19.01.2014, 23:17

Stres a jeho vplyv na glykémie

Slovo stres je v našom slovníku zastúpené rovnako často ako slovo chlieb, maslo, voda. Patrí k nášmu každodennému životu, či sa nám to páči, alebo nie. Denne počúvame, že je niekto v strese, prípadne stres pociťujeme sami. Raz je zle v práci, inokedy je dusno v rodine.  

 

Slovo stres je v našom slovníku zastúpené rovnako často ako slovo chlieb, maslo, voda. Patrí k nášmu každodennému životu, či sa nám to páči, alebo nie. Denne počúvame, že je niekto v strese, prípadne stres pociťujeme sami. Raz je zle v práci, inokedy je dusno v rodine, alebo nás čaká niečo náročné, prípadne neposlúcha zdravie. Dôvodov, ktorá nás oberajú o pohodu, je pri súčasnom životnom štýle viac než dosť. Stres sa však podpisuje pod naše zdravie a glykémia je zrazu ako na hojdačke.

 

Búšenie srdca, bolesť hlavy, nechuť do jedla, alebo naopak, prejedanie sa, pocity úzkosti, kŕče v žalúdku, tlak na hrudi, roztržitosť, zlá nálada, to je len časť prejavov, ktoré si uvedomujeme, keď máme stresové obdobie. Ide však len o vonkajšie prejavy. Celý rad procesov sa deje aj vnútri nášho tela.
Podľa kanadského patofyziológa Hansa Selyea záťažový faktor, ktorý vyvoláva stres, sa volá stresor. Aké sú najčastejšie stresory, ktoré na nás pôsobia? Niektoré sú vopred dané, teda sú predurčené už pri narodení, iné získame počas života. Aj preto je jasné, že pre každého z nás môžu byť rôzne. Najčastejšie však na nás vplýva:
• duševné vypätie a emočné vplyvy (napr. strach a pocit nebezpečenstva),
• ochorenie, napr. aj hypoglykémia pri diabete,
• fyzikálne vplyvy – chlad, teplo, hluk, vibrácie,
• chemické vplyvy – zápal, popálenina, hlad, smäd,
• fyzická námaha,
• bolesť.

Problematikou stresu sa začal cieľavedome zaoberať Hans Selye, kanadský patofyziológ pôvodom z Komárna, v prvej polovici 20. storočia. Ako dokazujú jeho teórie, bežné používanie a zároveň aj chápanie slova stres nie je správne. Selye pôvodne definoval stres ako nešpecifickú, stereotypnú odpoveď na akékoľvek požiadavky kladené na organizmus. Podľa neho stres neznamená záťaž pôsobiacu na organizmus, ale reakciu organizmu na záťaž. Záťažový faktor, ktorý stres vyvoláva, sa nazýva stresor.

Regulačný systém
Ľudský organizmus má stanovené relatívne pevné hranice a je ohraničený od okolitého prostredia. Napriek tomu ho prostredie neustále ovplyvňuje a, naopak, sám človek ovplyvňuje prostredie okolo seba.
Na správne fungovanie organizmu potrebujeme stále vnútorné prostredie. V ľudskom organizme celkom šikovne funguje regulačný systém, ktorého úlohou je zabezpečiť stálosť vnútorného prostredia. Tento proces by sme mohli označiť slovom adaptácia.

Mobilizácia organizmu
Stres definujeme ako stav organizmu, do ktorého nás dostane pôsobenie stresora a ktorý následne spôsobí mobilizáciu mechanizmov zodpovedných za obranu organizmu a uzdravenie. Pri adaptácii organizmu na zmenené podmienky okolitého prostredia, a rovnako aj pri stresovej reakcii organizmu, sa uplatňujú tie isté mechanizmy, ibaže pri stresovej reakcii je ich činnosť nastavená na vyššiu úroveň. Samotná stresová reakcia organizmu nie je žiadna novinka ani fenomén modernej doby. Na človeka pôsobila stresová reakcia už od pradávna a jej úlohou bolo pripraviť organizmus na boj alebo útek. Aby k takémuto konaniu naozaj došlo, organizmus potreboval prepnúť na vyšší výkon.

