31.05.2021, 12:21

Spôsobujú vakcíny cukrovku?

Doterajšie výskumy podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv nepotvrdili ani pri jednej vakcíne vplyv na vznik diabetu 1. typu.

Spôsobujú vakcíny cukrovku?
Zdroj: Pixabay

Téma očkovania začala vo verejnosti znova viac rezonovať. Opäť sa vynárajú pochybnosti o zmysle povinného očkovania v súvislosti s možnými vedľajšími účinkami. Do redakcie sme dostali list od mamičky, ktorá si myslí, že jej dieťa dostalo cukrovku práve potom, čo bolo zaočkované. Štátny ústav pre kontrolu liečiv vysvetľuje, že diabetes 1. typu je ochorenie, ktoré sa väčšinou začína v detskom veku.

„Práve v detskom veku sa vykonáva viacero očkovaní. V časovom období po použití hociktorej vakcíny sa môžu objaviť rôzne ochorenia. To však automaticky neznačí, že očkovanie vyvolalo toto ochorenie,“ uvádza štátny ústav.

Môže ísť podľa ústavu o časovú zhodu dvoch samostatných procesov: očkovania a prvých príznakov ochorenia, ktorého vývoj trvá dlhý čas pred tým, než sa prejaví (a to 24 až 48 mesiacov). „Pri diabete 1. typu sa nezistilo, že by zaočkované deti mali diabetes častejšie než nezaočkované. Príčiny tohto typu diabetu sú veľmi komplexné a nedá sa jednostranne obviňovať očkovanie,“ dodáva ŠÚKL.

Súvislosť nepotvrdili odborné štúdie


ŠÚKL tvrdí, že súvislosť medzi očkovaním a vznikom diabetu 1. typu nepotvrdila žiadna štúdia. „Doterajšie výskumy nepotvrdili ani pri jednej vakcíne vplyv na vznik diabetu 1. typu. Nie je potvrdený ani ochranný vplyv očkovania na vznik diabetu,“ uvádza ŠÚKL.


Na otázku, že v prípade niektorých vakcín je medzi nežiaducimi účinkami uvedený aj diabetes mellitus, ŠÚKL reagoval, že okrem údajov z klinického skúšania lieku a epidemiologických štúdií, umožňujúcich bližšiu charakterizáciu nežiaduceho účinku (napr. u koľko percent ľudí sa vyskytuje alebo aké je relatívne riziko vzniku ochorenia), sa v informáciách o lieku uvádzajú aj údaje z hlásení podozrení na nežiaduce účinky po uvedení lieku na trh (tzv. postmarketingové údaje).

„Môže ísť o reakcie s veľmi nízkou frekvenciou výskytu, o časovú zhodu dvoch nezávislých dejov – príznakov ochorenia a očkovania alebo o reakcie s nepotvrdenou kauzálnou súvislosťou,“ prízvukuje znova ŠÚKL.

Vykonané štúdie

Ani jedna epidemiologická štúdia nezistila jednoznačný vzťah medzi očkovaním a vznikom diabetu:

  • Švédska štúdia s 1 267 diabetickými deťmi (Heijbel, 1997)
  • Fínska štúdia (Hib vakcína) s vyše 100 000 deťmi (Karvonen et al., 1999)
  • Európska štúdia s 900 diabetikmi a 2 302 nediabetickými deťmi (EURODIAB Substudy 2 Study Group, Paterson, 2000)
  • Americká štúdia s 1 020 deťmi (DeStefano, 2001)
  • Dánska štúdia u detí narodených medzi 1. 1. 1990 a 31. 12. 2000 (Hviid et al., 2004)


Očkovanie chráni, nie škodí


Aj podľa doc. MUDr. Emila Martinku, primára diabetologického oddelenia Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni, systematické prehľady a metaanalýzy viacerých epidemiologických prác nepreukázali žiadne dôkazy medzi rutinným očkovaním v detskom veku a rizikom diabetu 1. typu.

Nezistilo sa, že by deti zaočkované bežnými vakcínami proti osýpkam, príušniciam, rubeole, čiernemu kašľu, tuberkulóze, tetanu, záškrtu, polyomyelitíde a pod., mali diabetes 1. typu častejšie než deti, ktoré neboli zaočkované,“ uvádza Martinka na webe ockovaniechrani.sk.


