16.09.2020, 15:03

Koronavírus vs. chrípka: Aké sú rozdiely, tipy na posilnenie imunity a kedy je lepšie nechať deti doma!

Začína sa chrípkové obdobie a epidemiologická situácia stále nie je priaznivá. Ako sa dá rozoznať chrípka od koronavírusu? Kedy vyhľadať lekára? Ako je to s očkovaním a pomôžu nám aj „babské recepty“?

Koronavírus vs. chrípka: Aké sú rozdiely, tipy na posilnenie imunity a kedy je lepšie nechať deti doma!
Zdroj: Pixabay

Na otázky odpovedajú praktický lekár pre dospelých MUDr. Kristián Bucsay z Nemocnice AGEL Košice-Šaca a farmaceut Mgr. Dávid Ferko.


Viete nám poradiť, ako a či sa vôbec dá včas rozoznať bežná chrípka od koronavírusu?

Vírus SARS-CoV-2 a chrípkový vírus spadajú pod RNA-vírusy, avšak odlišujú sa spôsobom vniknutia do buniek pomocou receptorov. Vírus SARS-CoV-2 bol prvýkrát identifikovaný koncom roka 2019, v poradí ako siedmy koronavírus, ktorý infikuje človeka a vyvoláva ochorenie COVID-19. Oba vírusy spôsobujú prevažne respiračné ochorenie, prenášajú sa kontaktom s nakazeným, kvapôčkami a aerosólom vznikajúcim pri rozprávaní, kašľaní a kýchaní. Obom nákazám sa dá predchádzať rovnakým spôsobom - hygienou rúk, odstupom od chorého, účinným zakrývaním si dýchacích ciest a pravidelným vetraním priestorov.

Aké sú základné rozdiely medzi nimi?

Základným rozdielom medzi vírusom SARS-CoV-2 a vírusom chrípky je sezónny výskyt, predpoklad, že vírus SARS-CoV-2 zmizne s oteplením, sa nepotvrdil. Druhý rozdiel je v inkubačnej dobe, ktorá je pri chrípke kratšia (asi 1-4 dni), pri COVID-19 sa pohybuje od 2 do 14 dní. Viaceré analýzy naznačili, že priemerná inkubačná doba je asi 5 dní. To znamená, že vírus SARS-CoV-2 sa môže šíriť rýchlejšie, nakoľko nakazený pacient je infekčný, aj keď ešte nemá príznaky ochorenia. Rozoznať chrípku od COVID-19 pomôže znalosť kontaktu s COVID-19 pozitívnym človekom.

Vírusy chrípky a SARS-CoV-2 sú teda od seba odlišné len z pohľadu virológie, avšak v klinickej praxi neexistujú typické rozdiely v prejavoch ochorenia. Jednoznačné odlíšenie chrípky a COVID-19 je možné len pomocou priameho potvrdenia vírusu SARS-CoV-2 v nosohltane PCR metódou.

A dá sa hovoriť napríklad o inom priebehu?

Príznaky chrípky majú väčšinou náhly nástup, prakticky z plného zdravia, s prítomnou horúčkou až do 40o C, bolesťami svalov, kĺbov a výraznou malátnosťou. Postupne sa pridružuje suchý a dráždivý kašeľ, ktorý má tendenciu sa v priebehu ochorenia meniť na produktívny. Po ústupe príznakov môže byť prítomná výrazná slabosť a únava pretrvávajúca až 14 dní.

Príznaky ochorenia COVID-19 sú širšieho spektra: môžu sa u jedinca prejavovať asymptomaticky (bez príznakov ochorenia), s miernymi prejavmi, ale aj závažným priebehom až s multiorgánovým zlyhávaním, ktorý môže končiť úmrtím pacienta. Najčastejší je mierny priebeh, dominujú príznaky ako nechutenstvo, únava, horúčka, bolesť hlavy, svalov, škrabanie v hrdle, suchý a dráždivý kašeľ, u časti pacientov je prítomná aj hnačka. V prípade postihnutia dolných dýchacích ciest sa objavuje dýchavica a bolesť na hrudi. Častokrát je jediným príznakom ochorenia COVID-19 strata čuchu a chuti. COVID-19 je v súčasnosti považovaný za multisystémové ochorenie, nakoľko boli pozorované neurologické, cievne, hematologické, kožné a iné komplikácie.