Reakcia na stres
Vznik stresovej reakcie je veľmi zložitý a je do nej zapojených množstvo orgánových systémov. Informácie, ktoré v nás môžu vyvolať stresovú reakciu, sa do mozgu alebo centrálnej nervovej sústavy (CNS) dostávajú prostredníctvom zmyslových orgánov alebo prostredníctvom snímačov z vnútorného prostredia organizmu. Dochádza k zložitému mechanizmu, na ktorom sa podieľajú rôzne časti CNS. Mení sa aktivita:
• priečne pruhovaného svalstva, teda svalov, ktoré sme schopní ovládať vôľou,
• hladkého svalstva (svalstvo vnútorných orgánov, ktoré nemožno ovládať vôľou),
• žliaz s vnútorným vylučovaním.
Endokrinný systém produkuje hormóny, ktoré môžeme definovať ako poslov prenášajúcich informácie, resp. ako vykonávateľov rozkazov od vyššie postavených regulačných orgánov pre regulačné orgány nižšej úrovne, alebo priamych vykonávateľov, napr. svaly, cievy, pečeň, tukové tkanivo a iné.

Cieľom uvedenej aktivity je pripraviť organizmus na zvýšenú záťaž a na to, že bude nutné vykonať veľkú svalovú prácu. Práve preto je nevyhnutné zabezpečiť veľké množstvo energie. Buď vo forme glukózy pre centrálnu nervovú sústavu, alebo sú potrebné mastné kyseliny, aminokyseliny či ketolátky pre priečne pruhované svalstvo a srdce.

Čo sa deje v našom organizme pri stresovej reakcii
• Stiahne sa hladké svalstvo kože, naskočí tzv. husia koža.
• Stiahnu sa cievy v koži a vnútorných orgánoch tráviaceho traktu. Na koži sa to prejaví bledosťou, pretože cieľom je presunúť čo najväčšie množstvo krvi do životne dôležitých orgánov (mozog, srdce, kostrové svaly).
• V kostrových svaloch sa rozšíria cievy, aby sa k svalom dostalo viac krvi, ktorá prináša kyslík a výživné látky a odstraňuje odpadové produkty.
• Zvyšuje sa frekvencia srdca a sila jeho kontrakcie, následkom čoho sa zvýši množstvo krvi, ktoré srdce prečerpá za minútu.
• Rozšíria sa dýchacie cesty a zároveň sa zvýši aktivita centra na reguláciu dýchania.
• Spomalí sa aktivita pohybov tráviacej sústavy, stiahnu sa zvierače tráviacej sústavy a močového mechúra.
• Začne sa rozklad glykogénu (zásobný produkt glukózy) v svaloch a pečeni. Jeho cieľom je zvýšiť dostupné množstvo glukózy a tým aj zvýšiť glykémiu.
• Zvyšuje sa bazálny metabolizmus, to znamená množstvo energie, ktoré organizmus spotrebuje v pokoji.
• Nastáva rozklad tukového tkaniva na glycerol a voľné mastné kyseliny, ktoré tiež slúžia ako zdroj energie pre svaly a srdce.
• Zvyšuje sa spätná resorpcia vody a sodíka v obličkách, čo prostredníctvom zvýšenia objemu cirkulujúcich tekutín spolu so stiahnutím ciev spôsobí zvýšenie tlaku. Ide o vplyv antidiuretického hormónu.
• Zvyšuje sa zrážanlivosť krvi, ktorá má v prípade poranenia zabrániť vykrvácaniu.

