Ako predchádzať srdcovým ochoreniam? Aké signály by nás na prichádzajúci zdravotný problém mali upozorniť?
Silný sval
Srdce je veľmi silný sval, ktorý sa pravidelne sťahuje, a tým vháňa okysličenú krv do ciev po celom tele. Do jeho ľavej časti priteká z pľúc okysličená krv a pod vysokým tlakom sa dostáva do srdcovnice, najväčšej ľudskej tepny. Denne sa týmto spôsobom prečerpá bezmála 12 tisíc litrov krvi. V priemernom človeku koluje približne 5 litrov krvi, čo znamená, že sa krv cez srdce denne otočí 2 400 krát. „Hoci srdce prakticky funguje ako veľmi výkonná pumpa, ak je choré, nedokáže zaisťovať dostatočnú cirkuláciu krvi v tele. To vedie k nahromadeniu tekutín a tlaku v pľúcach, čo obmedzuje energiu. Následkom toho dochádza k ochoreniam, akými je ateroskleróza alebo zúženie koronárnych artérií, infarkt myokardu, kedy sa úplne upchá jedna alebo viac tepien, angina pectoris, srdečná arytmia alebo problémy so srdečnými chlopňami,“ vysvetľuje MUDr. Tomáš Kampe. Na choroby srdca a ciev pritom umiera viac mužov ako žien, častejšie ohrození sú tiež muži v mladšom veku. Štatistiky úmrtnosti by ale nemuseli byť tak vysoké, ak by ľudia identifikovali prichádzajúce príznaky a včas navštívili lekára.
Bolesť za hrudnou kosťou
Bolesť v hrudi patrí medzi najčastejšie signály značiace ochorenie srdca. Hoci ju môžu spôsobiť aj tráviace ťažkosti alebo problémy s chrbticou, nie je vhodné ju podceňovať. Že bolesť zapríčiňujú problémy so srdcom, je možné spoznať podľa jej umiestnenia za hrudnou kosťou mierne vľavo či v centre hrudníka. Pacienti sa tiež často sťažujú na intenzívny pocit úzkosti, ktorý spravidla predchádza infarktu, závrate či krátkodobej strate vedomia, chronickej únave alebo nevoľnosti a nechutenstvu, kedy sa hromadí krv v brušných orgánoch. Varovať nás môže aj rýchly či nepravidelný tep, potenie, opuchy alebo nevysvetliteľná slabosť. Významnú úlohu v identifikácii blížiacich sa zdravotných ťažkostí hrá ale aj genetika. Ak sa v rodine kardiovaskulárne ochorenie už vyskytlo, prípadne sa vyskytuje pravidelne alebo u viacerých členov, pravdepodobnosť, že sa objaví aj u nás, sa značne zvyšuje. Riziko stúpa, ak sú genetické predispozície kombinované ešte s obezitou, nízkou fyzickou aktivitou, cukrovkou alebo záľubou vo fajčení.
Skoncujte so zlozvykmi
Napríklad s každou cigaretou je reálnejšie, že nás v budúcnosti potrápi infarkt alebo krvné zrazeniny. Ani častá konzumácia alkoholu srdcu neprospieva. Ak si dáme dve deci vína alebo pol liter piva za deň, nie je to na škodu. Väčšie množstvo ale organizmus ohrozuje. Zradná je tiež soľ, ktorú by sme mali v dospelom veku skonzumovať maximálne 5 gramov denne. Zvyšuje sa totiž krvný tlak, ktorého následkom môže byť mŕtvica či srdečné zlyhanie. Značne rizikovým faktorom je aj obezita, najmä v brušnej oblasti. Prevenciou srdcových ochorení by preto mal byť pohyb, ktorého nedostatkom podľa odhadov trpí 60 až 70 % svetovej populácie. S aktívnym pohybom klesá riziko vzniku kardiovaskulárneho ochorenia a s tým spojeného predčasného úmrtia až o 30 %.
Upravte jedálniček
Na popredných priečkach prevencie ochorenia srdca a ciev by mala stáť zmena životosprávy. „Neoddeliteľnou súčasťou jedálničku by mali byť morské ryby, akými sú losos, tuniak alebo makrela, ktoré by sa na tanieri mali objaviť minimálne dvakrát týždenne. Sú totiž plné 3-omega mastných kyselín EPA a DHA, vďaka ktorým srdce funguje normálne a hladina krvného tlaku je v prirodzenej hladine. Sú aj bohatou zásobárňou jódu, ktorý pôsobí na srdce veľmi pozitívne,“ radí MUDr. Tomáš Kampe. Vyhnúť by sme sa mali prílišnej konzumácii vyprážaných, pečených a grilovaných pokrmov a aj tučnému červenému a bravčovému mäsu. Zvýšený príjem čerstvého ovocia a zeleniny, celozrnného pečiva, nízkotučných mliečnych výrobkov a vlákniny by mal byť, naopak, na dennom poriadku.
Jedzte špenát, ríbezle či kapustu
Správnu činnosť srdca podporujú aj niektoré vitamíny a minerály. Pomáhajú tvoriť kolagén a obsahujú antioxidanty, ktoré mapujú prirodzené fungovanie krvných ciev, chránia bunky pred oxidatívnym stresom, kontrolujú hladinu cukru a cholesterolu v krvi a tým dbajú na normálnu činnosť srdca. Zásadným minerálom je horčík, ktorý reguluje krvný tlak a rozširuje cievy. Ten nájdete v sóji, špenáte alebo mangolde. Z vitamínov pomáha najviac B-komplex, ktorého zdrojom sú kvasnice a strukoviny, vitamín C obsiahnutý v citrusoch, šípkach, ríbezli alebo kapuste, a vitamín E, ktorý je možné telu dodať pomocou pšeničných klíčkov, slnečnicových či ľanových semienok, mlieka alebo búrskych orieškov.