Na Slovensku je približne 400-tisíc diabetikov a ich počet výrazne stúpa. Samotné ochorenie má vplyv i na dĺžku života, ktorá sa u diabetika výrazne skracuje. Medzi najčastejšie komplikácie, ktoré ohrozujú život diabetikov, patria srdcovo-cievne ochorenia a ľuďom s diabetom hrozia 5-krát častejšie ako zdravým dospelým. „Číslo je pritom skutočne alarmujúce, až 75 percent pacientov s diabetom 2. typu zomiera na srdcovo-cievne ochorenia,“ hovorí Zbynek Schroner, podpredseda Slovenskej diabetologickej spoločnosti.
Život 60-ročného diabetika s kardiovaskulárnymi ochoreniami je podľa Schronera o 12 rokov kratší ako cukrovkára bez srdcových problémov.
Cukrovka totiž poškodzuje tepny, ktoré vyživujú jednotlivé orgány, a to najmä procesom aterosklerózy, ktorý vedie k ich zúženiu alebo aj „upchatiu“. Ateroskleróza je mimoriadne nebezpečná, najmä ak postihne tepny srdca, mozgu, tepny dolných končatín alebo aortu. Môže viesť k akútnemu srdcovému infarktu, či dokonca k náhlej smrti spôsobenej poruchou srdcového rytmu pri nedokrvení srdcového svalu.
Srdce stráca schopnosť pumpovať krv
Diabetikom hrozí aj vyššie riziko chronického srdcového zlyhávania, pri ktorom srdce stráca schopnosť dostatočne sa plniť i pumpovať krv, čo môže spôsobiť hromadenie tekutiny v pľúcach a ťažkosti s dýchaním, ako aj zadržiavanie tekutín v dolných končatinách. Riziko srdcového zlyhávania je u diabetikov trikrát vyššie a častejšie im hrozí aj srdcový infarkt. Podľa správy WHO až 65 percent úmrtí na diabetes u pacientov starších ako 65 rokov súvisí práve s poškodením srdca.
Zároveň je u diabetikov, ktorí majú súčasne aj vysoký krvný tlak, dvakrát vyššie riziko cievnej mozgovej príhody v porovnaní s ľuďmi, ktorí majú len vysoký krvný tlak. Vyššie riziko srdcovo cievnych komplikácií hrozí tiež diabetikom, ktorí majú tieto choroby v rodine, sú obézni alebo fajčia. Naopak, znížiť riziko kardiovaskulárnych komplikácií môže pravidelné cvičenie, zníženie telesnej hmotnosti, ale aj kontrola a manažment stresu.
Mnohé štúdie dokázali, že správna kontrola diabetu pomáha predchádzať vzniku a spomaliť progresiu srdcovo-cievnych ochorení. Preto je potrebné u diabetikov pravidelne kontrolovať krvný tlak, hladinu lipidov a EKG.
Moderná skupina antidiabetík
Dobrou správou, ktorá vyplynula z veľkých celosvetových štúdií, je, že pomocou moderných antidiabetík, ktoré máme k dispozícii aj na Slovensku, môžu diabetológovia upraviť nielen glykémiu, ale aj znížiť úmrtnosť.
„Tieto nové farmaká vedú k redukcii úmrtí v dôsledku srdcovo-cievnych ochorení až o 38 percent, zníženiu hospitalizácie v dôsledku srdcového zlyhávania o 35 percent, redukcii progresie ochorenia obličiek až o 39 percent,“ hovorí Emil Martinka, prezident Slovenskej diabetologickej asociácie.
Z liečby podľa neho profitujú tak pacienti s existujúcim srdcovo-cievnym ochorením, ako aj pacienti s vysokým rizikom vzniku tohto ochorenia.
Prečo ich slovenskí cukrovkári nemajú?
Vo vyspelom svete si tieto lieky vydobyli silnú pozíciu v liečbe diabetu a neustále potvrdzujú svoje kvality. Na Slovensku máme podľa Martinku jeden zásadný a stále nevyriešený problém.
„Síce máme v rukách veľmi účinnú skupinu liekov, ale nemôžeme ju adekvátne používať, pretože nám to neumožňujú takzvané indikačné obmedzenia pre hradenú liečbu, ktoré zamedzujú potrebné použitie týchto liekov,“ vysvetľuje.
Tieto indikačné obmedzenia podľa neho vznikli ešte pred rokmi, keď ešte neboli známe priaznivé účinky, avšak za celý čas sa nezmenili, a to napriek podnetom a opakovaným žiadostiam zo strany lekárov aj pacientskych združení.
Ekonomické benefity liečby
Diabetológovia aj pacientske organizácie preto už dlhodobo žiadajú o prehodnotenie tejto skupiny liekov, avšak bezvýsledne.