Aktívne hormóny
Za väčšinu stresových efektov, ktoré sme spomenuli, zodpovedá najmä adrenalín, noradrenalín, prípadne aj katecholamíny – hormóny drene nadobličiek, glukagón, lipáza. Jedným z dôsledkov aktivity týchto hormónov je blokovanie účinku inzulínu a zvýšenie glykémie.
Účinok katecholamínov, ktoré pôsobia v prvej fáze, je relatívne krátkodobý. Niekoľko desiatok minút po začiatku stresu prichádza na rad druhá „obranná línia“, ktorej účinok je už dlhodobejší. Hlavnými hormónmi, ktoré v tejto fáze pôsobia, sú hormóny kôry nadobličiek – glukokortikoidy. Cieľom ich účinku je odblokovať potenciálny toxický účinok katecholamínov na organizmus človeka a zabezpečiť dostatok zdrojov energie. Ide o novotvorbu glukózy z necukorných zdrojov, teda aminokyselín, laktátu, glycerolu. Zároveň sa v tejto fáze vylučuje hormón, z ktorého sa tvoria tzv. endogénne opiáty. Ich poslaním je docieliť efekt, ktorý blokuje bolesť a vyvoláva eufóriu.
Na definitívnej podobe stresovej reakcie sa podieľajú aj ďalšie hormóny. Patrí k nim inzulín, rastový hormón, hormóny štítnej žľazy, prolaktín.

Zhoršuje ochorenia
Dlhoročné výskumy a prax dokazujú, že stres môže vyvolať alebo zhoršiť celý rad ochorení. Až päťdesiatim percentám pacientov lekár počas zisťovania v anamnestických údajoch, zahrnujúcich informácie o zdravotnom stave, životnom štýle, prekonaných a súčasných ochoreniach, zistí isté formy chronického stresu. Najčastejšie sa so stresom, alebo inak povedané s pôsobením stresorov, spájajú tzv. civilizačné ochorenia. Na ich vzniku sa vo väčšej alebo menšej miere podieľa nedostatočná adaptácia organizmu na pôsobenie stresorov. Ako sa taká nedostatočná adaptácia prejaví? Napríklad dôjde k zúženiu ciev, pretože do ich steny sa ukladajú tuky, nedokrvuje sa srdcový sval, môže nastať srdcový infarkt, vredová choroba, zvyšuje sa krvný tlak, objavia sa poruchy srdcového rytmu.

Funkčné poruchy
Opakovaný stres a jeho nedostatočné spracovanie sa podieľa aj na vzniku tzv. funkčných porúch. V tomto prípade pacientom so širokým spektrom subjektívne uvádzaných ťažkostí, ako sú napríklad bolesti na hrudníku, tráviace ťažkosti, zápcha či hnačky, lekár nenájde žiadne, alebo len minimum objektívne zistených patologických odchýlok, ktoré by sa javili ako príčina udávaných ťažkostí.

Boj ani útek sa nekoná
Ako sme uviedli vyššie, pôsobením podnetu, tzv. stresora, sa organizmus pripravuje na zvýšenú záťaž, v minulosti nasledoval boj alebo útek. V organizme zrazu začnú prebiehať rôzne zmeny, hormóny sa pustia do svojej aktivity a pôsobia na organizmus. V minulosti sa takto vopred pripravené obranné zdroje vždy spotrebovali počas záťažovej reakcie, ale dnes sa už nič také nedeje. Výsledkom je dlhotrvajúce, zbytočné pôsobenie viacerých hormónov a v konečnom dôsledku aj škodlivé účinky prípravy organizmu.

Trvalý stav
Prechodné zvýšenie krvného tlaku, ako reakcia na stresor, môže postupne prejsť do trvalého stavu. Pre zvýšenú hladinu tukov trpia steny ciev, až dochádza k ich zužovaniu a spolu so zvýšenou zrážanlivosťou krvi to môže viesť až k úplnému uzatvoreniu ciev. Hrozí infarkt srdca a mozgová porážka. Negatívnym dôsledkom stresovej reakcie môže byť aj vznik vredovej choroby, prípadne sa objavia poruchy sexuálnej funkcie. Chronický stres však ešte nemusí viesť k uvedeným dôsledkom.
Patologicky, teda škodlivo pre organizmus, sa začne prejavovať pri nasledujúcich podmienkach:
• Pôsobenie stresora je príliš intenzívne, často sa opakuje, alebo je príčina stresu mimoriadne závažná.
• Interpretácia stresového signálu je patologická, čo sa prejavuje pri neurózach. Centrálna nervová sústava v tom prípade aj na podnet bežnej intenzity reaguje precitlivene.
• Nesprávny spôsob kompenzácie.

