Aj keď má väčšina ľudí fajčenie spojené predovšetkým s poškodením pľúc, veľmi negatívne sa podpisuje aj na vašom srdci. Tušili ste napríklad, že každé piate úmrtie v dôsledku srdcového ochorenia má súvislosť s fajčením? Odborníci uvádzajú, že u fajčiarov existuje dvakrát až štyrikrát väčšie riziko, že ich postihne infarkt (ak navyše užívate hormonálnu antikoncepciu, zvyšuje sa ešte viac). Navyše vykonané výskumy zistili, že ani nemusíte byť nijako náruživý fajčiar, aby sa fajčenie prejavilo na kondícii vášho srdca. Stačí jedna cigareta denne a už sa riziko kardiovaskulárneho ochorenia zvyšuje jedenapolkrát.Pixabay
StoryEditor

15 najväčších zabijakov dnešnej doby

26.11.2020, 06:00
Autor:
(dia)(dia)
Najčastejšie zomierame na choroby srdca a ciev. Až potom nás ničia rôzne typy nádorov. Slováci majú problémy aj s pľúcami, so žalúdkom a s obličkami.

Choroby srdca a ciev postihujú až tretinu celkového počtu obyvateľstva. Rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení nebolia, preto ich ľudia ignorujú. „Až deväť z desiatich Slovákov má minimálne jeden rizikový faktor pre vznik nejakého kardiovaskulárneho ochorenia,“ uviedol kardiológ a obezitológ Ivan Majerčák pre TASR. Medzi rizikové faktory patrí: fajčenie, nadmerný príjem soli, vysoká hladina kyseliny močovej, vysoký krvný tlak, nadváha a obezita, nedostatok fyzickej aktivity a vysoká hladina cholesterolu. So zvýšeným cholesterolom idú ruka v ruke nadváha a obezita.


REBRÍČEK:
Najčastejšie príčiny úmrtia na Slovensku

1. MIESTO
ISCHEMICKÁ CHOROBA SRDCA (ICHS)


Je ochorenie srdca, ktorého podstatou je nedostatočné prekrvenie srdcového svalu. Príčinou je spravidla ateroskleróza (kôrnatenie tepien), pri ktorej dochádza k ukladaniu tuku do stien ciev a ich upchatiu.
Najznámejšími formami ICHS sú angina pectoris a infarkt myokardu. Do chronických foriem radíme aj poruchy srdcového rytmu (arytmie) či srdcové zlyhávanie. Prejavy: nepríjemná tlaková bolesť za hrudnou kosťou, ktorá môže vyrážať do ramien, do chrbta, krku aj žalúdka.

2. MIESTO
MOZGOVÁ MŔTVICA


Odborne nazývaná cievna mozgová príhoda (CMP) je porucha prietoku krvi mozgom a následný nedostatok kyslíka v jeho postihnutej časti. Dve tretiny cievnych mozgových príhod sa vyskytnú u ľudí starších ako 65 rokov. Prognóza je neistá, závisí od rozsahu poškodenia mozgového tkaniva.
Podľa príčiny môžeme rozdeliť CMP na dve skupiny: ischemické (80 percent prípadov) a hemoragické (20 percent prípadov). Ischemické sú spôsobené upchatím niektorej z mozgových tepien, najčastejšie je to krvnou zrazeninou (trombóza alebo embólia). Príčinou hemoragických CMP je prasknutie mozgovej cievy (aneuryzma).
K prejavom patrí slabosť až paralýza jednej strany tela, náhle ťažkosti s videním, silná bolesť hlavy, ovisnutie kútikov úst, ťažkosti s rečou, problémy s porozumením reči, pokles očných viečok, poruchy chôdze a ďalšie.

3. MIESTO
RAKOVINA PĽÚC


Patrí medzi najčastejšie onkologické ochorenia u mužov na Slovensku. Ročne podľahne tejto diagnóze viac ako dvetisícdvesto Slovákov. Alarmujúce je, že až tri štvrtiny z nich prichádzajú k lekárovi neskoro.
Medzi typické príznaky ochorenia patrí najmä dlhotrvajúci kašeľ, časté zápaly pľúc, vykašliavanie krvi, bolesti v hrudníku, dýchavičnosť, zachrípnutie a únava. Včasné štádiá však nemajú žiadne príznaky. Ohrození sú aj pasívni fajčiari.

