11.08.2020, 08:00

Keď srdce vynecháva. Neliečený diabetes je jedným z rizikových faktorov vzniku srdcovej arytmie

Arytmia je porucha srdcového rytmu. Rozlišujeme veľa typov arytmií. Niektoré sú vrodené, tých je však podstatne menej. Vysvetľuje MUDr. Silvia Mišíková, PhD., MPH, primárka I. Kardiologickej kliniky Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb Košice.

Keď srdce vynecháva. Neliečený diabetes je jedným z rizikových faktorov vzniku srdcovej arytmie
Zdroj: Flickr

Ako môžeme charakterizovať srdcovú arytmiu?

Arytmia je porucha srdcového rytmu. Vo všeobecnosti poruchy rytmu delíme do dvoch veľkých skupín: na poruchy, keď srdce pracuje pomaly, pod 50 úderov za minútu (bradykardie), a poruchy, keď srdce pracuje rýchlo, nad 100 úderov za minútu (tachykardie), pričom rytmus srdca môže byť pravidelný alebo nepravidelný. Frekvencia srdca však odráža aktuálny stav organizmu, preto aj toto delenie z hľadiska frekvencie je orientačné. Frekvencie srdca v nočných hodinách 50 a niekedy aj menej sú normálne, na druhej strane pri fyzickej námahe, v strese alebo pri horúčke pulzové frekvencie nad 100 úderov za minútu sú fyziologické.

Nezvyknú si ľudia mýliť arytmiu so srdcovou frekvenciou? Aký je medzi nimi rozdiel?


Nuž, rozdiel je veľký. Srdcová frekvencia je počet úderov srdca, ktorý narátame za jednu minútu. Teda je to frekvencia, ktorou pracuje srdcový sval. Táto sa, samozrejme, mení v závislosti od aktuálnych potrieb organizmu a je úplne normálne, že sa mení aj v priebehu dňa. Na druhej strane arytmia je porucha rytmu, keď je pulzová frekvencia pomalá alebo rýchla, pravidelná alebo nepravidelná, ale samotný názov arytmia nehovorí nič o srdcovej frekvencii.

Ako sa človek dopracuje k arytmii? Ktoré sú ohrozené skupiny?


Poruchy rytmu sú pomerne zložitou kapitolou kardiológie. Rozlišujeme veľa typov porúch rytmu. Niektoré sú vrodené, tých je však podstatne menej. Väčšinou vznikajú v dôsledku starnutia organizmu, keď dochádza k zmnoženiu fibrotického väziva v srdcovom svale. Následkom toho vedenie vzruchu nie je také plynulé, vzruch sa nešíri homogénne, a to je najčastejším dôvodom vzniku porúch rytmu. S poruchou rytmu sa stretávame u pacientov s rôznym postihnutím srdcového svalu, ale aj pri iných ochoreniach, napr. pri zvýšenej činnosti štítnej žľazy.

Akým spôsobom sa na arytmii podieľa diabetes?


Diabetes vedie k celému radu morfologických, štrukturálnych a funkčných zmien myokardu. U pacientov s diabetom, predovšetkým nedostatočne liečeným diabetom, sa v priebehu rokov môže vyvinúť tzv. diabetická kardiomyopatia. Tá je charakterizovaná zvýšeným množstvom fibrotických vláken a zvýšeným obsahom lipidov v myokarde. Postupne takto dochádza k zhrubnutiu steny ľavej komory. Tieto štrukturálne zmeny potom spôsobujú, že vedenie vzruchu nie je plynulé a hladké ako v zdravom srdcovom svale, a to predstavuje základný mechanizmus vzniku arytmií.

Ak je diabetes rizikovým faktorom vzniku srdcových ochorení, ako sa im dá predísť?