Vplyv na diabetes
Zopakujme si, že cukrovka je ochorenie, ktoré postihuje celý organizmus. Pri zlej metabolickej kompenzácii, ktorú charakterizujú dlhotrvajúce vysoké glykémie, striedanie hypo- a hyperglykémií, opakované hypoglykémie, dochádza k narušeniu funkcie jednotlivých orgánových systémov a ich spolupráce. Stálosť vnútorného prostredia nie je zabezpečená a dôsledkom je porušená adaptačná schopnosť organizmu.

Márna snaha
Väčšina diabetikov sa snaží pomocou diéty, športovej aktivity, perorálnych antidiabetík, inzulínu alebo ich kombináciou dosiahnuť zlepšenie spracovania glukózy, teda vychytávanie z krvi, ukladanie glukózy do zásobnej formy – glykogénu – zabraňuje novotvorbe glukózy. Inzulín tiež zasahuje do metabolizmu tukov a bielkovín, pretože znižuje voľné mastné kyseliny a podporuje tvorbu bielkovín.
Pri stresovej reakcii sa zrazu začnú uvoľňovať hormóny (katecholamíny, glukagón, glukokortikoidy), ktorých úlohou je pripraviť veľké množstvo energie na obranu organizmu a dôsledkom ich činnosti je zvýšená glykémia a uvoľnenie voľných mastných kyselín. Tieto hormóny tiež znižujú účinok inzulínu, teda zhoršujú citlivosť na inzulín. V tom tkvie príčina zvýšených glykémií, ktoré diabetika prenasledujú, keď je v strese.

Urýchľovač komplikácií diabetu
Stres môže pre obrannú reakciu organizmu pôsobiť ako urýchľovač komplikácií diabetu, ktorých sa obáva každý diabetik.

Postihnutie obličiek (diabetická nefropatia)
Pri liečbe diabetickej nefropatie je potrebná dobrá metabolická kompenzácia a pravidelná kontrola tlaku krvi. Potreba čo najlepšej a najdôslednejšej kontroly hodnôt tlaku krvi sa môže skomplikovať, ak sa opakuje stresová záťaž organizmu, pri ktorej dochádza k zvýšeniu hodnôt krvného tlaku a prekrvenie obličiek sa zhoršuje.

Postihnutie sietnice a ciev v oku (diabetická retinopatia)
Cieľom dobrej metabolickej kompenzácie sú, samozrejme, stabilné a vyrovnané glykémie. Ak je metabolická kompenzácia narušená a pridá sa k nej aj nedostatočná kontrola a liečba hypertenzie spolu s poruchou metabolizmu tukov, pri strese dochádza k opätovnému zhoršeniu a riziko vzniku či zhoršenia retinopatie narastá.

Autonómna diabetická neuropatia
Pri autonómnej diabetickej neuropatii sa porušuje regulácia funkcie autonómneho nervového systému. Ten je zodpovedný napríklad za reguláciu hodnôt tlaku, frekvencie srdca, činnosti tráviaceho traktu. Pri strese sa môže prejaviť ďalšie zvýšenie frekvencie srdca a zvyšuje sa riziko vzniku porúch srdcového rytmu.

Postihnutie veľkých ciev (diabetická makroangiopatia)
Diagnóza diabetes mellitus so sebou automaticky prináša dvoj- až štvornásobne zvýšené riziko postihnutia ciev v porovnaní so zdravými ľuďmi. K rizikovým faktorom, ktoré zvyšujú riziko postihnutia ciev, patria:
-    hypertenzia,
-    porucha metabolizmu tukov,
-    zvýšenie zrážanlivosti krvi,
-    zníženie citlivosti na inzulín,
-    hyperglykémia,
-    zmeny rýchlosti prietoku krvného prúdu.
Všetko sú to zmeny, ktoré v našom tele navodí reakcia na stresovú situáciu a riziko postihnutia veľkých ciev sa zvyšuje.

