21.11.2020, 07:00

Diabetes nemá dieťa obmedzovať. Čím viac o chorobe rodičia a ich deti vedia, tým ľahšie ju pochopia

Cukrovka zostáva s dieťaťom po celý život a pre rodičov sa začína beh na dlhú trať. Všetku počiatočnú beznádej musia vymeniť za pozitívny prístup, ako novú situáciu v živote zvládnuť a naučiť sa s ňou žiť.

Diabetes nemá dieťa obmedzovať. Čím viac o chorobe rodičia a ich deti vedia, tým ľahšie ju pochopia
Zdroj: TASR/Radovan Stoklasa

Na úvod si len zopakujme, že rozoznávame dva základné typy ochorenia. Je to cukrovka 1. typu, ktorá sa zvykne nazývať aj diabetes mladých. Telo tvorí protilátky proti vlastným bunkám, ktoré sa snaží zničiť (proti tzv. beta bunkám pankreasu). Potom je to 2. typ, ktorému zase hovoríme aj cukrovka dospelých. Vyskytuje sa častejšie u obéznych a málo aktívnych ľudí, keď sa netvorí dostatočné množstvo inzulínu v pankrease.

Dôležitú úlohu hrá rodinná predispozícia


Hoci rodičia nemajú toto ochorenie, mohli ho zdediť po svojich predkoch a ďalej ho prenášajú na svoje deti. „Ak sa stretnú dvaja takíto rodičia, predpoklady sa spočítavajú a dieťa má tak väčšiu pravdepodobnosť, že ochorie. Avšak nie vždy. Väčšinou ju naštartuje nejaké bežné infekčné ochorenie a v tele sa spustí zložitý proces, ktorý sa nakoniec diagnostikuje ako diabetes mellitus 1. typu – najčastejšie v školskom veku, počas dospievania alebo skorej dospelosti. Výnimkou už dnes nie sú ani dojčatá,“ vysvetľuje PharmDr. Jana Dubajová z lekárne Dr.Max.


Každý rok pribudne na Slovensku 120 detských diabetikov. Ďalej stúpa počet detí, ktoré majú cukrovku 2. typu, teda získanú, čo súvisí so stúpajúcim počtom obéznych detí. „Tento trend je alarmujúci. Navyše, klesá vek detí, keď sa u nich cukrovka prejaví. Kým pred 20 rokmi boli predškoláci – diabetici raritou, dnes ich máme čím ďalej, tým viac,“ dodáva farmaceutka.


Chudnutie, smäd a močenie


Telo dieťaťa postupne stráca schopnosť tvoriť látku, ktorú nazývame inzulín. „Jeho ,továreň‘ sa nachádza v špeciálnych bunkách pankreasu. Tieto bunky, tzv. beta bunky, ubúdajú, miznú, pretože telo si ich mýli s nepriateľom a ničí ich. Výroba inzulínu tak klesá, ale ešte stále o tom nikto nevie, lebo sa neobjavili žiadne príznaky. Je to proces, ktorý môže trvať mesiace, niekedy aj roky. Potom stačí už len ,spúšťač‘ a cukrovka sa prejaví v plnej sile,“ opisuje farmaceutka z lekárne Dr.Max.

Inzulín je veľmi dôležitý, pretože vďaka nemu cukor, ktorý čerpáme z jedla, môže vstúpiť do rôznych buniek. Tie majú potom energiu na svoju „prácu“. Avšak pri jeho nedostatku bunky „hladujú“, cukor naďalej koluje v krvi a telo sa ho snaží nejako „zbaviť“. Tak ho začne prepúšťať do moču. Telo hľadá ďalšie zdroje energie vo vlastných „radoch“. Vrhne sa preto na tuky a bielkoviny a dieťa tak stráca svalové aj tukové tkanivo, chudne.

Vo finále sa v tele hromadia kyslé odpadové látky, ktoré spolu s ostatnými zmenami vedú k takzvanej diabetickej kóme, ktorá je život ohrozujúca.

Riešenie situácie je zdanlivo jednoduché – treba dodať, čo chýba. INZULÍN. „Prvé príznaky sú podobné tým u dospelých – veľký smäd – dieťa dokáže vypiť neúmerne veľa tekutín, môže to byť voda alebo sladené nápoje, ktoré sú pre neho vlastne jedom. Logicky po veľkom smäde a pití prichádza aj nadmerné močenie. Často si to rodičia mýlia s prechladnutím močových ciest. Rozdiel je však v tom, že cukrovka dieťa zobudí aj v noci a ide sa napiť, prípadne ide na WC,“ uvádza PharmDr. Dubajová.


