05.02.2012, 23:40

Keď srdce stráca rytmus

Jedným z najväčších zázrakov prírody je ľudské srdce. Je to sval, ktorý prečerpáva v organizme krv a zásobuje ňou celý organizmus. Sprostredkúva tak všetkým častiam tela kyslík a nevyhnutné živiny a odvádza z nich škodlivé látky. Funguje nepretržite bez oddychu po celý ľudský život.

Jedným z najväčších zázrakov prírody je ľudské srdce. Je to sval, ktorý prečerpáva v organizme krv a zásobuje ňou celý organizmus. Sprostredkúva tak všetkým častiam tela kyslík a nevyhnutné živiny a odvádza z nich škodlivé látky. Funguje nepretržite bez oddychu po celý ľudský život. Jeho správne fungovanie môže byť otázkou života alebo smrti. Čo ak odrazu prestane biť tak, ako má?

Nie každému človeku bije srdce vždy rovnomerne a pravidelne. Kým niektoré druhy porúch srdcového rytmu sú takmer neškodné, iné sa môžu stať človeku osudnými. Zaoberá sa nimi celý pododbor kardiológie, tzv. arytmológia. Za posledné desaťročia zaznamenala arytmológia obrovské pokroky. Napriek tomu ani súčasné moderné spôsoby liečby nedokážu zaručiť úplné vyliečenie každého pacienta.

Čo je to arytmia

Pod arytmiou si väčšina laikov predstaví nepravidelný rytmus srdca. Arytmia však môže znamenať aj príliš pomalý, alebo naopak rýchly tep. „Arytmia je akákoľvek nenormálna činnosť srdcového rytmu,“ zhrňuje to kardiologička MUDr. Katarína Malíková z neštátnej kardiologickej ambulancie Cardioconsult a Oddelenia arytmií Národného ústavu srdcových chorôb v Bratislave. Poruchy srdcového rytmu môžu byť rôzne, od tých najneškodnejších až po smrteľné. Rozdeľujú sa podľa viacerých kritérií na:

• pravidelné - nepravidelné

• rýchle - pomalé

• nezávažné - život ohrozujúce

• vychádzajúce z komôr - vychádzajúce z predsiení

Kedy ísť k lekárovi

Možno aj vy ste už niekedy v živote zacítili slabé šklbnutie alebo nepravidelný, či zrýchlený tep srdca. Hoci to môže vyľakať, netreba si hneď robiť ťažkú hlavu. Takéto príznaky pocíti v priebehu svojho života takmer každý človek. Ak sa vám to však nezdá, neváhajte navštíviť lekára. Diabetici totiž majú vyššie riziko srdcovej arytmie. Pre začiatok úplne stačí, ak sa so svojimi ťažkosťami zveríte vášmu obvodnému lekárovi. „Praktický lekár je dosť erudovaný na to, aby vedel rozoznať, či ide o benígnu záležitosť, nad ktorou možno ‘mávnuť rukou’, alebo si to zaslúži väčšiu pozornosť. Vtedy posiela pacienta k špecialistovi,“ radí MUDr. Malíková.

Búši mi srdce

Ľudia sa do kardiologickej ambulancie dostavia najčastejšie kvôli tomu, že majú pocit búšenia srdca. Čo to znamená? Pravdupovediac, pre každého niečo celkom iné. „Búšenie srdca je široký pojem. Niekto pod ním rozumie to, že vníma intenzívny tlkot vlastného srdca, ktorý je v podstate pravidelný. Iný pacient ho vníma ako viac menej pravidelný tep s občasným úderom mimo, ktorému hovoríme extrasystola,“ vysvetľuje MUDr. Malíková. Pri pátraní po diagnóze pomôže kardiológovi sám pacient. Lekár ho vyzve, aby svoj srdcový rytmus vyťukal na stôl a kladie mu množstvo otázok. Na základe toho sa dá často mimoriadne presne určiť, o aký druh arytmie sa jedná. „EKG zväčša len potvrdí, čo si lekár na základe dôkladného rozhovoru s pacientom o jeho diagnóze myslí,“ tvrdí kardiologička.

Už ste boli na EKG?

Elektrokardiogram je jedinečnou technikou vymoženosťou na sledovanie elektrickej srdcovej aktivity, ktorá umožňuje odhaliť aj arytmiu. Okrem bežného EKG vás lekár môže poslať aj na tzv. EKG-Holter. Je to zariadenie, ktoré zaznamenáva elektrickú aktivitu srdca v priebehu 24 hodín s cieľom odhaliť nepretrvávajúce, záchvatovito sa zjavujúce arytmie, ktoré štandardné EKG nemusí zachytiť.