Vysoký tlak krvi (hypertenzia)
Zvýšené hodnoty krvného tlaku sú častým problémom mnohých diabetikov. Neraz je potrebné viacnásobne kombinovať lieky na zníženie tlaku, takže dôsledná kontrola tlaku krvi môže byť problematická a komplikovaná. Ak je nedostatočná, výrazne sa zvyšuje riziko vzniku a rozvoja orgánových komplikácií. Majte preto na pamäti, že stres sťažuje kontrolu tlaku krvi.

Hyperglykémia
Zopakujme si, že jednou z úloh stresovej reakcie je pripraviť organizmus na zvýšenú záťaž a zabezpečiť veľké množstvo energie, ktorá bude rýchlo dostupná. Dôsledkom tejto prípravy je nielen zvýšenie glykémie, ale aj zhoršenie citlivosti na inzulín. Príkladom môže byť choroba s horúčkami (viróza, angína, iné zápalové procesy v organizme), keď choroba pôsobí ako stresor. Dôsledkom je zvýšenie glykémií, zníženie citlivosti na inzulín a nutnosť zvýšiť dávky inzulínu, prípadne prechodne prejsť na liečbu inzulínom. Treba však uviesť, že pri ochorení s horúčkami sa na zlej kompenzácii podieľajú aj iné patologické mechanizmy.

Nepodmienený reflex
Problém stresovej reakcie a jej účinku na organizmus treba hľadať dávnej minulosti. V spôsobe ako, kde a prečo sa vlastne formovala. Isté formy stresu zažívajú všetky živé organizmy, rastliny aj živočíchy. Univerzálne odpovede na pôsobenie stresorov sa vyvíjali v priebehu mnohých miliónov rokov, ale ľudská civilizácia sa prudko rozvinula za posledných niekoľko desiatok tisíc rokov. Jej vývoj priniesol nové etické princípy, nával informácií a život vo veľkom spoločenstve a s tým súvisiace množstvo komplikovaných vzťahov. Do spracovávania informácií sa vo veľkej miere musí nutne zapájať centrálny nervový systém. Kým v minulosti sa mal organizmus vplyvom stresovej reakcie pripraviť na útok či útek, v súčasnosti takto nikto z nás nereaguje. Stresová reakcia nášho organizmu však zostala rovnaká a funguje ako nepodmienený reflex, čiže odpoveď je automatická. Kedysi stres pomáhal organizmu prežiť v sťažených podmienkach, no dnes nám skôr škodí.

Nedajte mu šancu
Nikto z nás sa nemôže, a ani by sa nemal vyhýbať stresu. Treba sa však snažiť impulzy z vonkajšieho aj vnútorného prostredia spracovávať ako podnetné, nie ich brať ako zničujúce. Samozrejme, nie vždy na to máme dostatok sily, energie, či vôle. Najčastejšie ľudia na elimináciu stresu siahajú po dobrej knihe, venujú sa športovej a rekreačnej činnosti, vyhľadávajú kultúrne podujatia, meditujú, a ak je treba, navštívia psychológa, aby ich podučil relaxačným technikám. Možností je viacero, preto sa nenechajte stresom prevalcovať, ale skúšajte, ako ho čo najlepšie spracovať.

NÁZORY DIABETIKOV
Stres si s glykémiami diabetikov robí, čo chce. Môže za to reakcia organizmu, ktorá v organizme prebieha automaticky. Z čoho majú diabetici stres a ako s ním bojujú, sa dozviete v naše ankete:

Každý stres nenávidím, a pritom je mojou súčasťou. Stresujem sa dosť a s glykémiou si to robí, čo chce. Vtedy hovorievam, že mám cukor ako Tatry, čiže raz hore a raz dole. Bojujem a myslím si, že to zvládam.
Anka G.