V súhrne podľa neho teda možno konštatovať, že nie sú vedecké údaje a podklady, že by očkovanie zvyšovalo riziko diabetu 1. typu, ani že by neočkované deti mali toto riziko nižšie.

„S určitosťou však možno povedať, že očkovanie v detskom veku chráni proti viacerým závažným infekčným ochoreniam. Okrem toho sa ukazuje, že niektoré typy vakcín by mohli dokonca riziko diabetu 1. typu znižovať, čo by mohlo mať zásadný prínos v prevencii tohto závažného ochorenia,“ tvrdí primár.

Kontraindikáciou pre očkovanie taktiež podľa neho nie je ani už prítomný diabetes mellitus 1. typu a deti, ktoré už majú toto ochorenie, sa majú očkovať proti všetkým infekciám podľa očkovacieho kalendára tak ako zdravé deti.

Aké sú známe rizikové faktory pre vznik DM 1. typu?


Doteraz boli identifikované tieto rizikové faktory:
• výskyt diabetu v rodine,
• genetické faktory – prítomnosť niektorých génov,
• geografické faktory (najviac vo Fínsku a na Sardínii) a rasové faktory,
• vírusové infekcie a súvislosť s epidémiami,
• nízky príjem vitamínu D, dietetické faktory – nitráty vo vode, omega nenasýtené mastné kyseliny, skoré zavádzanie cereálií do výživy dojčaťa, krátke dojčenie.

Rizikový faktor značí, že osoba, u ktorej je prítomný, má väčšiu pravdepodobnosť výskytu ochorenia, oproti osobe, ktorá rizikový faktor nemá. Vyjadruje sa ako pomer šancí alebo relatívne riziko, pričom hodnoty nad 1 znamenajú zvýšenie rizika, hodnoty pod 1 ochranný vplyv. „Vakcíny boli tiež študované, či nepatria medzi rizikové faktory. Výsledky štúdií takéto predpoklady nepotvrdili a zvýšenie rizika po vakcínach nie je známe,“ uvádza ŠÚKL.

----------------------------------------------------------

Sledujú sa nežiaduce účinky vakcín?

Vyjadrenie Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv

Zdravotnícki pracovníci majú za povinnosť hlásiť podozrenia na nežiaduce účinky liekov na ŠÚKL vtedy, ak majú podozrenie, že pozorovaný zdravotný stav bol vyvolaný liekom. Má byť splnená požiadavka primeraného časového vzťahu medzi podaným liekom a nežiaducou reakciou a majú byť vylúčené ďalšie možné príčiny. V prípade vakcín sa posiela hlásenie aj na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva. Údaje zhromažďované týmito dvoma úradmi však nie sú registre všetkých nežiaducich účinkov, ktoré sa u pacientov vyskytli. Hlásenie neznačí potvrdenie príčinného vzťahu medzi liekom a ochorením.
Možnosť zaslať hlásenie má aj sám pacient. Bližšie informácie o spôsobe hlásenia nežiaducich účinkov liekov a vakcín sú na stránke ŠÚKL.


Kam sa posielajú hlásenia o nežiaducich účinkoch?


Tieto hlásenia o nežiaducich účinkoch sa vyhodnocujú, zasielajú výrobcovi a do európskej databanky nežiaducich účinkov EudraVigilance. Pravidelne sa vyhodnocujú automatickým systémom vyhľadávania nových signálov. Okrem toho sa v pravidelných intervaloch, polročných, ročných alebo trojročných, podľa typu lieku, spracúvajú a vyhodnocujú všetky údaje, ktoré sa týkajú bezpečnosti lieku. Samozrejme, že iba hlásenia podozrení na nežiaduce účinky nestačia pre poznanie bezpečnosti vakcín.


Bezpečné vakcíny potvrdzujú štúdie?


Robia sa rôzne klinické skúšania, epidemiologické štúdie a metaanalýzy. Podieľajú sa na nich nielen farmaceutické firmy, ale aj výskumní pracovníci, ktorí nie sú spojení s priemyslom. Informácie o bezpečnosti lieku sa vyhodnocujú hneď, ako sú publikované, ako aj v pravidelných intervaloch.

V prípade potreby sa robia opatrenia, ako je zrušenie registrácie, zavedenie obmedzení na použitie vakcíny (kontraindikácie), zmeny v poskytovaných informáciách o vakcíne. Hodnotenie bezpečnosti vakcín podľa ústavu nerobia iba pracovníci ŠÚKL, ale aj pracovníci štátnych orgánov iných krajín, Európskej liekovej agentúry, Svetovej zdravotníckej organizácie, akademických pracovísk, lekárske odborné spoločnosti a ďalšie organizácie.

