22.06.2015, 00:36

Svoj vnútorný biorytmus neoklamete

Hodiny v tele neoklameme. Odbíjajú deň čo deň, mesiac čo mesiac.

Aj keby sme zastavili všetky hodiny a zahodili kalendár, vnútorné biorytmy nám budú ďalej deliť život do neustále sa opakujúcich cyklov. Kde sa berú a ako fungujú?

 

Vstávate každé ráno len preto, že musíte ísť do práce alebo do školy? Kdeže, okrem povinností vám to nariaďuje aj váš biorytmus! Je totiž pevne zakorenený v každom živom organizme. Vnútorné hodiny máme v sebe už pred narodením a nezastavili by sa ani vtedy, keby sme nemohli vnímať svetlo a tmu. Dokázali to napríklad nemeckí výskumníci v inštitúte Maxa Plancka, keď zatvorili dobrovoľníkov na štyri týždne do úplne izolovaných podzemných komôr. Ich biorytmus nezmizol, len sa predĺžil na niečo cez 25 hodín.

 

Kto to všetko riadi?

V bežných podmienkach je náš biorytmus ovplyvnený vonkajším prostredím. Predovšetkým striedaním dňa a noci. 24-hodinový rytmus, tzv. cirkadiánny, je pre fungovanie nášho organizmu najdôležitejší. Diriguje ho nucleus suprachismaticus – skupina buniek v medzimozgu, ležiaca presne tam, kde sa krížia zrakové nervy oboch očí. Má tak odtiaľ dobrý prehľad, či je vonku svetlo, alebo tma.

Informáciu pošle cez nervy k epifýze (mozgový podvesok - najzvláštnejšia a dosiaľ aj najzáhadnejšou časť medzimozgu), ktorá podľa toho začne produkovať hormón melatonín. Pri svetle ho vytvára málo, v tme najviac. Čím viac melatonínu vzniká, tým viac je naša aktivita utlmená a upadáme do spánku. Keď jeho hladina zase klesá, prebúdzame sa s novými silami.

Melatonín v medzimozgu pôsobí aj na hypotalamus. Ten riadi náš vegetatívny nervový systém, ovplyvňuje základné životné funkcie. Tvorí ho sympatikus, ktorý organizmus povzbudzuje k výkonu, a parasympatikus, ktorý ho, naopak, brzdí. Veľký vplyv na náš biorytmus ale má aj rad ďalších hormónov, napríklad adrenalín či kortizol, vznikajúci v nadobličkách.

 

Čas samovrahov

V najväčšom pokoji je naše telo okolo 3. hodiny rána. Rýchlosť tepu, krvný tlak aj telesná teplota sú najnižšie. V noci sa obmedzuje aj činnosť niektorých orgánov, napríklad obličiek. Hypotalamus necháva vládnuť parasympatikus, ktorý diktuje odpočinok. No aj napriek tomu, že psychická výkonnosť je utlmená na minimum, lekárske výskumy dokázali, že telo je, naopak, schopné najväčšej fyzickej výkonnosti. Práve v tomto čase totiž svaly potrebujú k aktivite najmenej kyslíka. Pre vysokú produkciu melatonínu môžu bdejúci ľudia v noci trpieť duševnou úzkosťou. Aj preto vraj v tejto dobe dochádza k najväčšiemu počtu samovrážd.

 

Vstávajte, telo je už hore!

Okolo 6. hodiny začína srdce biť rýchlejšie. Krvou prúdia živiny, ktoré dodávajú bunkám potrebnú energiu a dreň nadobličiek vyvrhne konskú dávku adrenalínu a noradrenalínu (ten umožňuje krátkodobo zvýšiť aktivitu). Má to organizmus nakopnúť k štartu, niektorých ľudí ale môže taký „šok“ aj zabiť.

Dlhodobo chorí často umierajú práve v skorých ranných hodinách a v tej dobe tiež dochádza k veľkému počtu infarktov. Obvykle ale forma organizmu postupne stúpa až do 11. hodiny, keď sme schopní najlepšie zvládať aj tu najťažšiu prácu.