Ďalšími varovnými signálmi bývajú:

  • únava
  • ospalosť
  • výraznejšie chudnutie napriek nezmenenému príjmu potravy
  • znížený výkon v škole a aj dobrí žiaci začínajú mať problémy
  • bolesti brucha
  • nevoľnosť
  • vracanie
  • rozmazané videnie
  • prudký hlad
  • svrbenie
  • pocit „ubitosti“ alebo náchylnosť na infekcie
  • dych zapáchajúci po acetóne

Diagnóza nemá brzdiť deti v aktivitách


V prvom rade sa treba s ochorením vyrovnať a prijať fakt, že sa nedá vyliečiť, ale dá sa s ním žiť. Cukrovku pokorí len každodenná disciplína, pravidelnosť a vedomosti o tejto chorobe. „V deťoch často rodičia zbytočne pestujú pocit chorobnosti. Nakoniec deti, ich rovesníci aj ich okolie nadobúdajú pocit, že cukrovka je akýsi neprekonateľný hendikep,“ upozorňuje Dubajová.


Takto vypestovaný strach z nich podľa nej nakoniec spraví outsidera. Mladý diabetik sa pritom môže venovať rovnakým aktivitám ako jeho kamaráti. „Nesmierne dôležitá je však podpora rodiny a celého okolia. Deti s diabetom treba brať ako rovnocenné a začleňovať ich do kolektívu.

Diagnóza ich nijako nebrzdí v detskom šantení či záujmoch,“ dodáva. Cvičenie má viaceré pozitívne účinky – redukcia množstva tukového tkaniva, zvyšovanie využiteľnosti cukru svalmi, znižovanie potreby inzulínu. Treba iba dodržiavať určité zásady.

Ťažký začiatok, ktorý má riešenie


Farmaceutka Dubajová ďalej vysvetľuje, že po prekonaní prvotného šoku z diagnózy prichádza nová „úloha“ – pichať dieťaťu inzulínové injekcie a kontrolovať hladinu cukru v krvi. „Samozrejme, bolo by jednoduchšie podávať ho vo forme tabliet alebo kvapiek. Bohužiaľ, tráviaci systém je nekompromisný a takto podaný inzulín by sa rozložil a do krvi by sa dostalo iba minimálne množstvo,“ opisuje možnosti.

V súčasnosti je k dispozícii veľa knižných publikácií, článkov na internete, odborných časopisov, združení a edukačných seminárov. Čím viac o chorobe rodičia a ich deti vedia, tým ľahšie ju pochopia. Treba nájsť správny prístup k dieťaťu – diabetikovi – najmä pokúsiť sa mu vysvetliť závažnosť choroby, čo môže a čo nemôže jesť, ako choroba ovplyvní jeho život, a na druhej strane musí vedieť, že na chorobu nie je samo. Naučí sa, čo je to pravidelná strava a inzulínový režim.


„Rodič sa musí relatívne rýchlo zorientovať v novej situácii a zachovať chladnú hlavu. Ak je rodič pokojný, prenáša svoj pokoj aj na dieťa. Potrebné je informovať aj učiteľov, aby mu vedeli v prípade potreby pomôcť, najmä ak podcení príznaky hypoglykémie (nízkej hladiny cukru). Do školy si deti nosia balíček ,prvej pomoci‘ – napr. sladký džús alebo hroznový cukor,“ radí odborníčka.


CUKROVKA 2. TYPU
Aj tento typ je v poslednom období čoraz častejšie diagnostikovaný u detí a dospievajúcich. Môže za to zmena životného štýlu – „fastfoodová“ a sedavá kultúra, minimum pohybu, hodiny strávené za počítačom alebo mobilom. Príznaky väčšinou úplne chýbajú a na ochorenie sa príde počas preventívnej prehliadky. „Táto forma sa dá zvládnuť prísnou životosprávou, pohybovou aktivitou minimálne 150 minút týždenne alebo pomocou tabletovej formy liekov,“ uzatvára PharmDr. Dubajová.
Diabetes je ochorenie, ktoré zatiaľ nie je možné vyliečiť. No medicína, jej výskumy a skúsenosti lekárov pomáhajú rodičom a ich deťom vyrovnať sa s touto diagnózou, prekonať obavy z budúcnosti a dosiahnuť veľmi dobrú kvalitu života.