22.09.2020, 08:00

Chodidlá v pohotovosti: Aj malá ranka môže znamenať veľký problém (1. časť)

Prečo je pre diabetika zranenie na chodidlách, hoc aj malé a na pohľad nezávažné, veľkým problémom, ktorý si vyžaduje pozornosť a ošetrenie?

Chodidlá v pohotovosti: Aj malá ranka môže znamenať veľký problém (1. časť)
Zdroj: Dreamstime.com

Pozornosť venovaná chodidlám je veľmi dôležitá súčasť starostlivosti o ľudské telo. Zvlášť u diabetikov je mimoriadne naliehavé a dôležité, aby za každých okolností bola starostlivosť profesionálna.
Nie každý diabetik má nohy hneď zničené. Na to, aby sa diabetes na nohách – chodidlách – prejavil, je nutné aby ochorenie devastovalo telo istý čas. Čím dlhšie ochorenie diabetes mellitus trvá, tým závažnejšie sú aj malé zranenia.

Ako vznikajú praskliny?

Je viacero príčin tvorby prasklín na chodidlách cukrovkára. Podstata je však v spojení pohyblivej a tuhej časti pokožky. Na povrchu chodidiel sa vytvára v dôsledku tlaku, genetických príčin alebo z dôvodu prítomnosti nejakého patogénu zhrubnutá koža.

Zhrubnutá koža je suchá a nemastná, ale veľmi krehká.


Odumreté bunky keratínu sa prichytávajú na seba a tlakom tela na chodidlo sa „zalisovávajú“ do povrchu, čím sa vytvorí zhrubnutá koža. Tá je suchá a nemastná, čo ju z fyzikálneho hľadiska robí síce tuhou, ale veľmi krehkou. Pod ňou sa nachádza časť pokožky, ktorá je plne flexibilná. Spojenie týchto dvoch nekonzistentných vrstiev spôsobí, že tuhá, ale krehká časť pokožky v mieste najvyššieho tlaku praská a krehkým lomom sa trhá. Vo viditeľnej časti pokožky to vidíme ako trhlinu alebo prasklinu, ragádu.

Ragády u diabetikov


Žiaľ, v pokročilých štádiách ochorenia bývajú spojené s poruchou mikrocirkulácie. To znamená, že povrchové vrstvy kože nie sú dobre vyživované malými cievkami – kapilárami. Je to preto, lebo pre ich malý priemer ich rýchlo upchajú usadeniny.

Akákoľvek rana je veľkým problémom


Porucha mikrocirkulácie povrchových vrstiev kože spôsobí zánik mazových a potných žliaz. To je dôvod, prečo sa diabetikom nohy nepotia a zároveň je pokožka veľmi suchá, až šupinatá alebo neskôr až vyleštená. Následne poruchy mirkocirkulácie spôsobia stenčenie hrúbky kože na chodidlách a predkoleniach, úplne zaniknú vlasové folikuly – vlasové cibuľky, a nohy nie sú vôbec ochlpené.

Cez kožu môžeme pozorovať výrazný priesvit ciev. Pokožku je možné porušiť a rozrezať už len neopatrným pohybom nechta po koži a rana je na svete.


Postih ciev sa prejaví aj v dokrvovaní okrajov chodidla, najmä päty alebo prstov. Ak sa stenčenie kože spojí s lokálnym veľkým tlakom, koža tlak v danom mieste nedokáže rozložiť a opäť krehkým lomom praskne vo forme ragády. Tie sa vytvárajú aj z dôvodu veľmi zhrubnutej alebo nedovyživovanej kože.


Drobné ranky a odreniny na chodidlách sa tvoria pri nešetrnom ošetrovaní chodidiel alebo nevhodnou obuvou či skrčenou ponožkou. Pre diabetika je problém s ragádou alebo rankou, či odreninou vlastne úplne rovnocenný.

Prečo to je tak?


Hoci je aj najmenšie škrabnutie pre zdravého človeka nepodstatné, pre diabetika je zásadné. Mozog chorého človeka sa o zranení nedozvie, lebo od nervového systému neprijal informáciu, nastal akýsi skrat. Bolesť na danom mieste mozog neeviduje, a teda nevie urobiť nápravné opatrenia, aby nedochádzalo k neustálemu dráždeniu miesta zranenia. Človek zranené miesto neustále zaťažuje a liečenie rany nemôže prebiehať. Je to podobné, ako keby sme mali operačnú ranu a tú by sme si stále tlačili a pichali do nej vidličkou. Ani u zdravého človeka by toto nebolo správne, rana by sa nemohla liečiť.

Keď zlyháva imunita


Ďalšia oblasť postihnutá diabetom je imunita. Diabetici nemajú správnu imunitnú odpoveď organizmu. To znamená, že v dôsledku zvýšenej hladiny cukru sa recipročne nepriamou úmerou imunita znižuje.


Každé zranenie povrchu kože, aj to najmenšie porezanie prsta papierom spôsobí, že sa do organizmu dostanú patogény a mikroorganizmy, ktoré sa nachádzajú len na povrchu kože. No vnútri, v rane nemajú čo hľadať.


Imunitný systém prostredníctvom obranných mechanizmov týchto „záškodníkov“ zabíja. Na povrchu to vnímame ako zápalovú reakciu. Je vždy spojená so začervenaním, s menšou alebo väčšou bolestivosťou okolo rany, so zvýšením teploty v mieste zranenia a s miernym alebo so značným opuchom.

Diabetik bolesť na nohách necíti


Diabetik pre poruchu vedenia nervových vzruchov na dolných končatinách pri dlhotrvajúcom diabete bolesť necíti. Mozog neurobí odľahčovacie opatrenia a diabetik si po rane stúpa. Obranný mechanizmus – imunita, nemá informáciu o „záškodníkovi“ a následne sa rana infikuje.

Diabetik na nohe bolesť necíti, a preto si ani nevšimne, že sa zranenie výrazne zhoršuje.


Keďže nie je imunitná reakcia správna, telo sa nevie brániť a rana sa zhorší. Je to podobné, ako keď máme porezaný prst a budeme robiť veľmi špinavú prácu. Rana sa následne výrazne zapáli a enormne zhorší.
U zdravého človeka však nervový systém urobí nápravu a vyvolá bolesť, ktorá ho vyženie k lekárovi a ten ranu následne lieči antibioticky alebo chirurgicky. Diabetik však na nohe bolesť necíti, a preto si ani nevšimne, že sa zranenie výrazne zhoršuje. Mozog nenariadi nešliapanie po zranení a rana sa následne veľmi zle hojí.

Ing. Milada Nádašiová – prezidentka Slovenskej podologickej spoločnosti