U mňa býva stres väčšinou v spojitosti s prácou. Alebo keď si chcem zobrať dovolenku a nemôžem si ju vyčerpať. Taktiež to býva dlhé čakanie u lekára, keď všeobecný lekár vám musí vypísať odporučenie pre odborného lekára. Na vypísanie odporučenia u všeobecného lekára čakám napríklad hodinu a u odborného lekára tri hodiny. Keď teda idem k lekárovi a neviem vopred, koľko času tam strávim, beriem si so sebou nejaké čítanie a snažím sa na čakanie nemyslieť. Čo sa týka práce, nezostáva mi nič iné, iba akceptovať to, že si nepomôžem. Snažím sa to eliminovať aspoň kávou v spoločnosti kolegyne, prípadne zjem ovocie na osvieženie. Glukometer so sebou nenosím, takže vplyv stresu na svoje glykémie neviem seriózne posúdiť. Proti stresu mi celkovo pomáha najmä od jari do jesene práca v záhrade. Vtedy nemyslím na nič iné. Rovnako pri stretnutí s vnúčatami. Dobre mi padne aj turistika, zbieranie hríbov a plávanie.
Helena L.

Najväčší stres mi spôsobuje moja práca, ktorá je  hlavne o ľuďoch a s ľuďmi. Často je veľmi zložité celiť každodenným problémom a nedorozumeniam hlavne so šéfmi. V strese pociťujem bolesti žalúdka, strach a úzkosť. Glykémia mi v stresovom období veľmi  skáče a často je vyššia, než ju mávam obvykle. Na eliminovanie stresu si uvarím upokojujúci bylinkový čaj, ale inak nemám žiadne špeciálne rituály, ktorými by som stres zmiernila.
Iveta Z.

V poslednom období mám stresu viac než dosť, hlavne keď som v práci. Stres prežívam striedavo. Niekedy s ním bojujem celý deň a niekedy sa snažím uvoľniť a hodiť všetko za hlavu. Pri stresových situáciách, našťastie, nemám problémy s glykémiami. No a najlepší liek na stres je, samozrejme, šport, pre mňa fitness, squash, plávanie. Ale keďže som pracovne veľmi vyťažená a fyzicky aj psychicky vyčerpaná, na akýkoľvek druh športu už nemám žiadnu energiu.
Marcela K.

Keď som v strese, moje glykémie neustále skáču raz hore, raz dole. Je to taký začarovaný kruh. V stresovej situácii cítim nervozitu a nepokoj. Bojovať sa proti tomu snažím pravidelným športom, prechádzkami a dôsledným kontrolovaním toho, čo a v akom množstve zjem.
Irena T.

Najväčší stres mi spôsobujú nedoriešené osobné problémy a vzniknuté povinnosti, o ktorých riešení musím sama rozhodnúť, napríklad zdravotné úkony. Stres prežívam tak, že pociťujem neustálu potrebu problém vyriešiť, často nespím a som podráždená. V týchto situáciách som si glykémiu ešte nemerala, ale celkove som aj v tomto stave po stránke diabetu kompenzovaná. Stres mi pomáha zvládať vôľová snaha o jeho zvládnutie cez čítanie, karty, počítač, teda iné zamestnanie mysle.
Margita K.

Stres mi spôsobujú rôzne situácie. Napríklad hádky s okolím , skúšky v škole, alebo keď niečo nestíham. Mám výbušnú povahu, takže najprv sa vždy snažím upokojiť a riešiť veci s chladnou hlavou. Par krát sa mi stalo, že som mala pri strese nízky cukor. Ale inokedy zase vysoký, takže je to rôzne. Najlepšie sa odreagujem uprostred rodiny a s priateľmi. Niekomu sa zdôveriť, zacvičiť si a trocha zrelaxovať neuškodí.
Saša P.

Najväčší stres mám v robote, no snažím sa ho moc nevnímať. Glykémia je v tom čase trochu nezvyčajne vysoká, preto sa snažím nestresovať. Pri športe sa odreagujem najlepšie a ešte si aj znížim glyčku.
Dano R.

 

(red.)

Foto: www.fotolia.com