4. MIESTO
INFEKCIE DÝCHACÍCH CIEST


Pneumónie (zápaly pľúc) patria k jedným z najzávažnejších ochorení ľudstva. Zápal pľúc je desiatou najčastejšou príčinou hospitalizácie na Slovensku s druhou najvyššou úmrtnosťou v rámci Európskej únie.
„Treba si uvedomiť, že vek je hlavným rizikovým faktorom úmrtia na zápal pľúc. Najmä pre staršieho človeka je to vždy vážna hrozba,“ vysvetľuje odborníčka na pľúcne choroby doktorka Antónia Hnatová z Nemocnice Svet zdravia Svidník pre webnoviny.sk.
Je to podľa nej preto, že náš imunitný systém sa vekom prirodzene oslabuje a ťažšie bojuje s infekciami. „Vírusový zápal sa často komplikuje sekundárnou bakteriálnou infekciou a môže vyústiť do respiračného zlyhania a smrti,“ dodáva. Na pľúca môže „sadnúť“ aj chrípka alebo bežné prechladnutie.

5. MIESTO
RAKOVINA HRUBÉHO ČREVA


Postihuje najčastejšie osoby nad 50 rokov, častejšie mužov. Medzi hlavné rizikové faktory vzniku ochorenia patrí vek, dedičnosť (pri niektorých typoch rakoviny je jej prepuknutie v rodine takmer isté), rizikom sú tiež chronické zápalové ochorenia.

„Až 80 % prípadov kolorektálneho karcinómu vzniká z adenómu – nezhubného nádoru, ktorý sa v čreve objavuje ako žľazový polyp a vyzerá ako výčnelok na sliznici čreva. Niekedy začne polyp rásť a jeho bunky zmenia štruktúru, tvar a funkciu,“ uvádza Europacolon, občianske združenie, ktoré združuje pacientov s týmto ochorením a vyvíja aktivity na včasnú prevenciu.

Premena podľa združenia môže trvať aj niekoľko rokov. Nádorové bunky sa potom môžu rozširovať do okolitých tkanív, poškodzovať ich a môžu sa z nádoru uvoľniť a dostať sa do krvného obehu či lymfatického systému. Tak sa nádor rozšíri aj do vzdialených častí tela a vytvára druhotné nádorové ložiská – metastázy.

Polypy nemusia spočiatku spôsobovať žiadne problémy. Rakovina hrubého čreva a konečníka patrí medzi zhubné ochorenia, ktorým sa dá účinne predchádzať. Odborníci tvrdia, že zmenou životného štýlu a pravidelnými kontrolami by sa dalo zabrániť vzniku rakoviny až v prípade polovice pacientov.

6. MIESTO
CIRHÓZA PEČENE


Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny s veľmi vysokou a stúpajúcou úmrtnosťou na následky chorôb pečene.
Dramatický nárast v našich končinách sa spája s nárastom výskytu obezity, cukrovky a s konzumáciou alkoholu. „Bremeno vyplývajúce z pečeňových chorôb sa opiera o vzostup počtu postihnutých cirhózou a rakovinou pečene. Prudko vzostupný trend je alarmujúci,“ hovorí MUDr. Marek Rác, hepatológ z Fakultnej nemocnica Nitra.
„Cirhóza pečene vzniká dôsledkom chronickej choroby a nespôsobuje ju len alkoholová choroba pečene, ale aj tuková choroba pečene (dôsledok nadváhy, obezity či cukrovky) či vírusové hepatitídy,“ vysvetľuje Rác. Cirhotická pečeň je potom podľa neho náchylnejšia na vznik karcinómu. Následkom cirhózy a neskoro diagnostikovaného ochorenia pečeň stráca svoju funkčnosť, nasleduje jej zlyhanie a smrť.

