Senzory dovolia pacientom s predstihom zareagovať na výkyvy hladiny glykémie, pomáhajú znížiť výskyt hypoglykémií aj hyperglykémií, a tým aj výskyt závažných komplikácií diabetu.
Diabetes je dlhodobo prebiehajúce a zákerné ochorenie
Pri snahe o čo najlepšiu kompenzáciu narážajú pacienti veľmi často na hlavnú limitáciu liečby diabetu – hypoglykémiu. Ideálna liečba diabetu by teda mala viesť k čo najlepšej kompenzácii a súčasne nezvyšovať riziko hypoglykémie. Je dokázané, že kontinuálne monitorovanie glykemickými senzormi vedie k zníženiu výskytu hypoglykémií, pomáha udržať hladinu krvného cukru v tzv. cieľovom rozmedzí (3,9 – 10 mmol/l) a vo výsledku vedie k celkovému zlepšeniu kompenzácie diabetu. Použitie glukózových senzorov je u pacientov s diabetom 1. typu dokonca dôležitejšie než metóda aplikácie inzulínu (perá alebo pumpa).
O kontinuálnom monitorovaní glykémie
Systém na kontinuálne monitorovanie glukózy sa skladá z malého senzora zavedeného do podkožia. Senzor meria hladinu glykémie každých 5 minút. Výsledky sú potom odosielané pomocou špeciálneho vysielača do inzulínovej pumpy a do aplikácie v mobilnom telefóne, kde sa zobrazujú na obrazovke.
Len čo sa hladina glykémie dostane pod vopred stanovené rozmedzie alebo, naopak, nad, alebo ak dochádza k veľmi rýchlemu vzostupu, alebo poklesu glykémie, prístroj vyšle varovný signál. Za veľmi užitočnú funkciu sú považované taktiež tzv. trendové šípky, ktoré sa spolu s aktuálnou hodnotou glykémie zobrazujú na displeji mobilného telefónu a umožňujú odhadnúť budúci vývoj glykémie.
Inzulínová pumpa alebo perá?
Česká klinická štúdia publikovaná na začiatku roku 2020 v prestížnom vedeckom časopise Diabetes Care sledovala pacientov niekoľko rokov a porovnávala štyri spôsoby liečby diabetu 1. typu. Tieto liečebné stratégie boli založené na rozdielnej kombinácii spôsobu aplikácie inzulínu (inzulínové perá alebo pumpa) a spôsobu monitorovania glukózy (glukometer alebo senzory).
Táto štúdia ukázala, že kombinácia senzorov s inzulínovými perami prináša lepšie výsledky v porovnaní s liečbou pomocou pumpy bez senzorov a je dokonca porovnateľne účinnou alternatívou k liečbe pomocou pumpy so senzormi.
Pre úspech liečby diabetu 1. typu teda nebola rozhodujúca metóda aplikácie inzulínu, ale spôsob monitorovania glukózy. Inými slovami, bežné funkcie inzulínových púmp obvykle neprinášajú významne lepšie výsledky oproti liečbe modernými inzulínmi aplikovanými perami.
Pokročilé automatické funkcie
Je však dôležité zdôrazniť, že v uvedenej štúdii neboli používané najnovšie generácie inzulínových púmp s pokročilými automatickými funkciami. Tie sú však hlavnými prednosťami inzulínovej pumpy Tandem t:slim X2, o ktorej sme písali v jednom z predchádzajúcich príspevkov.
Užívatelia tejto inzulínovej pumpy môžu využiť funkciu Basal-IQ, ktorá na základe informácií zo senzora inteligentným spôsobom preruší dodávku inzulínu pri hroziacej hypoglykémii.
Táto funkcia pritom skracuje čas strávený v hypoglykémii. V blízkej budúcnosti si užívatelia tejto pumpy stiahnu funkciu Control-IQ, ktorá, naopak, automaticky zvýši dávku inzulínu pri blížiacej sa hyperglykémii. Pre pacientov sa tak v dohľadnom čase stane dostupný tzv. hybridný uzavretý okruh (nie úplne správne označovaný ako umelý pankreas).