Ktorá skupina ľudí patrí k tým najviac ohrozeným?

Vírus chrípky je nebezpečný predovšetkým pre deti, tehotné ženy, geriatrických pacientov a pacientov liečených imunosupresívami. Proti chrípke sa však vieme účinne brániť pomocou pravidelného sezónneho očkovania.

Pri COVID-19 je, na rozdiel od chrípky, znepokojujúce to, že na ochorenie neexistuje vakcína. Ani špecifická liečba. Nakoľko ide o nový vírus, nikto naň zatiaľ nemá získanú imunitu, čo teoreticky znamená, že celá populácia je potenciálne vnímavá na infekciu COVID-19. Znepokojujúcim faktom tiež ostáva, že zatiaľ neexistujú známe dlhodobé následky ochorenia COVID-19.

Zatiaľ nadobudnuté zistenia poukazujú na fakt, že koronavírus SARS-CoV-2 je štatisticky menej nebezpečný pre deti a mládež, exponenciálne však riziko ťažkého priebehu ochorenia rastie u geriatrických a polymorbídnych pacientov.

Čo iné ešte hovoria štatistiky?

Doterajšie zistenia poukazujú, že COVID19 má v 80 % prípadoch mierny alebo asymptomatický priebeh, 15 % prípadov je závažných, vyžadujúcich si intenzívnu zdravotnú starostlivosť, a 5 % prípadov si vyžaduje pľúcnu ventiláciu.

Smrtnosť v prípade koronavírusovej infekcie SARS-CoV-2 je oproti chrípke vyššia, avšak táto štatistika je pomerne nepresná, nakoľko v prípade SARS-CoV-2 máme jasný laboratórny a pitevný nález kauzality. Úmrtia spôsobené chrípkou sa nie vždy klasifikujú ako následok vírusového ochorenia. Skutočná štatistická smrtnosť na SARS-CoV-2 si preto vyžaduje čas a dlhodobejšie pozorovania. Aktuálne sa štatistika v pomere hlásených úmrtí a hlásených prípadov nákazy COVID-19 pohybuje v rozmedzí 3-4%.

Môže si niekto koronavírus a chrípku aj pomýliť?

Samozrejme, áno, pokiaľ sa nevylúči prítomnosť vírusu SARS-CoV-2 PCR metódou, pacient môže a nemusí byť nakazený chorobou COVID-19. Najvhodnejším odlíšením týchto nákaz je testovanie na SARS-CoV-2 a zaočkovanosť proti chrípke. Ak sa objavia príznaky u očkovaného pacienta proti chrípke, je veľká pravdepodobnosť, že ide o COVID19.

Aké lieky odporúčate podávať pri príznakoch/podozrení? Alebo je lepšie, ak liečbu nastaví od začiatku lekár?

V prípade mierneho priebehu je dostatočná domáca symptomatická liečba. Zmierňujeme jednotlivé príznaky – pri upchatom nose a nádche je účinný preplach nosa morskou vodou, krátkodobo pomáhajú nosové spreje (dekongestíva), ktoré zmenšujú opuch nosovej sliznice. Niektoré sú dostupné vo forme kombinovaných prípravkov s obsahom analgetík a iných liečiv (horúce nápoje). Na tlmenie suchého kašľa pomáhajú antitusiká, pri produktívnom kašli expektoranciá.

Pri ťažkej forme ochorenia je nutná hospitalizácia. V súčasnosti neexistuje špeciálna liečba, osvedčilo sa podávanie imunosupresív (dexametazón), čiže liečiv, ktoré tlmia imunitnú reakciu, podávanie biologickej liečby, interferónu alfa alebo krvnej plazmy rekonvalescentov. Z antivirotík, ktoré priamo zastavujú množenie vírusov, je schváleným liečivom remdesivir. Stratégiu liečby musí riadiť ošetrujúci lekár, ktorý zhodnotí vážnosť ochorenia u konkrétneho pacienta.