Kde je možné získať viac informácií o vakcínach?


Základné informácie o liekoch pre pacientov (písomná informácia pre používateľa, PIL) a pre zdravotníckych pracovníkov (súhrn charakteristických vlastností lieku, SPC) možno získať na stránke ŠÚKL.


Môžem dostať finančnú náhradu, ak má moje dieťa diabetes?
Niektoré štáty, napr. USA, majú systémy na mimosúdne odškodnenie vybraných prípadov poškodenia zdravia po vakcinácii. Nepatrí k nim ani diabetes mellitus, ani autizmus.

----------------------------------------------------------

Vyjadrenie odborníkov aj odbornej spoločnosti


Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť

Očkovanie alebo vakcinácia patrí medzi najvýznamnejšie preventívne opatrenia verejného zdravotníctva, ktoré ochránilo milióny ľudí pred infekčnými chorobami. „Očkovanie znamená vpravenie očkovacej látky (vakcíny) do ľudského organizmu. Imunizácia znamená následný proces v zmysle vytvorenia nešpecifickej a špecifickej imunitnej odpovede v ľudskom organizme na antigén, prídavné a iné zložky vakcíny,“ vysvetľujú odborníci. Cieľom očkovania je podľa spoločnosti zabezpečiť tvorbu špecifických protilátok proti mikroorganizmom a zároveň navodiť imunologickú pamäť, čím sa má zabezpečiť dlhodobá, optimálne doživotná ochrana pred ochorením.


Prečo sa začína s očkovaním v dojčenskom veku?
Dôvod je jednoduchý. Infekciami sú najviac ohrozené deti najmladšej vekovej skupiny. Hoci dieťa pri narodení má rozvinutý imunitný systém, ten je „naivný“ – prázdny. Ochranné protilátky od matky rýchlo po narodení klesajú. Infekcie najviac ohrozujú malé deti a majú u nich veľmi ťažký priebeh, často v život ohrozujúcej forme. Preto je nevyhnutné, aby aktívna a bezpečná ochrana – očkovanie – predbehlo riziko nákazy.


Syndróm náhleho úmrtia dieťaťa nespôsobuje očkovanie
MUDr. Elena Prokopová, hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast

Nepoznám relevantnú štúdiu, ktorá by potvrdzovala tvrdenie, že vakcíny proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a vakcíny proti detskej obrne spôsobujú syndróm náhleho úmrtia dieťaťa. Žiaľ, etiológiu (príčinu vzniku) syndrómu náhleho úmrtia nepoznáme. Poznáme len rizikové faktory jeho vzniku. Ale „stav po očkovaní“, medzi týmito rizikovými faktormi nie je. Očkovaním dieťaťa zabránime, aby dieťa ochorelo, zabezpečíme mierny priebeh ochorenia alebo zabránime vzniku závažných komplikácií.


Ani autizmus očkovanie nespôsobuje
Prof. Daniela Ostatníková, prednostka Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK Bratislave a zakladateľka Akademického centra výskumu autizmu na Slovensku.

Príčiny autizmu zatiaľ nie sú celkom jasné. Najväčšiu úlohu však zohrávajú genetické poruchy počas prenatálneho života dieťaťa. Žiadna z vedecky podložených štúdií nepreukázala kauzálny vzťah medzi očkovaním a autizmom. Nepodložené tvrdenia, že vakcíny spôsobujú autizmus, vedú niektorých rodičov k rozhodnutiu oddialiť alebo celkom odmietnuť očkovanie svojich detí.


Zvyšovaním počtu nezaočkovaných detí sa znižuje kolektívna imunita a vzniká riziko šírenia infekčných ochorení, ktoré už dnes nepoznáme práve vďaka vakcinácii. Ide o infekčné ochorenia, ktoré v minulosti stáli život mnohých detí a ich opätovný výskyt môže mať vážne zdravotné, prípadne aj smrteľné dôsledky na nezaočkované deti.

Prečo je potom čoraz viac autistov?

Príčiny sú viaceré. Ide o súhru viacerých biologických a environmentálnych faktorov, ako sú zvyšujúci sa reprodukčný vek rodičov, prenatálne infekcie a prenatálna expozícia toxickým látkam.