, hlavne tých so sklonom k hypoglykémii, by mali vedieť vpichnúť injekciu glukagónu pre prípad ťažkej hypoglykémie. Glukagón zvýši hladinu cukru v krvi uvoľnením z telesných zásob. Hypoglykémiu a to, či sa ju podarilo zvládnuť, treba overovať meraním s glukometrom.
Ako jej predchádzať?
Hypoglykémia vzniká najčastejšie v dôsledku vyššej dávky liekov alebo inzulínu ako organizmus v danej chvíli potrebuje. Dávka liekov a aj inzulínu sa znižuje hlavne pri zmenách v bežnom režime, najčastejšie pri vyššej fyzickej aktivite ako je bežné, alebo pri znížení príjmu potravy. Ako diabetik môžete takejto situácii predchádzať. Ak sa nedostanete k potrave (najčastejšie v časovej tiesni, alebo ak znížite príjem v snahe o redukciu hmotnosti) alebo plánuje väčšiu telesnú záťaž –znížte dávku liekov alebo inzulínu. Univerzálne pravidlo však neexistuje. Najlepšie je mať glukometer a nameraná hodnota glykémie vám pomôže rozhodnúť sa o podanej dávke.
Úpravu dávky liekov možno kombinovať aj zvýšením príjmu cukrov. Na plánovanú väčšiu telesnú prácu alebo šport sa zásobte zdrojom cukrov, najlepšie sladkým nápojom.
Opatrný treba byť hlavne pri dávkovaní liekov pre starých ľudí, ktorí často trpia nechutenstvom, alebo odmietajú potravu. Úlohu môžu zohrať aj iné druhy liečiv, ktorých práve táto skupina ľudí užíva viac.
MUDr. Adriana Ilavská Diabetologická a metabolická ambulancia Bratislava
Foto: www.fotolia.com