Pacienti s hypertenziou majú tiež 2,5-krát vyššie riziko rozvoja cukrovky. Primárka Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych ochorení v Bratislave docentka Eva Goncalvesová vysvetľuje, že srdce pri vysokom tlaku vytláča krv do užších tepien, ktoré kladú vyšší odpor, a tým sa viac namáha. Aby sa tejto situácii srdce dokázalo prispôsobiť, svalovina ľavej komory postupne hrubne a pre vyššiu prácu má vyššie nároky na kyslík.
„Srdce sa teda viac vyčerpáva, až môže dôjsť k jeho zlyhávaniu. Vysoký tlak vplýva i na samotné cievy. Poškodzuje sa ich vnútorná výstelka a môžu sa na nich usádzať tuky a vznikať krvné zrazeniny. Ak sa cieva upchá, vzniká infarkt,“ vysvetľuje docentka Goncalvesová.
Ak sa upchá cieva zásobujúca srdce, vznikne podľa nej infarkt myokardu, prasknutie cievky pod vysokým tlakom môže spôsobiť cievnu mozgovú príhodu. Vysoký tlak tiež poškodzuje klbká malých cievok v obličkách. V dôsledku tohto poškodenia môžu obličky zlyhať a neplniť si svoju funkciu. V očiach môžu následkom vysokému tlaku popraskať jemné cievky alebo tam začne presakovať tekutina.
Čo vedie k vysokému tlaku?
- nadváha, obezita
- cukrovka
- sedavý spôsob života
- nedostatok pohybu
- prejedanie sa
- stres
- fajčenie
- nadmerné pitie alkoholu
- vysoký príjem soli v strave
Poškodenie obličiek
Dlhotrvajúca a neliečená hypertenzia vedie postupne k zlyhaniu obličiek, ktoré si následne vyžaduje liečbu dialýzou alebo transplantáciu.
„Na druhej strane aj samotné ochorenia obličiek na podklade iných diagnóz môžu spôsobiť vysoký krvný tlak – v takom prípade hovoríme o tzv. sekundárnej hypertenzii (vzniká v dôsledku iného vážneho ochorenia), pretože obličky sú významným regulátorom hodnôt krvného tlaku,“ hovorí nefrológ docent Martin Demeš.
Ani poškodenie obličiek nemusí mať žiadne varovné príznaky. Diagnóza sa stanoví z vyšetrenia krvi a moču, často pri bežnej preventívnej prehliadke. Následne pacient absolvuje potrebné vyšetrenia u špecialistu – nefrológa. Na poškodenie obličiek môže pacienta upozorniť krvavý (ružovo sfarbený) moč.
Poškodenie periférnych artérií
Lekári sa každodenne stretávajú vo svojich ambulanciách s pacientmi trpiacimi upchatím ciev v oblasti dolných končatín, ktoré spôsobujú bolesti pri chôdzi, čo vidíme v podobe prerušovaného krívania. Treba si uvedomiť, že bez rýchleho odborného zásahu môže úplné uzavretie tepny viesť ku gangréne, čiže odumretiu tkaniva.
Hypertenzia je spoluzodpovedná aj za iný život ohrozujúci stav – ruptúru hrudnej alebo brušnej aorty s vysokým rizikom vnútorného krvácania.
Poškodenie očí
Vysoký krvný tlak taktiež zanecháva následky vo forme poškodenia krvných ciev v oku, odborne sa tento stav nazýva retinopatia. Zvýšený krvný tlak dlhodobo ovplyvní nielen veľké cievy, ale aj drobné cievky sietnice, pretože dochádza k ich sťahovaniu, keďže majú obmedzený prietok krvi, a teda i prísun výživných látok.
Keď je krvný tlak príliš vysoký, steny sietnicových ciev zhrubnú. Môže to spôsobiť zúženie priesvitu ciev a následné obmedzenie prítoku krvi do sietnice. Dôsledkom takýchto ťažkostí existuje reálne riziko zhoršenia videnia, skrátka strácame zrak.
Ochorenie srdca
Vysoký krvný tlak môže spôsobiť poškodenie stien tepien s fenoménom zúženia. Srdce musí viac pracovať, aby pumpovalo krv, čo spôsobuje zhrubnutie jeho stien a relatívne nedokrvenie. Spôsobuje to bolesti na hrudníku pri námahe alebo strese – tzv. anginu pectoris.
Každý tretí dospelý Slovák má nejakú formu kardiovaskulárneho ochorenia s postihnutím buď samotného srdca, alebo obehového systému. Rebríček kardiovaskulárnych ochorení vedie tzv. ischemická choroba srdca, mozgová porážka je na druhom mieste. Na Slovensku takmer polovicu všetkých úmrtí spôsobujú kardiovaskulárne ochorenia.
Infarkt myokardu
Pri infarkte myokardu sa množstvo krvi vtekajúcej do srdcového svalu výrazne obmedzí alebo dokonca až zastaví. To sa stane, keď sa jedna alebo viac hlavných prívodných tepien srdca upchá krvnou zrazeninou, alebo keď sa kŕčovito stiahne (tzv. spazmus) a následne sa zúži.
Typickým príznakom infarktu je bolesť na hrudníku. Najčastejšie sa lokalizuje za hrudnou kosťou, má tlakový, pálivý alebo tupý charakter, môže vyžarovať do ramien a malíčkovej strany ľavej ruky, do dolnej čeľuste alebo chrbta. Bolesť je väčšinou veľmi intenzívna, časom sa skôr stupňuje, než by ustupovala, nemení sa so zmenou polohy tela (na rozdiel od svalovo-chrbticových ťažkostí), nereaguje na bežné analgetiká.
Cievna mozgová príhoda
Tepna v mozgu zásobujúca mozog krvou sa môže u pacienta s hypertenziou upchať krvnou zrazeninou, čo poznáme aj pod pojmom ischemická (v dôsledku nedokrvenia) mŕtvica. V prípade prasknutia takejto cievy hovoríme o krvácaní do mozgu, čiže hemoragickej mŕtvici (cievnej mozgovej príhode). Obidva prípady dokážu spôsobiť ochrnutie, ktoré môže byť trvalé, kómu či dokonca smrť.
Hypertenzia vystavuje cievy neustálemu stresu. Je to podobne ako s pneumatikou, ktorá sa príliš nahusťuje a raz jednoducho praskne. Príliš veľká sila vnútri cievy poškodzuje cievne steny, a tým sa stávajú slabšie. Okrem toho vysoký krvný tlak zrýchľuje proces aterosklerózy s tvorbou aterosklerotických plátov na vnútornej výstelke artérií, na ktoré veľmi často nasadajú krvné zrazeniny.
Liečba hypertenzie znižuje riziko úmrtia na kardiovaskulárne komplikácie asi o 25 %, riziko výskytu infarktu asi o 10 %, zlyhávania srdca asi o 25 % a mozgovej príhody asi o 30 %.