21.10.2020, 08:00

Prečo sa nám nedarí znížiť rizikové faktory, hoci ich vieme ovplyvniť? (1. časť)

Niektoré rizikové faktory vzniku cukrovky, obezity, vysokého krvného tlaku, nádorov či infarktov dokážeme ovplyvniť. Obmedzením fajčenia, zvýšením pohybu, kompenzáciou stresu či správnou životosprávou vieme zredukovať ich výskyt až o 70 percent. Prečo sa nám to nedarí?

Prečo sa nám nedarí znížiť rizikové faktory, hoci ich vieme ovplyvniť? (1. časť)
Zdroj: Pixabay


Rizikové faktory tzv. civilizačných ochorení sú verejnosti dobre známe už asi 50 rokov. Patrí sem fajčenie, nedostatok pohybu, sedanterizmus, zvýšená hladina stresu, nadmerný kalorický príjem.

Ich obmedzenie, resp. odstránenie je schopné zredukovať výskyt ochorenia o 70 % a posunúť začiatok týchto ochorení o 5 až 7 rokov. Tieto faktory spolu s hypertenziou patria medzi tzv. ovplyvniteľné rizikové faktory zdravého životného štýlu, ktorý Platón a Aristoteles zo Stagery označili ako harmóniu telesnej a duševnej krásy a zdravia, symbiózu telesného, duševného a mravného étosu.

Prevencia bola vyjadrená jednoduchou vetou: „Ničoho príliš.“ Všetky veľké náboženstvá a filozofické smery usilujú o tento ideál. Na našom území bol po stáročia kodifikovaný v katolíckom katechizme ako 7 hlavných hriechov, ktoré sa zhruba zhodujú s dnešnými rizikovými faktormi.

Keďže o nepriaznivých faktoroch dobre vieme, natíska sa otázka, prečo ich nevieme ovplyvniť u seba. Skúsme sa na problém pozrieť bližšie.

1. Fajčenie – silná závislosť heroínového typu


Ročne sa pokúsi prestať fajčiť 30 % fajčiarov, ale iba 3 % z nich skutočne nájdu v sebe silu prestať. Úspešnosť sa zvyšuje, ak človek odvyká s pomocou odborníka, ideálne psychológa alebo psychiatra, ktorí sú na tento účel školení. Doposiaľ však v spoločnosti prevláda názor, že ich pomoc je hanba a ak je treba platiť pri odvykaní za lieky, sú to vyhodené peniaze.

Už jednoduchá kalkulácia ukáže, že peniaze vynaložené na lieky pri odvykaní sú najlepšia a rýchlo návratná investícia, ale aj tak nám to je ľúto.

Silný kašeľ, ktorý sprevádza odvykanie, je znakom, že pľúcna výstelka začala „čistiť“ dýchacie cesty od tabakových splodín.

Pre tuhých fajčiarov však kašeľ poskytuje argument, že „doteraz som nekašľal“ a fajčenie je dobré. Ženy sa sťažujú, že priberajú na váhe (dobre známa skutočnosť, keďže fajčenie potláča chuť do jedla) a s cigaretou vyzerali štíhlejšie. Ak má fajčiar prestať, musí sa zatvrdiť, odhodiť cigaretu, menej jesť a trpezlivo znášať kašeľ aj túžbu po cigarete. Hlavne sa nesmie hanbiť požiadať o podporu rodinu alebo špecialistu.

2. Nedostatok pohybu


Bol označený v minulosti ako lenivosť a zásade sa musíme stotožniť s týmto termínom. Pohyb a cvičenie sú potrebné a možné v každom veku a v každom zdravotnom stave, aj keď intenzitu u chorých a starých ľudí by mal určiť odborník.

Najčastejšie ospravedlnenie pred sebou je nedostatok času a chýbanie vhodného fitnescentra, prípadne finančná náročnosť. Sú to skutočne len výhovorky.

Na cvičenie stačia dve umelohmotné fľaše, tepláky a vhodná obuv – výstroj dostupný komukoľvek. Najväčší problém je začať a druhý problém je vytrvať. Vieme, že prvé výsledky sa prejavia až po 2 – 3 mesiacoch. Človek cvičí a výsledok necíti, tak to často vzdá.

Rozpoznávame dva druhy cvičenia: vytrvalostné, zamerané na zlepšenie kardiovaskulárneho aparátu, a silové, zamerané na zvýšenie svalovej hmoty, ktorá využíva cukry a znižuje riziko cukrovky. Ľudia sa často boja začať cvičiť sami, pretože sa obávajú, aby sa nepreťažili.


Pre dávkovanie záťaže u zdravého človeka preto platí jednoduchá zásada – ak si pri cvičení s činkami (fľašami) alebo pri pokluse/rýchlej chôdzi dokážeme zapískať alebo zaspievať, srdce túto záťaž zvláda. Cvičiť treba aspoň štyrikrát za týždeň minimálne 45 minút. Pacienti s civilizačnými chorobami, a najmä liečení diabetici, by však mali začať cvičiť po porade so svojím lekárom.


3. Sedanterizmus je metlou súčasnosti


Školopovinné deti, ale aj dospelí trávia denne 4 až 5 hodín za počítačom a pri televízii. Klesá nielen ich fyzická výkonnosť, ale zásadne stúpa váha – nespaľujú prijatú energiu a, naopak, skôr konzumujú nezdravú potravu. Je to uzavretý kruh – narastajúca nadváha limituje pohyb, neschopnosť pohybu pripútava k televízoru alebo k počítaču.


Za posledných 10 rokov sa strojnásobil počet detí s nadváhou, detí oslobodených od telocviku v škole, detí ktoré nedokážu behať.

U dospelých stúpol počet obéznych a diabetikov – hovoríme o pandémii „diabezity“, čo je kombinácia obezity a cukrovky, ktorá rozhodne zabíja viac ako COVID-19 –, ale niekde v mozgu máme zafixované, že obezita je iba malá chyba krásy, nie ťažké ochorenie, že sedavá práca je znakom dôstojnosti, nie zabijakom, že pri televízii si človek oddýchne, a pritom si tam ničí telesnú výkonnosť a zdravie. Preto je potrebné sa hýbať.

Doc. MUDr. Ján Lietava, CSc.