03.01.2021, 07:00

Lekár Boris Bánovský: Chrbticu ničí nedostatok pohybu

Bolesti chrbta patria medzi najčastejšie problémy, ktoré nás vyženú do ambulancie lekára. Prečo je to tak, objasňuje MUDr. Boris Bánovský, lekársky riaditeľ kúpeľov Piešťany, ktoré sa špecializujú na liečbu pohybového aparátu.

Lekár Boris Bánovský: Chrbticu ničí nedostatok pohybu
Zdroj: Shutterstock

Prečo je pre nás chrbtica dôležitý orgán, o ktorý by sme sa mali tiež starať?


Chrbtica je hlavnou osou kostného oporného aparátu človeka a je dôležitá pri všetkých ľudských činnostiach. Skladá sa zo stavcov, medzistavcových platničiek, medzistavcových kĺbov, väzov a upínajú sa na ňu skupiny svalov, ktoré umožňujú nielen jej pohyb, ale koordináciu pohybov celého tela a jeho vzpriamený postoj, ktorý nás odlišuje od ostatných druhov živých organizmov.

Zároveň poskytuje ochranu pre miechu. Často si však jej dôležitosť uvedomíme, až keď začneme pociťovať bolesti chrbta.

Čo sa deje, ak už človek pociťuje bolesť chrbta?


Bolesť je všeobecne považovaná za obranný mechanizmus organizmu zabraňujúci jeho ďalšiemu poškodzovaniu v mieste jej najväčšej intenzity. Ak hovoríme o bolesti chrbta, tá sa objavuje, keď v mieste postihnutia dochádza k reflexnému stiahnutiu a stuhnutiu chrbtových svalov a zablokovaniu medzistavcových kĺbov.

Na čo sa najviac sťažujeme?


Najčastejšie býva postihnutá drieková oblasť chrbta a človek sa má problém narovnať. Inokedy bolesť postupne narastá, človek napríklad ráno cíti napätie v šiji a večer už má problém otočiť hlavu doprava alebo doľava.

Čo vedie k bolestiam?


Príčinou bolestí chrbta môžu byť degeneratívne ochorenia chrbtice, oslabenie hlbokých svalových skupín so stratou rovnováhy medzi nimi, ktoré by spolu s ostatnými mäkkými tkanivami a väzmi mali udržovať chrbticu vzpriamene.

Ďalej k bolestiam chrbta môžu viesť aj zápalové ochorenia, úrazy a nádorové ochorenia chrbtice. Vzhľadom na komplexnosť ľudského tela, prepojenosť jednotlivých systémov a fakt, že v ľudskom tele všetko so všetkým súvisí, bolesťou chrbta sa paradoxne môžu prejavovať aj ochorenia hrudných alebo brušných orgánov.

Čím si najviac ničíme chrbticu?


Chrbtici vo všeobecnosti neprospieva pasívny spôsob života, špecificky nadmerné sedenie alebo polihovanie v atypických polohách, celkový nedostatok pohybu bez kompenzácie nesprávnych stereotypov, nadváha, jednostranné zaťaženie až jej preťaženie, nesprávne držanie tela pri stoji a pohybových aktivitách, ale aj psychický stres spôsobujúci stuhnutie svalových skupín upínajúcich sa na chrbticu vedúcich k niektorému z vyššie spomínaných stavov a k celkovému diskomfortu.

Ktoré sú najčastejšie príznaky problémov s chrbticou?


Najčastejším príznakom „problémov s chrbticou“ je už spomínaná bolesť, najmä v krížoch, ale môže bolieť aj krčná alebo hrudná chrbtica. Vzhľadom na komplexnosť a priebeh miechových nervov, ktoré vychádzajú z miechy cez tzv. medzistavcové otvory, bolesti môžu vyžarovať až do sedacích svalov, do stehna, pliec, ale aj do hlavy, prípadne pri nesprávnej polohe krčných stavcov sa môže objaviť aj pocit točenia hlavy, či už nervového alebo cievneho pôvodu.

Niekedy sa bolesť hrudnej chrbtice môže prejavovať tak intenzívne, že imituje inú závažnú chorobu, ako napríklad srdcový infarkt. Prítomné však môžu byť aj poruchy citlivosti a svalová slabosť určitej oblasti, ktorá je zásobovaná nervovými vláknami z príslušnej časti chrbtice.

V ktorom veku sa najčastejšie objavujú bolesti chrbtice?