„Slovensko, kde máme približne 39 percent diabetikov s kardiovaskulárnym ochorením, čo predstavuje viac ako 125-tisíc ľudí, stále zostáva v širokom okolí jedinou európskou krajinou, ktorá sa rozhodla svojim pacientom túto liečbu nedopriať,“ prízvukuje Martinka s tým, že ak rátame aj pacientov s vysokým rizikom, tak sa ich počet zdvojnásobuje.
Pritom pomoc, ktoré tieto lieky ponúkajú, je skutočne obrovská. „Sme nútení vysloviť kritický postoj k situácii s dostupnosťou modernej liečby diabetu na Slovensku a vyzývame príslušné kompetentné orgány na diskusiu a nápravu,“ dodáva Martinka.
Zároveň prízvukuje, že tieto moderné lieky navyše v konečnom dôsledku okrem medicínskych výhod poskytujú aj ekonomické benefity: menej hospitalizácii pre srdcové zlyhávanie, menej prípadov potreby dialyzačnej liečby, menej hospitalizácií pre mozgové príhody či srdcové infarkty.
„Ako odborníci by sme aspoň čakali na pozvanie k diskusii, porovnávanie argumentov, vyhľadávanie kompromisov či aspoň vyslovenie nejakého názoru. Zdá sa však, akoby hlas vedy aj medzinárodných odporúčaní, našim komisiám nestačili,“ dodáva.
Najskôr komplikácie a potom liečba?
„Aj my máme právo na najlepšiu odbornú starostlivosť a ministerstvo zdravotníctva nám odopiera liečbu,“ uvádzajú zhodné organizácie, ktoré zastupujú pacientov s cukrovkou, Asociácia diabetikov Slovenska a Zväz diabetikov Slovenska.
„Moderné antidiabetiká v štúdiách preukázali podstatný prínos pre viaceré parametre zdravotného stavu diabetika,“ hovorí Jozef Borovka zo zväzu diabetikov.
Vysoko efektívna úprava glykémie a redukcia telesnej hmotnosti – to sa od týchto liekov podľa Borovku, samozrejme, očakáva, ale najmä znižujú riziko srdcovo-cievnych príhod. „Výrazne zlepšujú prejavy srdcovej slabosti, spomaľujú poškodenie obličiek a predlžujú život diabetika. V neposlednom rade tieto lieky znižujú náklady na hospitalizácie,“ konštatujú zhodne pacientske organizácie.
Je preto podľa nich nelogické, že všetky tieto lieky môžu pacienti dostať až v takzvanej tretej línii, pričom v okolitých krajinách ich diabetici dostávajú v druhej.
„Ak napríklad ide o pacienta, ktorý už prekonal infarkt alebo má vysoké srdcovo-cievne riziko, ale je zatiaľ liečený metformínom, podľa aktuálnych indikačných obmedzení je liečba týmto liekom odopretá, hoci je jednoznačne indikovaná, aby u neho spomalila a zmiernila rozvoj srdcového zlyhania a ochorenia obličiek, smerujúceho k dialýze,“ poznamenáva Borovka.
V súvislosti s aktuálnymi poznatkami, ako aj s porovnaním s väčšinou európskych krajín (napríklad aj ČR) to pacientske organizácie považujú za silne diskriminačné a logicky nevysvetliteľné.
Komplikovanejšia liečba kvôli covidu
Liečba diabetu sa v minulom roku výrazne skomplikovala. Napomohol tomu súčasne úradujúci COVID-19, a to nielen u nakazených diabetikov, u ktorých nastáva zvýšené riziko ťažšieho a komplikovanejšieho priebehu ochorenia COVID-19, ale aj u nenakazených diabetikov.
Vplyvom reštrikčných protipandemických opatrení u nich nastáva pokles návštev u lekára, obmedzenie diétnej stravy a horšia kvalita stravovania (finančné následky krízy, negatívne psychické nastavenie a i.), nedostatok pohybu i stres. To všetko vplýva na zhoršenie metabolickej kontroly a zvýšené riziko akútnych aj chronických komplikácií, ktoré súčasne môžu zvyšovať aj riziko dôsledkov pri eventuálnej následnej infekcii COVID-19.
„Dôležitou úlohou diabetológa je preto previesť pacientov obdobím trvania pandémie s čo najnižším rizikom dôsledkov a zodpovedne rozhodnúť, kedy prevláda riziko nákazy a kedy dôsledky samotného diabetu,“ dodáva docent Martinka.
Z tohto dôvodu diabetológovia vyzývajú pacientov, aby napriek náročnému pandemickému obdobiu pravidelne komunikovali so svojím diabetológom a dodržiavali zásady predpísanej liečby. Dôležité je brať predpísanú liečbu, mať pravidelný pohyb, zdravú stravu, podporovať imunitný systém a zdravú črevnú flóru, vyhýbať sa stresu, dopriať si dostatok odpočinku a udržiavať si pozitívne myslenie.