02.04.2021, 08:00

Stále platíme veľa za lieky. Až 72 % pacientov považuje doplatky za lieky za vysoké

Až pre tri štvrtiny pacientov sú doplatky za lieky vysoké či dokonca veľmi vysoké. Ukázal to prieskum pre projekt Lieky s rozumom.

Stále platíme veľa za lieky. Až 72 % pacientov považuje doplatky za lieky za vysoké
Zdroj: Dreamstime

Mnohí chronickí pacienti so srdcovými problémami či s cukrovkou už nie sú schopní znášať takúto vysokú finančnú záťaž. Viacerí preto lieky vynechávajú alebo si ich z lekárne ani nevyzdvihnú.

Podľa Asociácie na ochranu práv pacientov doplatky za lieky vnímajú pacienti veľmi citlivo a uviedli ich dokonca ako jeden z najzásadnejších dôvodov svojej nespokojnosti so zdravotnou starostlivosťou.

„Mnohé rodiny majú pri pandémii koronavírusu hlbšie do vrecka, či už v dôsledku čerpania pandemickej očeerky, péenky alebo straty zamestnania. Situácia s doplatkami za lieky sa tak za uplynulé mesiace mnohým pacientom ešte viac skomplikovala,“ upozorňuje Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.

Veľa peňazí za lieky


Lévyová uvádza, že až 72 % pacientov považuje doplatky za lieky za vysoké. Ukázal to reprezentatívny prieskum pre projekt Lieky s rozumom. Realizovala ho agentúra 2muse koncom minulého roka. Zapojilo sa doň 606 chronických pacientov.


Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií zaplatili pacienti za lieky v minulom roku viac ako 445 miliónov eur z vlastného vrecka.

Nezvládajú platiť


Diabetici, najmä seniori, si pri súčasnom nastavení systému nemôžu dovoliť znášať enormné finančné zaťaženie doplatkami za lieky.

„Najmä v poslednom čase je podiel doplatkov taký veľký, že mnohí diabetici už nie sú schopní uniesť takúto finančnú záťaž,“ informoval na tlačovej konferencii Jozef Borovka, prezident Zväzu diabetikov Slovenska. Následkom býva vynechávanie niektorých liečiv, čo vedie k zhoršovaniu zdravotného stavu pacienta a následným ťažkým komplikáciám, akými sú diabetická noha, zlyhávanie obličiek, zhoršovanie videnia, infarkty a mozgové porážky.


Diabetes navyše so sebou prináša takzvané pridružené ochorenia, akými sú vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, ochorenia srdca, očí, obličiek, celiakia a ďalšie.

Drahšie lieky na riedenie krvi?


Ešte vyššie doplatky za lieky hrozia od januára pacientom po mozgovej príhode, respektíve majú vysoké riziko takejto závažnej komplikácie v dôsledku srdcovej arytmie. Mesačne môže ísť o sumu od 30 do 80 eur mesačne.


Mozgová porážka, odborne nazývaná cievna mozgová príhoda, podľa odborníkov predstavuje vysokú záťaž pre spoločnosť, pretože viac ako polovica pacientov po jej prekonaní stratí sebestačnosť, zostáva odkázaná na sociálnu podporu štátu a pomoc svojich blízkych.

„Mnohí trpia závažnými trvalými následkami v podobe ochrnutia, porúch reči, epilepsiou či stratou zraku a sú vyradení z bežného života. Dnes však mnohým cievnym mozgovým príhodám vieme veľmi úspešne predchádzať,“ uvádza profesorka Zuzana Gdovinová, prezidentka Slovenskej neurologickej spoločnosti a prednostka Neurologickej kliniky košickej univerzitnej nemocnice.

Keďže sa podľa Gdovinovej cievna mozgová príhoda často vracia a v priebehu roka môže postihnúť pacienta aj niekoľkokrát, je dôležité, aby sa toto riziko minimalizovalo.

„To nám dnes umožňujú lieky zo skupiny tzv. nových antikoagulancií, ktoré riedia krv pacienta a chránia ho pred vznikom krvných zrazenín. Práve túto skupinu liekov považujem za významný príspevok vedy a medicíny v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pacientov s kardiovaskulárnym rizikom,“ dodáva.

Lacnejší liek nemusí byť účinnejší


Nové antikoagulanciá užíva na Slovensku viac ako 75-tisíc pacientov, pričom len približne 25-tisíc z nich je nastavených na liek, ktorý bude mať od januára generickú náhradu. Zvyšných okolo 50-tisíc pacientov užíva lieky, ktoré nemajú generickú náhradu a majú odlišný profil účinnosti a bezpečnosti.


Z medicínskeho hľadiska je podľa prezidenta Slovenskej kardiologickej spoločnosti MUDr. Petra Hliváka neprípustné zmeniť skupine približne 50-tisíc pacientov liečbu len preto, že je lacnejšia. „Možné riziká vyplývajúce zo zmeny liečby súvisiace najmä s rizikom vnútorného krvácania sú natoľko závažné, že by sme nemali nadraďovať ekonomické benefity nad bezpečnosť pacienta,“ dodáva Hlivák.

Na vrátenie doplatku čakajú mesiace


Zdravotné poisťovne poistencom síce vracajú časť doplatkov za lieky. Asociácia na ochranu práv pacientov pripomína, že to trvá mesiace, kým dostanú pacienti peniaze späť. „Intenzívne sa v týchto dňoch zaoberáme aj prípadom piatich chlapcov so svalovou dystrofiou. Deti s týmto zriedkavým ochorením majú síce nárok na preplatenie svojej liečby, na vrátenie doplatkov však musia čakať aj niekoľko mesiacov. Za ich životne dôležitý liek sa pritom mesačne dopláca takmer od 1 750 eur až do viac ako 3 200 eur,“ vysvetľuje Lévyová.


K najviac predpisovaným liekom patrili lieky na:


• kardiovaskulárny systém (26,7 mil. balení)
• nervový systém (14,3 mil.)
• tráviaci trakt a metabolizmus (9 mil. balení)