V prvom rade je dôležité spomenúť, že až u 80 % dospelých sa bolesť chrbta objaví aspoň raz v živote. Najčastejšie sa vyskytuje v strednom a vo vyššom veku, ale alarmujúce je, že čoraz častejšie sa objavuje už aj u detí alebo mladých ľudí v 2. alebo 3. dekáde ich života. Tieto fakty súvisia najmä s konzumným a pasívnym spôsobom života, ktorý nie je kompenzovaný žiadnou alebo len minimálnou pohybovou aktivitou, často sprevádzanou nesprávnymi pohybovými vzormi a stereotypmi.

Národné centrum zdravotníckych informácii (NCZI) uvádza, že ľudia sa v kúpeľoch liečili hlavne kvôli poruchám medzistavcových platničiek. O čo ide pri tejto diagnóze?


Chrbticu tvoria stavce a medzi nimi sa nachádzajú medzistavcové platničky, ktoré napomáhajú zmierneniu následkov pohybu. Je to vlastne elastická hmota skladajúca sa z rôsolovitého jadra v strede a väzivovej vonkajšej vrstvy, čiže prstenca.

Platničky tvoria nárazníkovú zónu medzi dvoma stavcami. Okrem toho pomáhajú aj pri ohýbaní sa, otáčaní, úklonoch a záklonoch. Poruchy medzistavcových platničiek patria medzi štrukturálne zmeny chrbtice, čím sa môžu stať zdrojom bolesti chrbta alebo krku. K takýmto problémom môže prísť v dôsledku ich opotrebenia, a to buď vekom, zlým držaním tela alebo preťažovaním.

Ako vplýva na opotrebovanie starnutie?


Starnutím ďalej dochádza k stenčovaniu medzistavcových platničiek, a to vysychaním spomínaného rôsolovitého jadra, čo môže spôsobiť, že stavce nad ňou a pod ňou sa k sebe priblížia. Dokonca môže prísť k tomu, že sa tieto dva stavce začnú dotýkať. To spôsobí bolesti a obmedzí pohyb.

V inom prípade sa zase môže medzistavcová platnička uvoľniť a vyjde do okolitého priestoru, pričom tak dochádza k tzv. hernii disku, čo znamená, že rôsolovitá časť platničky sa začne tlačiť na vonkajší prstenec spôsobujúci vydutie platničky v rôznom rozsahu a smere. Tento klinický stav sa ľudovo nazýva „vyskočená platnička, seknutie v krížoch alebo hechsenšus“.

Ako sa také seknutie v krížoch prejavuje?


Seknutie v krížoch alebo „hechsenšus“ sa prejavuje nemožnosťou vystretia chrbta a bolesťami spôsobenými náhlym reflexným stiahnutím chrbtového svalstva v postihnutej oblasti, najčastejšie však v driekovej.

V prípade, že dochádza k útlaku miechy alebo koreňov miechových nervov, bolesť môže vyžarovať do oblasti, ktorá je príslušným nervom zásobená, ako do sedacích svalov, svalov stehna, lýtka, a pod.

Okrem bolesti sa vysunutá platnička môže prejavovať aj stratou citlivosti v oblasti kože, ktorá je zásobovaná nervovými vláknami utlačenými vysunutou platničkou. Ďalšími príznakmi môžu byť aj brnenie alebo mravčenie v končatinách, v extrémnych prípadoch slabosť až strata hybnosti príslušnej končatiny s nemožnosťou ovládania zvieračov močovej rúry a konečníka.


Ktorá časť chrbtice najviac trpí pri sedavom zamestnaní, ktorá časť pri stoji a ktorá pri nesprávnom sedení?

Pri sedavom zamestnaní dominuje bolesť v oblasti krčnej chrbtice. U ľudí pracujúcich v stoji alebo v sede a v stoji býva bolesť lokalizovaná v oblasti driekovej chrbtice.

Kedy hovoríme o krátkodobej bolesti a kedy už o dlhodobej?

Krátkodobá bolesť trvá do jedného mesiaca, dlhodobá viac ako tri mesiace.

Kedy už treba vyhľadať lekára?

Bolesť chrbta patrí medzi nepríjemné, akútne bolesti, ktoré často človeka obmedzia až vyradia z „normálnej“ dennej rutiny. Tieto bolesti nemožno podceňovať, ale zároveň každý jedinec má iný prah bolesti, čo často zohráva rolu pri dobe návštevy lekára od objavenia sa prvotných symptómov.

Ak však ťažkosti neustupujú, nemal by jedinec podceniť „bolestivé signály“ svojho tela, a lekára by mal navštíviť do týždňa.

