Majú tiež pozitívne sociálne, psychologické a edukačné pôsobenie, ovplyvňujú napríklad emócie, schopnosť koncentrácie či sebadôveru.
„Na Slovensku je najrozšírenejšia hipoterapia – liečba pomocou koní. Starostlivosť o ne je tiež formou terapie a samotné jazdenie má zase význam pri pacientoch s poruchami pohybového systému, napríklad chabým držaním tela,“ povedal rehabilitačný lekár Karol Hornáček, ktorý bol 20 rokov predsedom Slovenskej hipoterapeutickej asociácie.
Prispôsobovaním sa pohybu chrbta koňa sa podľa lekára upravuje držanie tela pacienta a svalová nerovnováha. „Posilňujú sa oslabené svaly a predlžujú sa skrátené,“ vysvetlil.
Hipoterapia sa najčastejšie využíva u pacientov:
- s detskou mozgovou obrnou (DMO),
- so sklerózou multiplex,
- s psychickými problémami,
- vhodná je i pre pacientov po cievnych mozgových príhodách alebo po úrazových poškodeniach mozgu a miechy.
Pes nielen priateľ človeka
Pri rôznych typoch zdravotného postihnutia má uplatnenie aj canisterapia, pri ktorej pomáhajú psy. „Tiež sa využíva napríklad u pacientov s detskou mozgovou obrnou. Pacienti, väčšinou malé deti, sa napolohujú na psov, z ktorých sála teplo a pokoj. Deti sa uvoľnia a znižuje sa ich svalové napätie,“ priblížil Hornáček.
Vďaka tejto terapii sa deťom zlepšuje hrubá motorika, držanie tela a tým, že psa napríklad hladkajú, aj jemná motorika.
„Dieťaťu sa uvoľní ruka s prstami a potom môže ľahšie vykonávať aj rôzne denné aktivity. Lepšie sa naje, píše a zvláda iné činnosti,“ dodal.
Veľmi užitočná je podľa neho tiež delfínoterapia, ktorú slovenské deti využívajú napríklad na Kryme. „Delfíny podobne ako kone majú podporný stimulačný efekt na pohybový systém a vertikalizáciu pacienta. Voda tiež nadľahčuje, čo uľahčuje vykonávanie niektorých pohybov,“ hovorí rehabilitačný lekár. Ďalším typom animoterapie je felinoterapia, teda liečba mačkami.
Zvieratá pomáhajú zlepšiť náladu
„Na animoterapiu sa treba pozerať aj zo širšieho hľadiska. Predovšetkým v ekonomicky rozvinutých krajinách sa u obyvateľstva zvyšuje pocit samoty, keďže sa vytratili viacgeneračné rodiny žijúce kedysi spoločne v jednom obydlí,“ rozpráva Hornáček.
Ľudia podľa neho žijú často sami vo veľkých mestách a zvieratá preberajú spoločenskú funkciu iných ľudí.
„Zlepšujú náladu a nútia človeka chodiť pravidelne von z uzavretého priestoru bytu, keď ide s domácim miláčikom na vychádzku alebo kúpiť mu jedlo,“ dodáva.
Tým sa podporuje srdcovo-cievny, dýchací, imunitný a predovšetkým pohybový systém a človek sa tiež učí pravidelnosti a zodpovednosti. „Terapeuticky v istých hraniciach však môžu pôsobiť aj iné malé zvieratá, škrečky, morčatá, králiky a podobne,“ poznamenal lekár.
Animoterapia sa využíva napríklad v domovoch sociálnej starostlivosti a v niektorých krajinách aj v nemocniciach.
„Napríklad počas vizity sprevádza lekára pes. Podľa vykonaných štúdií sa na oddeleniach, kam s ním chodil, znížila spotreba liekov proti bolesti, na podporu spánku a podobne,“ hovorí Hornáček. Človek totiž podľa neho vďaka zvieratám nepociťuje svoje ťažkosti tak intenzívne. Pozitívne emócie a pohyb môžu ovplyvniť aj iné funkcie ľudského organizmu, napríklad upravujú peristaltiku čriev, stereotyp dýchania a ďalšie.
(tasr)