Liečba diabetu je aj o kvalite života
Má liečba perami v kombinácii so senzormi zmysel aj vo svete hybridných uzavretých okruhov? Ako už bolo povedané, k tomu, aby bola aplikácia inzulínu pumpou výrazne výhodnejšia než aplikácia inzulínovými perami, musí mať pumpa integrované automatické funkcie.
Preto je namieste zamyslieť sa, či má liečba perami v kombinácii so senzormi zmysel aj vo svete hybridných uzavretých okruhov.
Odpoveď je jednoznačná. ÁNO. Inzulínové pumpy s automatickými funkciami sú síce to najlepšie, čo súčasná liečba diabetu 1. typu ponúka, je však potrebné myslieť tiež na pacientov, ktorí inzulínovú pumpu nosiť nechcú alebo nemôžu. Liečba diabetu nie je totiž iba o dosiahnutí čo najoptimálnejších glykémií, ale tiež o kvalite života.
Pre niektorých pacientov je predstava nosenia inzulínovej pumpy neprijateľná, ale práve liečba perami v kombinácii so senzormi môže byť pre mnohých z nich rozumným kompromisom.
Ak je pacient šikovný a ak počíta s tým, že ho táto liečba bude stáť o niečo viac úsilia, je možné aj týmto spôsobom dosiahnuť veľmi pekné výsledky, ktoré sa u svedomitých pacientov vyrovnajú výsledkom liečby pomocou uzavretého okruhu. Kľúčové je, aby sa pacienti nebáli mnohých korekčných bolusov aplikovaných perom počas dňa, a to aj napríklad pred ostatnými ľuďmi. Rovnako dôležité je, aby pacient nosil senzory prakticky nepretržite.
Sú všetky glukózové senzory rovnaké?
Podľa odporúčaní celého radu odborných spoločností by mali byť senzory vysvetlené a následne ponúknuté VŠETKÝM pacientom s diabetom 1. typu. Senzory sa tak stali zlatým štandardom monitorovania glykémií. Rozlišujeme pritom dva typy senzorov. Ide o kontinuálny monitoring v reálnom čase (napr. Dexcom G6) a takzvane intermitentne skenovaný kontinuálny monitoring, pre ktorý sa v mnohých krajinách ujal názov FGM (Flash Glucose Monitoring).
V ČR sa pre FGM tiež používa názov okamžitý monitoring glykémie. Kontinuálny monitoring informuje o vývoji glukózy automaticky v päťminútových intervaloch a v prípade nepriaznivého vývoja glykémie môže pacienta varovať pomocou alarmov.
V prípade FGM je pacient informovaný až potom, keď priloží prijímač do tesnej blízkosti senzora. Tento systém nemá funkciu alarmov. Oba typy senzorov prinášajú pacientom preukázateľne lepšie výsledky v porovnaní s monitorovaním pomocou glukometra. Ak však porovnáme kontinuálne a okamžité monitorovanie glykémie, potom zistíme, že lepšie výsledky dosahujú pacienti s kontinuálnym monitorovaním glykémie, a preto sa dnes stáva preferovaným spôsobom monitorovania u pacientov s diabetom 1. typu.
Či už sa pacient rozhodne pre liečbu perami alebo inzulínovou pumpou, zásadné pre úspech liečby diabetu 1. typu sú glukózové senzory.
Po objavení inzulínu a zavedení glukometrov v 70. rokoch ide fakticky o tretí historický míľnik v liečbe diabetu 1. typu. Je veľmi pravdepodobné, že tak ako zavedenie glukometrov približne pred 30 rokmi výrazne prispelo k zníženiu výskytu a závažnosti akútnych komplikácií diabetu, tak širšie zavedenie senzorov prispeje k významnému zníženiu výskytu závažných chronických komplikácií.
MUDr. Jan Šoupal, PhD.
3. interná klinika VFN a 1. LF UK v Prahe