11.05.2021, 15:00

Astma nie je infekčná a netýka sa len detí

Astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktorým celosvetovo trpí približne 390 miliónov ľudí. Odborníci vyzývajú k nepodceňovaniu ochorenia a dodržiavaniu liečby.

Astma nie je infekčná a netýka sa len detí
Zdroj: pixabay.com

Napriek tomu, že ide pomerne o rozšírené ochorenie, spája sa s ním veľa mýtov a nepravdivých informácií. Astma nie je len detské ochorenie a už vôbec nie je infekčná, ako sa zvykne často mylne komunikovať. Kolujú taktiež informácie o tom, že liečba, ktorú pacienti s astmou užívajú, je škodlivá.

Vôľa liečiť sa teda aj pre mnohé nesprávne alebo nedostatočné informácie klesá. Odborníci pritom o astme hovoria ako o ochorení, s ktorým sa dá vďaka modernej liečbe žiť normálny a plnohodnotný život, dokonca bez prejavov ochorenia. Zhodli sa na tom v rámci diskusie Talkie o zdraví.

Astmu charakterizujeme ako chronické ochorenie dýchacích ciest

Ochorenie sa vyznačuje prítomnosťou zníženej priechodnosti dýchacích ciest. Typické príznaky ochorenia sú dýchavica, suchý dráždivý kašeľ či tieseň na hrudníku. Príznaky sa môžu objaviť aj po tom, ako je pacient vystavený alergénu. Astma je zápalové ochorenie, avšak  tento zápal nie je infekčný, hoci infekcie sa môžu podieľať na vzniku astmy ako takej alebo na ťažkom priebehu či akútnych a náhlych zhoršeniach ochorenia.

Napriek tomu, že ide o chronické a celoživotné ochorenie, pacienti ho často podceňujú. „Pokiaľ astmatik nie je dobre kontrolovaný liekmi, z dlhodobého hľadiska stráca pľúcne funkcie rýchlejšie ako zdravý človek. Ak do toho napríklad ešte aj fajčí, obštrukcia alebo nepriechodnosť dýchacích ciest sa postupne fixuje a nie je možné ju zvrátiť, ochorenie môže prerásť napríklad až do chronickej obštrukčnej choroby pľúc, čo má výrazný dopad na kvalitu života pacienta,“ vysvetľuje MUDr. Štefan Laššán, PhD., MPH, klinický pneumológ a ftizeológ.

Súhra viacerých faktorov: genetika, prostredie, respiračné ochorenia

Klinický imunológ a alergológ MUDr. Radovan Košturiak, PhD. hovorí, že astma je ochorenie, ktoré vzniká ako súhra viacerých faktorov. Ide o vplyv genetiky, prostredia, ale mnohé respiračné ochorenia sa začínajú ešte predtým, ako sa dieťa narodí.

„Zdravie dieťaťa môže byť ovplyvnené fajčením matky a celkovou životosprávou ešte počas tehotenstva. Na astmu či alergické ochorenia sú náchylnejšie aj deti s pôrodnou hmotnosťou nižšou ako 2,5 kg, ale dieťa môže byť ovplyvnené aj vírusovými infekciami či liekmi, ktoré matka užíva v čase dojčenia,“ dodáva.

U detí je typickým varovným príznakom astmy dusivý kašeľ po určitej fyzickej aktivite. V mnohých prípadoch sa však astma prvýkrát vyskytne až v dospelosti. Pri diagnostike ochorenia je najdôležitejšia anamnéza.

„Lekár zisťuje, aké má pacient ťažkosti, kedy sa objavujú a aký majú charakter. A v neposlednom rade je významná aj rodinná predispozícia. Astmu diagnostikujeme na základe viacerých dostupných vyšetrení, jedným z nich je napríklad spirometria – funkčné vyšetrenie pľúc,“ uvádza MUDr. Štefan Laššán, PhD., MPH.

Dostupné nazálne kortikoidy si pacienti ordinujú sami

Prezident Slovenskej lekárnickej komory PharmDr. Ondrej Sukeľ upozorňuje, že po vypuknutí pandémie pacienti prestali navštevovať lekárov. Namiesto toho začali chodiť do lekární a ochorenia si diagnostikovali sami.