7. MIESTO
Iné choroby srdca a obehového ústrojenstva


Patria tu rôzne závažné ochorenia spojené so srdcovými stavmi po operáciách či transplantáciách.
Ide napríklad o zápal srdca, chlopňové chyby, stavy po implantácii kardiostimulátora, hypertenzívne choroby II. stupňa, stavy po komplikáciách ischemickej choroby srdca a po cievnych mozgových príhodách, ochorenia tepien končatín, stavy po operáciách srdcových chýb získaných alebo vrodených, stavy po rekonštrukčných operáciách na srdci, po angioplastike, transplantácii srdca...

8. MIESTO
Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP)

Každoročne zabíja viac ľudí ako niektoré druhy rakoviny. Na rozdiel od infarktu či mozgovej príhody nezabíja náhle, ale vyvíja sa počas mnohých rokov. Začína sa nenápadne, v počiatočných štádiách má podobné príznaky ako bežné prechladnutie či zápal priedušiek.

Podľa odborníkov si na niektoré počiatočné prejavy pacienti dokonca zvyknú, preto prichádzajú k lekárovi neskoro. Dochádza pri ňom k zúženiu dýchacích ciest a obmedzeniu prietoku vzduchu. Bez správnej liečby postupuje a spôsobuje nezvratné zmeny na pľúcach.

Rizikovými faktormi sú fajčenie, astma, práca v zadymenom či zaprášenom prostredí, infekcie dýchacích ciest. Prejavy. Postihnutý má pri námahe problémy s dýchaním, neutíchajúci kašeľ, ktorý sprevádza vykašliavanie hlienov a často trpí zápalmi dýchacích ciest. Typická je tiež únava, modrofialové zafarbenie kože a slizníc, pier, jazyka. Bolesť na hrudníku alebo vykašliavanie krvi nie sú príznaky typické pre CHOCHP.

9. MIESTO
Choroby srdca spojené s vysokým tlakom (hypertenzia)


O hypertenzii hovoríme vtedy, ak je hodnota krvného tlaku vyššia ako 140/90 mmHg. Často sa o ňom dozvieme náhodne v ambulancii lekára pri kontrolnom meraní tlaku. U väčšiny pacientov hypertenzia dlhé obdobie (až desiatky rokov) nemá žiadne príznaky. V tom je jej zákernosť. Riziko vzniku hypertenzie okrem veku (ktorý nevieme ovplyvniť) významne narastá s nadváhou a nedostatkom fyzickej aktivity.


„Artériová hypertenzia je najvýznamnejší rizikový faktor predčasnej úmrtnosti a invalidity, ktorý však vieme ovplyvniť prevenciou a liečbou,“ hovorí profesor Robert Hatala, hlavný odborník MZ SR pre kardiológiu v správe Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI).

V krajinách strednej Európy podľa neho trpí vysokým krvným tlakom takmer 50 % dospelej populácie. „Na Slovensku máme teda asi 2 milióny osôb s hypertenziou. Systematicky liečených je len malá časť pacientov. To je alarmujúce zistenie,“ hovorí profesor Hatala.
Neliečený vysoký krvný tlak v tichosti ničí najmä srdce, obličky a mozog. „Tieto zistenia sú o to smutnejšie, že hypertenziu vieme kvalitne liečiť a na Slovensku máme široko dostupné spektrum potrebných liekov,“ dodáva odborník na srdce.

10. MIESTO
SAMOVRAŽDY

Štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (za rok 2018) uvádzajú, že počty samovrážd stúpli. V roku 2018 na Slovensku ukončilo život samovraždou 533 osôb, čo je o 27 viac ako v roku 2017.
Dlhodobo si častejšie dobrovoľný odchod zo sveta volia muži. Ukončiť svoj život samovraždou sa rozhodli najčastejšie ľudia vo veku 50 až 59 rokov.
Existuje viacero faktorov, ktoré vedú k samovraždám, od psychických porúch (depresie, alkoholizmus, poruchy osobnosti) až po chronické choroby obličiek, pečene, srdca či ochorenie kostí a kĺbov.