Predovšetkým je to dôsledná liečba diabetu. U väčšiny diabetikov, hlavne starších, dochádza ku kumulácii aj iných rizikových faktorov, akými sú obezita, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu a prítomnosť ochorenia srdcových tepien – ischemická choroba srdca. Prevenciou vzniku srdcových ochorení, a teda aj vzniku arytmií je riešenie všetkých vymenovaných rizikových faktorov. A tu sa dostávame na úplný začiatok problému, pretože spoločným menovateľom riešenia týchto rizikových faktorov je zdravý životný štýl, pravidelná pohybová aktivita a adekvátny príjem kalórií. Pacienti to neradi počúvajú, ale tieto režimové opatrenia, výsledkom čoho má byť redukcia hmotnosti, sú základným a najdôležitejším kľúčom k zlepšeniu stavu pacienta. Redukciou hmotnosti dosiahneme čiastočnú úpravu krvného tlaku, znižuje sa hladina cukru a tukov. V súčasnosti máme k dispozícii množstvo liekov a dokážeme znížiť krvný tlak aj hladinu cukru a tukov, ale ich následky v zmysle štrukturálnych zmien srdcového svalu ostávajú.



Môže sa stať, že sa diabetik k arytmii nemusí dopracovať? Čo pre to musí urobiť?


Ako som uviedla vyššie, ide o adekvátnu liečbu diabetu, ale aj správny manažment všetkých rizikových faktorov. Liečba je v rukách lekárov, ale riešenie rizikových faktorov je v rukách samotného pacienta. Myslím si, že každý pacient má povinnosť prispieť k vlastnému liečeniu, a to prísnym dodržiavaním režimových opatrení. Je potrebné si uvedomiť, že niektoré rizikové faktory sú modifikovateľné, a práve na tie je potrebné sa zamerať.

Aké sú príznaky srdcovej arytmie, vníma ju človek nejakými symptómami?


Najčastejšie to býva búšenie srdca, celková slabosť, zvýšená únava, intolerancia námahy, dýchavičnosť pri námahe, zvýšené potenie, nespavosť, tlakové bolesti na hrudníku alebo pocit chvenia. Sprievodným znakom môže byť aj časté močenie, ale aj krátka strata vedomia.

Môže prebiehať arytmia aj bez symptómov? Ako sa potom zistí?


Áno, môže prebiehať aj asymptomaticky, a nie je to až také zriedkavé. Títo pacienti na jednej strane majú výhodu, lebo sa cítia dobre a nemajú žiadne subjektívne ťažkosti. Na druhej strane tým, že nie sú liečení, sú vystavení riziku komplikácií. Preto je dôležité poznať svoj rytmus srdca. Vo veku nad 50 rokov by si každý jedinec mal občas zmerať svoju pulzovú frekvenciu a všímať si, či je pulz pravidelný. Nie každý vníma nepravidelný pulz a potom sa v praxi občas stretneme s tým, že prvým príznakom fibrilácie predsiení je u pacienta porážka, ktorá môže mať veľmi závažné následky, až invalidizujúce. Preto platí, že vždy, keď zistíme nepravidelný pulz, by sme mali vyhľadať lekára, aj keď nemáme subjektívne ťažkosti.

Ako sa arytmia diagnostikuje? Odhalí ju napríklad pravidelné meranie krvného tlaku či pulzovej frekvencie?


Veľmi dôležitý je záchyt poruchy rytmu na EKG. Ak sa podarí natočiť RKG v čase arytmie, máme diagnózu stanovenú, aj keď nie vždy je možné určiť presný typ poruchy rytmu z povrchového EKG. Niektoré arytmie prebiehajú záchvatovito, preto sa občas dlhšie nedarí zachytiť poruchu rytmu na povrchovom EKG. V takých prípadoch je nápomocné EKG monitorovanie, či už 24-hodinové alebo dlhšie (aj niekoľko dní), pripadne implantácia prístrojov, ktoré kontinuálne monitorujú srdcový rytmus. Poslednou diagnostickou metódou je invazívne elektrofyziologické vyšetrenie, pri ktorom sa po predchádzajúcom znecitlivení zavádzajú cez stehennú žilu katétre do srdca (katéter je hadička, o niečo hrubšia a tuhšia ako uvarená špageta). Pomocou nich vieme presne určiť, o akú poruchu rytmu ide, a mnohé tachykardické poruchy rytmu súčasne odstrániť.

V čom je arytmia pre človeka nebezpečná? Akým spôsobom ho môže ohroziť na živote?