Pátranie po arytmii

Stáva sa vám, že veľmi intenzívne vnímate tlkot svojho srdca? Tento typ búšenia je zväčša prvým prejavom vysokého krvného tlaku a nie je arytmiou. Naopak, pri veľmi rýchlom srdcovom rytme ide zväčša o niektorý typ arytmie. Nie vždy je však ľahké diagnostikovať ju. Mnohí ľudia totiž trpia záchvatovitou, tzv. paroxyzmálnou arytmiou, ktorú prežívajú len občas. Odrazu im začne búšiť srdce, ktoré za 5 - 30 minút spontánne ustane. Kým sa takýto pacient dostane k lekárovi, je dávno po jeho arytmií. „Stretávame sa aj s takými extrémnymi prípadmi, že doktori pacientom neverili, až kým sa arytmiu náhodou nepodarilo dokumentovať na EKG,“ hovorí MUDr. Malíková.

S diabetom rastie riziko

Diabetici sú viac náchylní na arytmie ako ľudia, ktorí cukrovkou netrpia. Častým spúšťačom niektorých druhov arytmie je hypertenzia, teda vysoký krvný tlak. Preto by si diabetici mali svoje hodnoty krvného tlaku sledovať a pri zvýšených hodnotách svoj stav okamžite konzultovať s lekárom. Vysoký krvný tlak totiž neznamená len zvýšené riziko arytmie, ale aj iných kardiovaskulárnych ochorení. A čo môžete urobiť pre prevenciu?

• snažte sa o dobrú metabolickú kompenzáciu svojho diabetu

• často si kontrolujte krvný tlak

Buďte v obraze

Viete, aký máte tlak? Najlepšou cestou, ako to zistíte, je návšteva lekára, alebo zaobstaranie si prístroja – tlakomera, ktorým si môžete tlak monitorovať denne a v domácom prostredí. Získate tak objektívny prehľad o jeho hodnotách.

Náhla srdcová smrť

Niektoré druhy arytmií zdravie človeka príliš neohrozujú. Existujú však aj závažnejšie typy, ktoré môžu viesť dokonca k úmrtiu. Najnebezpečnejšou arytmiou je komorová tachykardia, ktorá prechádza do fibrilácie komôr. Srdcové komory majú za úlohu pumpovať krv do celého organizmu. Pri fibrilácii vykonávajú nekoordinovaný a príliš rýchly pohyb na to, aby mohli organizmus dostatočne zásobovať krvou. Výsledkom toho je zástava krvného obehu, ktorá bez rýchlej prvej pomoci spôsobí asi do 5 minút smrť. „Komorovú tachykardiu väčšinou vyvoláva ischémia, teda nedokrvenie. Prvým a bohužiaľ často aj posledným prejavom ischemickej choroby býva náhla srdcová smrť. Môže sa objaviť bez toho, aby mal pacient predtým nejaké príznaky,“ vysvetľuje kardiologička. Náhla srdcová smrť býva najčastejšou, hoci nie jedinou, príčinou náhleho úmrtia. Neobchádza ani slávne osobnosti, u nás to bol napríklad Stano Radič.

Viete, že...

80 % diabetikov v súčasnosti zomiera na kardiovaskulárne ochorenia?

Oživovanie

Pri náhlej srdcovej smrti je dôležité postihnutého rýchlo oživovať. Kvôli tomu majú vo vyspelých krajinách na letiskách a verejných priestranstvách prístroj na oživovanie – defibrilátor. „Týmto prístrojom sa pacientovi podáva elektrický šok, ktorého cieľom je opätovné navodenie normálneho rytmu, teda zrušenie fibrilácie. Preto tento proces nazývame defibriláciou,“ ozrejmuje MUDr. Malíková. Ak nie je naporúdzi defibrilátor, dočasne stačí aj vonkajšia masáž srdca, ktorá môže pomôcť obnoviť jeho činnosť.