V akom prípade je nevyhnutné sa radšej zveriť do rúk odborníkov?

Pokiaľ má pacient potvrdenú nákazu COVID-19, určite by nemal navštevovať lekára osobne. Je potrebné lekára kontaktovať telefonicky a dohodnúť sa na stratégii liečby. Pokiaľ má pacient len mierne príznaky, na mieste je izolácia a symptomatická liečba. Pokiaľ sa u pacienta objavujú vážne symptómy, akými je dušnosť, zmätenosť a iné, treba okamžite kontaktovať záchrannú linku 112, na ktorej sa po upozornení, že je COVID-19 pozitívny, informuje o ďalšom postupe.

Odporúčali by ste aj nejaké „babské“ recepty?

Určite áno. Aj keď je COVID-19 novým ochorením, stále je základom terapie domáca liečba. To znamená pokoj na lôžku a dostatok tekutín. Vhodné sú prieduškové čaje a naparovanie sa nad minerálnymi vodami, resp. nad horúcou vodou, do ktorej sa nakvapká malé množstvo (1-2 kvapky) niektorých éterických olejov (rozmarín, šalvia, pamajorán, aníz, eukalyptus), ktoré priamo stimulujú pohyb riasinkového epitelu a posúvaním hlienu s vírusom k horným dýchacím cestám sa predchádza prípadnému postihnutiu dolných dýchacích ciest.

Vhodné je tiež užívať skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata, L.) a pľuzgierku islandskú (Certraria islandica, L.) pri kašli vo forme studeného nálevu - sušenú drogu treba zaliať vlažnou vodou a nechať napučiť asi 30 minút. Potom sa pije po dúškoch.

V prípade ťažkého dýchania a pocitu tlaku na hrudi je vhodné natierať hruď mentolovou alebo inou chladivou masťou, čím sa uľahčí dýchanie.

Pred pár dňami sa začal školský rok a mnohí rodičia majú, pochopiteľne, obavy. V akej situácii by už mali zbystriť pozornosť?

Vedecká komunita sa zhoduje v tom, že deti sú síce rovnako vnímavé na vírus SARS-CoV-2 ako dospelí jedinci, ale väčšina nakazených detí má len mierne alebo žiadne symptómy. Aj keď existujú výnimky a niektoré deti mali vážnejší priebeh ochorenia. COVID-19 u detí sa prejavuje častejšie gastrointestinálnymi príznakmi, nechutenstvom a horúčkou. Veľmi zriedkavo v zahraničí COVID-19 prebieha pod obrazom Kawasakiho choroby, ktorá sa prejavuje horúčkami nad 39 stupňov Celzia, vyrážkami, červenými očami, zapálenou pokožkou na rukách a chodidlách, opuchom lymfatických uzlín a jazyka. Zbystriť pozornosť by sme mali, ak pozorujeme uvedené príznaky alebo zmenu správania dieťaťa, ktoré nevieme vysvetliť.

Posielať dieťa do školy/škôlky, keď je len trochu nachladnuté alebo je lepšie, keď ho necháme hneď doma?

Hoci odborníci priznávajú, že medzi žiakmi a študentmi sa môže vírus nekontrolovateľne rozšíriť, podporujú návrat žiakov a študentov späť do lavíc. Nemalo by to byť ale na úkor bezpečnosti.

Podľa paragrafu 24, zákona 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, môže byť dieťa umiestnené v predškolskom zariadení len v prípade, že je zdravotne spôsobilé na pobyt v kolektíve, neprejavuje príznaky prenosného ochorenia a nemá nariadené karanténne opatrenia. Choré dieťa je možným zdrojom nákazy pre ostatné deti, začínajúca choroba ohrozuje aj jeho zdravie. Choré dieťa podľa odborníkov nedávame v žiadnom prípade do kolektívu, ak sme mu namerali večer zvýšenú teplotu, a to ani vtedy, ak ju už ráno nemá; ak má v predošlý deň viac ako dve riedke stolice; ak deň predtým zvracalo alebo vykazovalo iné prejavy ochorenia.