Ak sa však objaví niektorý z pridružených príznakov, ako je zintenzívnenie bolestí, pokojová bolesť s nočným budením, vyžarovanie bolesti v priebehu nervov zásobujúcich príslušnú časť, vznik poruchy citlivosti na končatinách, ochabnutie napätia svalstva, poruchy chôdze, nehybnosť končatín alebo nastanú problémy s močením a so stolicou, treba lekára vyhľadať ihneď, pretože takýto stav treba na základe príslušnej diagnostiky akútne riešiť a liečiť.

Ako sa správne diagnostikuje bolesť chrbtice? A ako dlho prebieha diagnostika?

Najskôr je nutné vyšetrenie všeobecným lekárom, ktorý po dôkladnej anamnéze, detailnom vyšetrení pacienta a oboznámení sa s jeho aktuálnym klinickým stavom ho odošle na vyšetrenie k špecialistom, v prvom kole neurológovi, následne k ortopédovi, prípadne reumatológovi.

Spomenutí špecialisti, na základe svojich odborných vyšetrení a indikácii, rozhodujú o nutnosti, resp. potrebe rádiodiagnostických zobrazení chrbtice (natívne snímky chrbtice v rôznych projekciách; CT; MRI) a ďalších vyšetrení na vylúčenie alebo potvrdenie iných závažnejších príčin bolesti chrbtice, ktoré sa však vyskytujú len u 5 % pacientov s bolesťami chrbta. Preto je aj dĺžka diagnostiky rozdielna u rôznych pacientov a nedá sa časovo presne zadefinovať.

Je liečba bolesti chrbtice dlhodobá?


Vo všeobecnosti je nutné konštatovať, že liečba bolestí chrbtice je dlhodobá. Nemožno očakávať rýchle, bezproblémové a okamžité (akoby „plesknutím čarovného bičíka“) odstránenie bolestí a ťažkostí spôsobených rokmi vypestovanými nesprávnymi pohybovými vzormi, pasívnym spôsobom života spojeným s preťažovaním chrbtice pri nadváhe alebo v práci.

Ako sa liečia problémy s chrbticou?


Najdôležitejším elementom v liečbe bolestí chrbtice je aktívna účasť samotného pacienta, jeho vôľa a najmä výdrž. Všetko ostatné, ako lieky v najrôznejších formách, rehabilitácie, fyzioterapia sú len tzv. pomocné elementy pomyslenej terapeutickej skladačky vedúcej k jedinému cieľu, k uzdraveniu pacienta, zbavenia ho ťažkostí, ale predovšetkým k prevencii ďalších „akútnych zhoršení stavu“.

Pri veľkých bolestiach, v akútnom štádiu, je nevyhnutný pokojový režim (len krátkodobo 1 – 2 dni) a liečba analgetikami, prípadne myorelaxanciami.

Následne je potrebná rehabilitačná liečba, súčasťou ktorej je aj cvičenie pod odborným vedením. Po zvládnutí konkrétnych cvikov je potrebné pravidelné cvičenie a režimové opatrenia (vrátane úpravy stravovacích návykov pri nadváhe) ako prevencia bolestí chrbta. Často stačí zvládnuť a riadiť sa „školou chrbta“, ale v závažnejších prípadoch je pri liečbe bolestí chrbta nutná spolupráca lekárov z viacerých odborov medicíny.

Ako môže pomôcť kúpeľná liečba?


Kúpeľná liečba znamená komplexnú starostlivosť o pacienta pod odborným dohľadom lekára, fyzioterapeuta, maséra a ostatných odborníkov s využitím jedinečných prírodných liečebných zdrojov.

Je to ako puzzle, kde do seba zapadajú všetky elementy, pretože po vstupnom vyšetrení kúpeľným lekárom je každému klientovi – pacientovi individuálne „ušitá na mieru“ vedúca k dosiahnutiu čo najlepších a najmä dlhodobých výsledkov. Výborná je nielen v liečbe, ale aj v prevencii ochorení pohybového aparátu.

Nenahraditeľnú a nezanedbateľnú úlohu zohráva aj edukácia klienta – pacienta, jeho aktívna účasť, pevná vôľa a najmä následná výdrž na ceste k dosiahnutiu obnovenia plnej hybnosti a prevencie jej straty.

Čo môžeme urobiť pre zdravý chrbát a zdravú chrbticu?


Dôležité sú režimové opatrenia, ergonómia doma i na pracovisku, dobrá posteľ, matrac, vankúš, nevhodný je spánok na bruchu (!), dôležité je správne sedenie, držanie tela a v neposlednej miere dostatočná pohybová aktivita, na začiatku s odborným vedením za účelom korekcie a osvojenia si správnych pohybových vzorov. V prevencii bolestí chrbta – chrbtice, ktorá je vždy časovo aj finančne menej náročná, má nenahraditeľné miesto aj kúpeľná liečba.

Zlatica Beňová