11. MIESTO
RAKOVINA PRSNÍKA

Je najčastejšou onkologickou diagnózou u žien. Podľa OZ NIE RAKOVINE na Slovensku výskyt rakoviny prsníka stále rastie. Predpokladaný počet žien, ktoré budú v tomto roku diagnostikované, je viac ako 3 000. Odhaduje sa, že ročne na Slovensku zomrie na rakovinu prsníka okolo 900 žien.
Prevenciou (pravidelným samovyšetrovaním prsníkov a mamografiou) sa dá úmrtnosť znížiť o tretinu. Teda až 300 žien na Slovensku nemusí zomrieť zbytočne.
Výskyt rakoviny prsníka stúpa s vekom. Najčastejšie sa vyskytuje u žien po menopauze, vrchol výskytu je približne vo veku 64 rokov. Príčina vzniku rakoviny prsníka nie je ešte celkom objasnená. Odborníci uvádzajú genetické faktory, aj strava bohatá na tuky podporuje vznik ochorenia, ožiarenie ionizujúcimi lúčmi, užívanie tabaku a alkoholu a aj dlhodobé užívanie ženských pohlavných hormónov estrogénov.

12. MIESTO
RAKOVINA ŽALÚDKA

Ide o nádorové ochorenie postihujúce sliznicu žalúdka. Existuje niekoľko faktorov prispievajúcich k rozvoju ochorenia. V prevažnej väčšine ide o zlú životosprávu, konzumáciu solených a údených jedál, ktoré dráždia sliznicu žalúdka, fajčenie, obezitu aj chronické infekcie žalúdka. Medzi skoré príznaky radíme bolesti brucha, vracanie bez zjavnej príčiny a neustávajúce pálenie záhy. V prípade pokročilého štádia choroby sa pridáva únava, strata hmotnosti, pocit zasýtenia po veľmi malom množstve jedla a pretrvávajúci pocit nevoľnosti.

13. MIESTO
CUKROVKA

Diabetes mellitus, známejší pod pojmom cukrovka, je jedno z najčastejších a najzávažnejších chronických ochorení. Ak sa správne a včas nelieči, prináša často až život ohrozujúce komplikácie: vysoké riziko srdcovo-cievnych ochorení, slepoty (diabetická retinopatia) či amputácie končatín. Diabetes je v súčasnosti tiež najčastejšou príčinou zlyhania obličiek. Vysoká hladina cukru totiž ničí ich bunky, ktoré postupne strácajú svoju filtračnú schopnosť.

Medzi príznaky diabetu patrí nadmerné močenie, ustavičný smäd, celková vyčerpanosť, poruchy ostrosti zraku, pocit brnenia či pálenia v končatinách, opakujúce sa kožné alebo pohlavné infekcie, ale aj pomalé hojenie rán či schudnutie bez známej príčiny.

14. MIESTO
RAKOVINA PANKREASU

Ide o mimoriadne zákerné zhubné ochorenie. U väčšiny pacientov sa ho podarí odhaliť až v čase, keď už je rakovina v pokročilom štádiu a rozšírila sa, čo znemožňuje úspešnú liečbu. V súčasnosti viac ako 95 % pacientov s rakovinou pankreasu zomiera.
Príznaky: žltačka, žlčové kamene, nevoľnosť, bolesti brucha, nevysvetliteľná strata hmotnosti, hnačka, bolesti v krížovej časti chrbta.

15. MIESTO
CHRONICKÉ CHOROBY OBLIČIEK

V počiatočnom štádiu často nemávajú žiadne príznaky a nespôsobujú žiadne problémy. Človek môže stratiť až 90 % funkcie obličiek bez toho, aby spozoroval akékoľvek príznaky.
Medzi príznaky v pokročilom štádiu patria: opuchy na členkoch, únava, poruchy sústredenia, strata chuti do jedla.

Rizikovými faktormi sú vysoký tlak, cukrovka, ochorenie obličiek v rodine, fajčenie, vek nad 50 rokov.
Poškodenie obličiek je však možné zistiť vyšetrením moču (prítomnosť bielkovín) a vyšetrením krvi (hladina kreatinínu).

(zdroj: healthdata.org)

menuLevel = 2, menuRoute = dia/zdravie, menuAlias = zdravie, menuRouteLevel0 = dia, homepage = false
25. apríl 2024 01:16