Queteletov index alebo BMI
Hľadanie optimálnej telesnej hmotnosti sa začalo krátko po tom, čo poistníci oznámili zvýšenú úmrtnosť poistencov s nadváhou v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Keď sa vzťah medzi hmotnosťou a ochoreniami srdca a ciev stal predmetom epidemiologických štúdií, ukázalo sa, že najlepším indexom bol pomer hmotnosti v kilogramoch vydelenej štvorcom výšky v metroch alebo Queteletov index opísaný už v roku 1832.
Až oveľa neskôr, po roku 1972, sa Quteletov index, v súčasnosti viac známy ako Body mass index BMI, index telesnej hmoty, začal používať ako štandardný indikátor obezity. Matematicky je nezmenený, prestavuje rovnaké: hmotnosť/výška2, pričom hmotnosť je v kilogramoch a výška v metroch. Výpočet je jednoduchý a ľahko dohľadateľný na internete. Za optimálny stav sa z medicínskeho hľadiska považuje hodnota do 25 kg/m2.
- Nadváha – BMI medzi 25,0 a 29,9 je varovný stav – a hraničným bodom je hodnota 27,5, keď už je varovný príznak jasný. Človek má príležitosť niečo urobiť, lebo inak hrozí obezita.
- Za tučnotu, obezitu je považovaný stav, keď jeho hodnota BMI je väčšia ako 30.
- Prvý stupeň obezity predstavuje BMI do 34,9. Objavuje sa únava, bolesti kĺbov, hormonálne poruchy.
- Druhý stupeň je do 39,9. Hrozia všetky ťažkosti ako pri prvom stupni, ale aj poruchy plodnosti, vysoký krvný tlak, cukrovka, rakovina.
- Tretí, najťažší stupeň predstavuje hodnota prekračujúca hranicu 40. Nazýva sa aj morbídna alebo malígna obezita a samotný názov už vystihuje, o aké závažné štádium ide. So stupňom obezity sa v dôsledku rôznych diagnóz postupne skracuje dĺžka života človeka.
---------------------------------------------
Desaťtisíc krokov denne
Chôdza predstavuje najprirodzenejší pohyb. Počet 10-tisíc bol určený na základe výskumu.
Aby človek znížil riziko srdcovo-cievnych chorôb, by mal spáliť aspoň 2-tisíc kilokalórií týždenne, teda 300 denne, čo je približne 10-tisíc krokov. Predstavuje to vzdialenosť asi 7,5 kilometra. Dostatočná chôdza znižuje vysoký krvný tlak, znižuje riziko ochorenia srdca a ciev, zlepšuje cukrovku, pomáha riešiť obezitu.
Chodíme málo
Prvým krokom je zistiť reálnu aktivitu. Krokomery alebo aplikácie v mobilnom telefóne či inteligentné hodinky túto funkciu bežne poskytujú.
Denná aktivita v domácnosti je len okolo 1 300 krokov, s cestou do blízkeho obchodu asi 2 500.
Takže je to málo. Z takého človeka sa stáva takmer pacient. Ak vám chýba do ideálneho cieľa veľa, treba postupne každý týždeň pridávať 500 krokov. Predĺžiť prechádzky alebo zaparkovať auto na vzdialenejšom parkovisku, vystúpiť na predposlednej zastávke autobusu či električky. U menej aktívnych ľudí nad 60 rokov stačí 6-tisíc krokov denne. Platí to aj pre ľudí s rôznymi vážnymi diagnózami.
Pri behu srdce pracuje intenzívnejšie
Niekedy cieľ nie je naplnený, lebo 10-tisíc krokov predstavuje asi 2 hodiny chôdze denne. Veľa ľudí nemá čas. Vtedy je možnosťou zvýšenie intenzity, prejsť na jogging alebo beh. Srdce pracuje intenzívnejšie. Tri desaťminútové etapy intenzívnej chôdze so zadýchaním či behupredstavujú síce iba 3-tisíc krokov, ale fyzická aktivita a zaťaženie sú omnoho vyššie a cieľ je splnený. A ešte dôležité čísla: inaktivita má predstavovať iba 90 minút. Pri sledovaní televízie či práci na počítači sa treba postaviť skôr, ako uplynie tento čas. Samozrejmosťou je venovať sa športu aspoň 150 minút týždenne, rozdelených na tri alebo štyri cvičenia.
---------------------------------------------
Ideálny tlak krvi je do 120/80
Väčšina ľudí v súčasnosti už pozná hodnotu svojho krvného tlaku.