Nie je jednoduché na túto otázku odpovedať, lebo existuje viacero typov arytmií. Niektoré sú benígne a ani nie je potrebné ich liečiť, iné sú subjektívne zle tolerované, ale neohrozujú pacienta na živote, a iné môžu viesť bezprostredne k smrti pacienta. Vo všeobecnosti arytmie, ktoré majú svoj pôvod v predsieňach, sú menej závažné a väčšinou neohrozujú pacienta bezprostredne na živote.

Ale arytmie, ktoré majú svoj pôvod v komorách, sú podstatne závažnejšie a môžu pacienta bezprostredne ohroziť na živote. Ak arytmia trvá dlho a súčasne pri nej evidujeme vysokú pulzovú frekvenciu, môže viesť k zlyhaniu funkcie srdca ako pumpy, čo sa prejavuje u pacienta dýchavičnosťou, celkovou slabosťou a opuchmi dolných končatín. Takýto stav u neliečeného pacienta môže končiť zlyhaním srdca a smrťou.

U diabetikov sa najčastejšie stretávame s fibriláciou predsiení. Ide o nepravidelnú činnosť predsiení, ktorá jedinca bezprostredne neohrozuje na živote, ale môže mať negatívne následky. Tie sa časom prejavia na samotnom fungovaní srdcového svalu. Pacientov však ohrozuje aj iným spôsobom, pretože pri danej poruche rytmu sa môžu vytvárať v srdci krvné zrazeniny. Ak sa tieto zrazeniny zaplavia do mozgu, môžu viesť k vzniku cievnej mozgovej príhody, ľudovo nazývanej porážka.

Ako sa arytmia lieči? Je to doživotná liečba?


Liečbu môžeme rozdeliť do dvoch veľkých skupín na farmakologickú a nefarmakologickú. Farmakologická liečba spočíva v aplikácii špeciálnych liekov, ktoré voláme antiarytmiká. Táto liečba je zvyčajne doživotná. Do nefarmakologickej liečby patria elektrická kardioverzia, t. j. nastolenie pravidelného rytmu aplikáciou elektrického výboja na hrudník pacienta (pacient je v krátkodobej celkovej anestézii), katétrové ablácie a implantácie prístrojov.

Elektrickou kardioverziou vieme zrušiť poruchu rytmu, ale nevieme zabrániť jej opätovnému vzniku. Katétrová ablácia je invazívny zákrok, pri ktorom sa zavádzajú katétre priamo do srdca pacienta, zvyčajne cez stehennú žilu, a aplikáciou energie (rádiofrekvenčný prúd, kryoenergia, laser) do miesta zodpovedného za poruchu rytmu sa arytmia odstraňuje. K dispozícii máme aj implantabilné prístroje – kardiostimulátory (dokážu stimulovať srdcový sval pri pomalej činnosti srdca) a implantabilné defibrilátory, ktoré sa používajú u pacientov so závažnými, život ohrozujúcimi komorovými poruchami rytmu.

Ako prebieha spolupráca diabetológa a kardiológa na liečbe pri pacientovi s cukrovkou na tabletkách či inzulíne?


Takíto pacienti bývajú v starostlivosti menovaných špecialistov. Spolupráca spočíva v správnom výbere liekov pri liečbe diabetu a srdca tak, aby to bolo prospešné pre pacienta. Napr. niektoré tabletky na liečbu diabetu nie sú vhodné u ťažko chorých kardiakov.

Aké sú vyhliadky pacienta s arytmiou na dobrú kvalitu života?


Znovu to závisí od typu arytmie. Ak je pacient zdravý a jeho jediným problémom je arytmia, ktorú sa podarí katétrovou abláciou odstrániť, pacient je úplne vyliečený. Niektorí pacienti, naopak, uprednostňujú liečbu liekmi. Ak je arytmia súčasťou štrukturálneho ochorenia srdca, jeho ďalší priebeh, a teda aj kvalita života závisia od daného ochorenia. Arytmológia, rovnako ako aj iné odvetvia medicíny, prešla za posledných 20 rokov búrlivým vývojom a v súčasnosti vieme naši pacientom poskytnúť viacero riešení porúch rytmu, výsledkom čoho je dlhšie a lepšie prežívanie našich pacientov.

Zlatica Beňová