Preležanina vzniká vtedy, keď je tlak na koži a podkoží natoľko silný, že v danom mieste znemožní prietok krvi a dôjde k uzavretiu drobných ciev.
Tkanivám sa následne nedostáva kyslík ani živiny a bunky kože postupne odumierajú.
Najväčší podiel pacientov s dekubitmi tvoria imobilní pacienti a pacienti na lôžku (napríklad po náhlej mozgovej príhode, po úraze miechy, po operáciách, v terminálnom štádiu onkologického ochorenia, pacienti so sklerózou multiplex a pacienti v kóme). Preležaniny sa však môžu vyskytnúť aj pri krátkodobom pobyte na lôžku, napríklad po úraze.
„Akýkoľvek ležiaci pacient je ohrozený vznikom dekubitu. V niektorých prípadoch sa takáto rana môže vytvoriť už počas jediného dňa na lôžku, týkať sa to teda môže aj mladého človeka, ktorý prichádza do nemocnice so zlomeninou alebo zápalom pľúc, ktorý môže súvisieť napríklad s aktuálnou pandémiou nového koronavírusu,“ hovorí Marián Rošák z Kliniky úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.
Riziko vzniku dekubitov zvyšuje obezita aj podvýživa, poruchy vedomia, vysoké teploty a liečba sedatívami. Stav sa môže zhoršiť aj v súvislosti s vyšším vekom, cievnymi zmenami, zhoršenou funkciou pečene, kvôli zmenám v imunitnom systéme. Ovplyvniť ich môže aj dlhodobý stres či fajčenie.
Najskôr ranka, potom vred
Dekubit sa zo začiatku prejavuje ako bolestivá červenajúca oblasť, ktorá v priebehu hodín, maximálne dní, mení farbu postupne do čierna. Ak tento defekt stuhne, hovoríme o suchej nekróze. Ak je mäkký a zo spodiny vyteká zakalená tekutina, hovoríme o mokrej nekróze. Komplikáciou dekubitu je následné infikovanie baktériami.
Podľa závažnosti rozdeľujeme dekubity do 4 štádií:
- sčervenané miesto
- pľuzgier, po jeho prasknutí vidieť spodné vrstvy pokožky, utváranie ložiskovej nekrózy
- ohraničené nekrotické ložisko (tmavofialové až čierne)
- vred presahujúci a obnažujúci hlboké štruktúry (sval, kosť)
Liečba je dlhodobá, prevencia lacnejšia
Liečba dekubitov je dlhodobá, náročná pre pacienta a spája sa s vysokými nákladmi na zdravotnú starostlivosť. V mnohých prípadoch sú preležaniny príčinou smrti. Európska komisia odhaduje, že sa dekubity vyskytnú približne u 4 – 17 percenta pacientov, z čoho takmer väčšine (80 až 95 percent) sa dá predísť.
Prevencia je navyše z pohľadu manažmentu dekubitov 10-násobne lacnejšia.
Z ľudského hľadiska je prevencia predovšetkým v záujme pacienta. „Znamená zníženie utrpenia pacienta a zlepšenie kvality života pacienta i jeho blízkych. Navyše, na základe Deklarácie Rio de Janeiro z roku 2011 sa prevencia vzniku preležanín považuje za univerzálne ľudské právo. Nesmieme však zabúdať ani na kvalitnú a dostupnú liečbu, ktorá by mala byť adekvátne nastavená pre každého pacienta individuálne,“ hovorí PhDr. Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.
Dôsledná starostlivosť o kožu
Prevencia vzniku preležanín je založená na dôkladnej starostlivosti o kožu, dozeraní na správnu výživu, dostatočnej hydratácii a polohovaní pacienta.
• Dôkladná hygiena - pokožku pacienta je potrebné udržiavať dôkladne vyčistenú a chrániť ju pred zvýšenou vlhkosťou.
• Dostatočná výživa - ošetrujúca osoba by tiež mala dohliadať na individuálny výživový plán pacienta a zabezpečiť dostatočný nutričný a energetický príjem.
• Hydratácia – v neposlednom rade je treba nezanedbávať hydratáciu a dozerať na adekvátny pitný režim.
• Starostlivosť o ranu - čistenie, dezinfekcia, sanácia nekróz
• Lokálna alebo celková liečba infekcie
• Pomôcky – nevyhnutné je aj správny výber pomôcok na ošetrovanie a technika ošetrovania
• Miesta s rizikom vzniku dekubitu by sa nemali masírovať ani vystavovať inému tlaku.
Dôležité polohovanie pacienta
Nevyhnutnou súčasťou prevencie je polohovanie pacienta. Pokiaľ je to možné, nabádať ho k samostatnosti a pohybu podľa možnosti.
Ak to možné nie je, stanoví sa plán pravidelného polohovania zohľadňujúci stav pacienta, teda odolnosť kože, stav tkanív, stupeň mobility a aktivity, a prítomnosť súvisiaceho ochorenia. Využívajú sa polohovacie techniky pre lepšiu manipuláciu s ležiacim pacientom, prípadne špeciálne polohovacie pomôcky.
U dlhodobo ležiacich pacientov je vhodné využiť antidekubitné podložky a antidekubitné matrace, ktoré zaisťujú rovnomerné rozloženie tlaku v rizikových oblastiach a minimalizujú trenie kože o podložku. Kombinovateľné sú aj s elektronicky polohovateľným lôžkom.
Liečba a ošetrenie rán
Ak sa už preležaniny vytvoria, je pre správnu liečbu dôležité, v akej fáze hojenia je rana a o aký typ rany ide. Na základe toho treba zvoliť vhodnú terapiu. „Na liečbu dekubitov sa používajú krytia vlhkej terapie predovšetkým s čistiacim účinkom a na zachovanie mikroklímy v rane. Vzniknutú nekrózu v rane treba odstrániť,“ hovorí MUDr. František Špaček, chirurg z Univerzitnej nemocnice s poliklinikou Milosrdní bratia v Bratislave.
Ak je v rane prítomný viditeľný povlak, znamená to nekontrolovateľné premnoženie baktérií alebo plesní. Opakovane je preto potrebné robiť hlboké odbery kultivácie z rany, aby sa v prípade potreby včas stanovila cielená systémová antibiotická liečba.