Pozná však iba občas nameranú hodnotu, či už pri preventívnej prehliadke, alebo náhodne, keď siahne po tlakomere, ale to obyčajne býva v pokojových podmienkach. Je dôležité vedieť, že krvný tlak sa mení počas dňa, narastá s pribúdajúcim vekom, závisí od miery aktuálneho a dlhodobého stresu, od sprievodných ochorení a životných situácií.
Často sa pri zistení vysokého krvného tlaku v ambulancii stretávam s odpoveďou „nikdy som nemal vysoký krvný tlak, vždy nízky“.
Žiaľ, v súčasnosti až 45 % päťdesiatnikov, 55 % šesťdesiatnikov a 65 % sedemdesiatnikov a osemdesiatnikov trpí hypertenziou. Vysoký krvný tlak nebolí, a preto veľa ľudí o ochorení nevie, alebo zanedbáva naordinovanú liečbu nielen tabletami, ale hlavne jej dôležitú súčasť – zmenu životného štýlu.
Ak optimálne hodnoty nedosahujete, je dôležité poradiť sa s lekárom o liečbe a hlavne prispôsobiť životný štýl ochoreniu. O meraní je potrebné viesť si záznamník.
Tuk v tele človeka
V súčasnosti každý, kto chce byť štíhly, moderný a zdravý, snaží sa mať čo najmenšie množstvo tuku v tele.
Úplne bez tuku však telo nemôže byť. U žien fyziologické množstvo tuku predstavuje 15 –30 %, u mužov 10 – 25 % z celkovej hmotnosti. Množstvo tuku je dané pohlavím, vekom a etnickým pôvodom. Ženy majú prirodzene viac tuku, u dospelých sa každou dekádou zvyšuje podiel tuku, u tých, ktorí nešportujú, žiaľ, na úkor svalov, niektoré etniká majú geneticky viac tuku ako iné. Priemerne je v tele dospelého zdravého človeka približne 15 kg tuku. Takéto množstvo stačí pokryť výdaj energie asi na 2 mesiace.
Potrebný a prebytočný tuk
Telesný tuk sa skladá z esenciálneho, teda nevyhnutného tuku a z prebytočného tuku. Tuk má tepelnoizolačnú vlastnosť, chráni pred chladom a veľkým teplom. Chráni pred krátkodobým neprijímaním potravy, keď slúži ako zdroj energie, aby nedošlo k využitiu bielkovín zo svalov a iných dôležitých látok. Tuk slúži aj na správne fungovanie mnohých nevyhnutných látok – vitamínov rozpustných v tukoch, hormónov, tvorí súčasť bunkových membrán.
Ak je tuku v tele viac, ukladá sa aj do oblastí, kde sa bežne nevyskytuje. Takýto viscerálny tuk okolo orgánov je nebezpečný, je hormonálne aktívny a veľmi úzko súvisí s metabolickými a nádorovými ochoreniami.
Viscerálny tuk okolo orgánov je nebezpečný, je hormonálne aktívny a veľmi úzko súvisí s metabolickými a nádorovými ochoreniami.
Ak sa ukladá v oblasti okolo srdca, obmedzuje jeho schopnosť správne pravidelne pracovať – pri sťahovaní a následnom uvoľňovaní počas srdcového sťahu. Ukladá sa v stene ciev, a tie nie sú schopné správne reagovať na tuk krvi, znižuje sa ich pružnosť, čo je jedna z príčin vysokého krvného tlaku, ale vzniká aj kôrnatenie ciev, ateroskleróza a hrozba srdcového a mozgového infarktu.
Tuk v oblasti pečene a v samotnej pečeni zhoršuje funkciu tohto metabolicky dôležitého orgánu, vzniká jej stukovatenie – steatóza – a cez nealkoholovú steatohepatitídu môže viesť k cirhóze.
Okolo čriev je prirodzene malé množstvo tuku, ktorý je ako energetická zásoba pre jeho činnosť, ale viscerálneho tuku majú obyčajne veľa diabetici 2. typu a ľudia s metabolickým syndrómom. Preto okrem hmotnosti by každý mal poznať aj jeho množstvo. Je možné zmerať ho na niektorých komerčných váhach, alebo presnejšie v špecializovaných ambulanciách.
MUDr. Adriana Ilavská, PhD., MBA, MPH
Diabetologická a metabolická ambulancia – Medispektrum Bratislava