„Dnes sú bez lekárskeho predpisu k dispozícii napríklad nazálne kortikoidy a pacient si ich indikuje, kedy chce. Na čas sa mu síce uľaví, ale odďaľuje samotnú diagnostiku a ochorenie sa mu naďalej rozvíja,“ vysvetľuje PharmDr. Sukeľ.

Lekárnik by mal podľa neho pacienta upozorniť a odporučiť mu návštevu lekára, pretože aj alergická nádcha môže súvisieť priamo s astmou. Takýchto prípadov je až 20%. Podľa MUDr. Košturiaka sú v otázke alergickej nádchy problematické skôr voľnopredajné preparáty, ktoré fungujú ako uvoľňovače. Tie sa po niekoľkých dňoch stávajú pre nosovú sliznicu toxické a poškodzujú ju. 

Napriek tomu, že vírusové infekcie sú najčastejším spúšťačom zhoršených stavov bronchiálnej astmy, dobre liečení pacienti po príchode pandémie ohrození neboli. Inhalačné kortikoidy totiž tlmia zápal, znižujú množenie vírusu v dýchacích cestách a tí pacienti, ktorí COVID dostali, väčšinou problematický priebeh ochorenia nemali. MUDr. Laššán dodáva, že sa celkovo znížil výskyt zhoršených stavov pacientov s respiračnými ochoreniami vďaka zníženej mobilite, izolácií, dezinfekcii a rúškam.

Z užívania kortikoidov netreba mať strach

Jedným z častých problémov, ktoré sa liečby astmy týkajú, je strach z užívania kortikoidov. V prípade inhalačných kortikoidov ide v súčasnosti o modernú a vysoko efektívnu liečbu, ktorá sa považuje za prelom v liečbe astmy.

O systémovej liečbe kortikoidmi sa podľa Sukeľa vytvoril obraz ako o niečom, čo je spojené s množstvom nežiadúcich účinkov. "Súčasný prístup k liečbe astmy je však založený na najnižších účinných dávkach, ktoré pacient prijíma väčšinou inhalačne. Takáto dlhodobá liečba nízkymi dávkami nemá systémový účinok. Môže sa vyskytnúť, ak pacient užíva inú liečbu, ktorá ovplyvňuje metabolizmus kortikoidov,“ hovorí PharmDr.  Sukeľ.

Pacienti si podľa neho okrem toho myslia, že astma sa lieči len vtedy, keď má pacient problém. Úspešnosť liečby ochorenia spočíva však práve v dlhodobom a pravidelnom užívaní nízkych dávok lieku. Klinický imunológ MUDr. Košturiak zároveň dodáva, že súčasná moderná liečba astmy dokáže pacientovi prinavrátiť takú kvalitu života, akoby astmu ani nemal.

Inhalačné lieky si pacienti nesprávne aplikujú

Ako problematické sa javí aj samotné užívanie inhalačných liekov u astmatikov. Lieky si nesprávne aplikujú napríklad starší pacienti, ktorí dokonca kapsule do „prepichovacích“ aplikátorov prehĺtajú a z aplikátora vdychujú naprázdno. Lekári teda s pacientami absolvujú aj nácvik inhalačnej techniky a inhalačný systém sa snažia vyberať tak, aby s ním bol pacient absolútne stotožnený.

Aj od toho totiž závisí úspešnosť liečby. PharmDr. Sukeľ dodáva, že v súčasnosti existujú moderné systémy, ktoré potrebnú dávku pre astmatika uvoľnia úplne presne. Ani dieťa teda nemusí vyvíjať mimoriadnu námahu pri inhalovaní.

MUDr. Laššán v súvislosti s inhalátormi upozorňuje aj na zle nastavený úhradový systém. Moderné inhalačné systémy zabezpečujú, že pacient nemusí vdychovať veľké množstvo liečiva, aby bolo v dýchacích cestách efektívne využité. Naopak, v starších či lacnejších inhalačných systémoch je na dosiahnutie rovnakého efektu potrebná dvojitá dávka. Aj nemalé doplatky za niektoré formy inhalačnej liečby môžu byť dôvodom nedostatočnej adherencie pacientov k liečbe.

Toto celoživotné respiračné ochorenie si pripomíname 5. mája v rámci Svetového dňa astmy, ktorého hlavnou témou pre tento rok je odhaľovanie mylných predstáv o astme.