 

Ospalé odpoludnie a čulý večer

Popoludní je ale energia preč. Mozgová kôra štrajkuje a pečeň zadržuje dôležitý glykogén, ktorý potom chýba svalom. Ešte horšie sú na tom ľudia v južných oblastiach, kde je popoludňajší útlm podporený únavnou horúčavou. Preto si napríklad Španieli, Portugalci či Grékovia zvykli po obede tráviť siestu. Ich pracovný deň sa tak delí na dve polovice, druhá začína okolo 15. hodiny. To už výkonnosť organizmu opäť rastie a vrcholí okolo 17. hodiny, keď srdce pumpuje do krvného obehu viac krvi a svaly majú množstvo sily. Chutí nám aj jedlo. Aktívna podžalúdková žľaza podporuje trávenie a v krvi je malá koncentrácia hormónu kortizolu, vďaka čomu zmyslové bunky reagujú citlivejšie. Okolo 18. hodiny je telesná teplota najvyššia. Potom ale začne klesať a s ňou pomaly aj aktivita organizmu.

 

Sovy pracujú, škovránkovia už nevládzu

Že na vás ten časový harmonogram nesedí? Zhrnuli sme deň priemerného človeka, individuálny biorytmus má ale každý nastavený inak. Najznámejším príkladom sú tzv. sovy a škovránkovia, alebo ak chcete, ranné vtáčatá. Škovránkovia sú hneď ráno v najlepšej forme a najviac práce urobia v dopoludňajších hodinách, potom ich pomerne skoro zmáha únava. Sovy sú oproti tomu ráno mrzuté, poriadne sústrediť sa dokážu až odpoludnia a najviac energie majú obvykle vtedy, keď sa už škovránkovia chystajú na spánok.

 

Môže za to teplota

Ste absolútne sovy či typické ranné vtáčatá? Už s tým asi nenarobíte. Tento rozdiel je vrodený a ovplyvňuje ho predovšetkým kolísanie telesnej teploty. V noci je priemerná teplota 36,4 °C, na naštartovanie výkonu sa telo potrebuje zahriať takmer na 37 °C. Ranné vtáčatá dosiahnu vyššiu teplotu rýchlejšie, a preto sú hneď čulé, v prípade sov sa zahrievanie dlho naťahuje.

Nezostáva teda iné, než svojmu biorytmu načúvať. Jeho narušovanie sa totiž podľa mnohých odborníkov po psychickej aj fyzickej stránke rozhodne nevypláca.

Lenka Harantová

 

Základné typy biorytmov

 

Cirkaanuálny rytmus: cca 1 rok

Ovplyvňuje našu kondíciu, ženskú plodnosť i náchylnosť k niektorým ochoreniam. V lete máme napríklad najsilnejšiu imunitu, na jar je na vrchole naše fyzická výkonnosť.

 

Cirkaseptánny rytmus: cca 7 dní

Môže mať vplyv na priebeh niektorých chorôb (napríklad astmy), alebo na kolísanie krvného tlaku.

 

Cirkatrigintánny rytmus: cca 30 dní

Podieľa sa na ňom hormón melatonín. V ženskom tele dosahuje najvyššie hladiny počas menštruácie, najnižšie pri ovulácii. V cirkatrigintánnom cykle sa tiež obnovuje ľudská koža.

 

Cirkadiánny rytmus: cca 24 hodín

Naše hlavné biologické hodiny. Celý organizmus riadia tak, aby sa vhodne striedal čas aktivity a odpočinku.

 

Ultradiánne rytmy: vždy menej než 20 hodín

Príkladom je striedanie REM (slúži predovšetkým na duševnú relaxáciu, v tejto fáze sa zdajú sny) a NREM (pomáha hlavne relaxácii svalstva) fáze počas spánku. Iné ultradiánne rytmy určujú aktivitu niektorých orgánov či vylučovanie hormónov.