Problém v predsieni

Častejšie ako z komôr vychádza fibrilácia zo srdcových predsiení. V takom prípade však náhla srdcová smrť nehrozí. Ide síce o nepríjemnú, ale život priamo neohrozujúcu poruchu srdcového rytmu. Hoci fibriláciou predsiení trpia aj mladí ľudia, omnoho častejšia je vo vyššom veku. Najčastejším vyvolávačom tohto druhu arytmie je práve vysoký krvný tlak

Mimo rytmus

Rozšírený je aj typ arytmie, pri ktorej má srdce pravidelný rytmus, no pacient cíti občasný úder mimo neho. Tento úder sa nazýva extrasystola. Závažnosť tejto poruchy závisí od toho, či má pacient organické ochorenie srdca alebo nie. Ak niekto popri extrasystolách trpí aj ischemickou chorobou srdca, chlopňovou vadou alebo kardiomyopatiou, je potrebné nastoliť liečbu. V opačnom prípade sa extrasystolami netreba zvlášť znepokojovať. „Pokiaľ pacient nemá prejavy nejakého organického ochorenia srdca, tak sme voči extrasystolám veľmi zhovievaví. Považujeme to za benígnu záležitosť, ktorá je síce pacientovi veľmi nepríjemná, ale neohrozuje ho na zdraví ani na živote. Vtedy pacient potrebuje skôr „teplé slovo“ a povzbudenie,“ udáva MUDr. Malíková.

Raz a navždy

Súčasná moderná liečba arytmií pomáha mnohým pacientom zmierniť nepríjemné príznaky tejto poruchy alebo ju dokonca celkom odstrániť. Úplné vyliečenie umožňuje rádiofrekvenčná katetrová ablácia, ktorá sa od roku 1997 teší veľkým úspechom aj na Slovensku. Cieľom ablácie je znefunkčnenie miesta, kde arytmia vzniká. „Deje sa to katétrovou metódou cez venózny, teda žilový systém. Pacient je pritom pri plnom vedomí. Nájde sa miesto, kde arytmia vzniká a to sa ohreje. Ohrevom alebo popálením stráca schopnosť generovať alebo viesť elektrický prúd,“ vysvetľuje odborníčka.

Kardiológia ponúka len málokedy definitívne vyliečenie. V prípade ablácie to však možné je, hoci nie vždy a nie pre každého. Tento zákrok sa dá sa odporučiť len určitej skupine pacientov s arytmiou. Jeho vhodnosť pre konkrétneho človeka musí dôkladne zvážiť odborník. Hoci je úspešnosť veľmi vysoká, nie je stopercentná. V niektorých prípadoch treba zákrok opakovať a sú aj takí, ktorých sa vyliečiť nepodarí.

Poháňa srdce

Pri arytmiách, ktorých príčinou je príliš pomalý srdcový rytmus sa pacientom implantuje tzv. strojček, teda kardiostimulátor. Je to prístroj, ktorý vytvára elektrické impulzy želanej frekvencie a tým poháňa pomalé srdce. Niektorí pacienti majú pod kožou implantovaný vnútorný defibrilátor. Sú to tí, ktorí trpia nevyliečiteľnou, život ohrozujúcou paroxyzmálnou komorovou tachykardiou alebo komorovou fibriláciou. Implantovaný defibrilátor je zložitý prístroj, ktorého úlohou je dať pacientovi šok v prípade, že sa objaví život ohrozujúca arytmia.

 

Populácia starne

V posledných desaťročiach arytmológia užasne pokročila. Rádiofrekvenčná katetrová ablácia, kardiostimulátory a implantovateľné defibrilátory patria k jej najmodernejším výdobytkom, ktoré mnohým pacientom zachránia život alebo zvýšia jeho kvalitu. Arytmií však, bohužiaľ, stále pribúda. „Populácia starne a preto máme čím ďalej tým viac starších pacientov, ktorí sú na arytmie náchylnejší,“ dodáva MUDr. Malíková.

 

Viete, že...

60 % diabetikov má vysoký krvný tlak?

Srdce v číslach

• Srdce bije už 5-týždňovému embryu.

• Počas priemerného života človeka sa stiahne viac ako 3 a pol miliardykrát

• Pumpuje krv s frekvenciou asi 70 krát za minútu, t. j. 100 800 úderov za deň a viac ako 36 miliónov úderov za rok.

• Srdce dospelého človeka je asi 12 cm dlhé a 8 – 9 cm široké.

• Srdce mužov váži 280 – 340 gramov, srdce žien približne 230 – 280 gramov.

• V stave pokoja prečerpá každú minútu 5 litrov krvi, pričom pri vysokom výkone organizmu je schopné prečerpať za minútu vyše 30 litrov krvi.

(tab)

Foto: www.fotolia.com