Keďže človek musí v prvom rade predvídať, akým spôsobom by sme si mali posilňovať imunitu?

Pri prevencii je vhodné imunitu stimulovať napríklad imunoglukánmi - obsahovými polysacharidmi niektorých húb ako je hliva ustricová (Pleurototus ostreatus, J.). Osvedčuje sa tiež užívanie extraktov z rastliny Echinacea purpurea (L.), ktorá priamo stimuluje imunitu. Nesmie sa však užívať dlhšie ako 14 dní, inak má opačný účinok. Obdobne sa môže aplikovať extrakt z muškátu Pelargonium sidoides, DC., ktorý priamo zvyšuje syntézu interferónov. Diskutuje sa tiež o priaznivých účinkoch extraktov z bazy čiernej (Sambucus nigra, L.), ktorá preukázateľne inhibuje replikáciu vírusov. Rovnaký, replikačne inhibičný účinok má aj zinok.

Z prírodných liečiv sú účinné aj v prípade COVID-19 kvercetín a vitamíny skupiny C a D, ktoré priamo blokujú viazanie vírusu na ACE receptory, skrz ktoré vchádzajú do buniek. Kurkumín prítomný v rastline Curcuma Longa (L.) zasa silne inhibuje prozápalový interleukín IL-1b. Rovnako účinnými sú čaje pripravované z lipy (Tilia cordata, Mill.), ktoré zlepšujú proces potenia, základný spôsob boja organizmu proti infekcii.

Aký máte názor na vakcínu, ktorá sa pripravuje proti koronavírusu – očkovať či nie?

V súčasnej modernej dobe sme v rámci vývoja všeobecne iných vakcín nadobudli zistenia, ktoré sa dali aplikovať v urýchlenom výskume vakcín proti COVID-19. Základné atribúty vývoja vakcíny proti COVID-19 sú atribúty prevzaté z iných očkovacích látok, ktoré sa používajú dlhé roky. Preto si nemyslím, že nová vakcína, ktorá sa vyvíja v urýchlenom klinickom skúšaní, by bola nebezpečná. COVID-19 je v súčasnosti tak rozšírenou nákazou, že toto ochorenie sa skrátka stane súčasťou nášho života. Myslím si, že minimálne povinná vakcinácia v prípade rizikových pacientov je žiadúca.

Ak by sme to mohli zhrnúť, aké sú vaše záverečné odporúčania?

Základným a overeným spôsobom, ako znížiť až zastaviť šírenie koronavírusovej infekcie vyvolanej vírusom SARS-CoV-2, ostávajú 3 základné a jednoduché prístupy: odstup od chorého, zvýšená a správna hygiena rúk a správne nosenie rúšok. Je nutné, aby si ľudia uvedomili nutnosť správneho nasadenia rúška: v prípade jednorazových 3-vrstvových rúšok je nutné rúško nasadiť takým spôsobom, aby farebná časť rúška (zväčša modrá), bola otočená „smerom von“.

Drôtik nachádzajúci sa na rúšku sa musí vytvarovať podľa tvaru nosa tak, aby rúško priliehalo k tvári a kompletne zakrývalo nos a ústa. Rúško, ktoré sa nasadzuje len pod nos, nemá žiaden ochranný význam, naopak, kontaktom okrajov rúška s perami a nosom sa zvyšuje riziko vdýchnutia vírusu, ktorý môže byť zachytený na okraji rúška. Samozrejme, nikomu nie je príjemné mať nasadené rúško a chápeme pocit sťaženého dýchania.

Avšak zodpovedné správanie sa a zodpovedné nosenie rúšok je jediný spôsob, akým možno pandémiu kompletne zastaviť. Diferenciácia nákaz COVID-19 a chrípky je možná aj dosiahnutím korektnej sezónnej preočkovanosti proti chrípke. Okrem spomenutého, zamedzením nákazy chrípkou sa eventuálne zlepší imunitná bdelosť organizmu voči prípadnej nákaze COVID-19.