Poetoterapia je metóda, v ktorej sa poézia využíva k osobnostnému rastu a emocionálnemu ozdraveniu. Podľa Moniky Rusnákovej, edukátorky pre pacientov s diabetes mellitus, sa uplatňuje ako pomocná terapia pre skupinu, najlepšie v spojení s individuálnymi rozhovormi.
„V skupinovej edukácii pacientov s diabetom využívame receptívnu zložku poetoterapie, keď skupina počúva autorskú tvorbu konkrétneho pacienta (pacientov) alebo príspevky iných autorov, ktoré prezentuje edukátor,“ vysvetľuje Rusnáková.
Básne podľa nej zvyčajne reflektujú spôsob vyrovnávania sa človeka s prebiehajúcim ochorením, odzrkadľujú jeho postoje, názory a emócie vo vzťahu k novej životnej situácii.
„V cielenej poetoterapii vyberáme podľa možnosti motívy, ktoré korešpondujú s aktuálnymi problémami a potrebami pacientov a súvisia s danou témou v edukačnom programe,“ dopĺňa edukátorka, ktorá sa orientuje na psychosociálnu pomoc pacientom s diabetom, na konzultačnú a metodickú činnosť v oblasti scitlivovania verejnosti voči problémom a potrebám diabetikov na Slovensku.
Z expresívnych foriem poetoterapie sa používa napríklad doplňovanie veršov, tvorba krátkych básní na určitú tému, reťazové čítanie básní či domáca individuálna tvorba podľa záujmu pacientov.
„Expresívna poetoterapia prispieva k uvoľneniu napätia, k lepšiemu porozumeniu seba samého, posilňuje komunikačné zručnosti, pôsobí na rozvoj emocionálnej oblasti, sumarizuje informácie, názory a postoje u pacienta a členov skupiny,“ vysvetľuje Rusnáková.
Dávam svoje pocity na papier
Jožko Čechovič žije s diabetom už 39 rokov. K písaniu poézie sa dostal v roku 2005. Po rozvode, ktorý bol okrem ochorenia ďalšou stresovou záležitosťou, sa dostal k psychologičke. Tá mu poradila, aby svoje pocity dal na papier.
„V dnešnej pretechnizovanej dobe ako psychohygienu používam básne, ktoré vyjadrujú moje rozpoloženie v istých životných situáciách,“ hovorí Jožko Čechovič s tým, že cukrovka je životná istota, ktorú nemôžeme stratiť, nikto ju neukradne, nesprivatizuje, neznárodní, zostáva s nami v dobách výhry či prehry.
Pred takmer štyridsiatimi rokmi, keď mu diagnostikovali diabetes, o cukrovke nevedel nič.
„Dostal som sklenenú striekačku, kovové ihly, destilovanú vodu na sterilizáciu. Všetko, čo som potreboval vedieť, som sa dočítal v literatúre, ktorú som si kúpil, aby som prekonal prvotný šok,“ spomína na začiatky. Život sa mu obrátil hore nohami.
Najťažším problémom preňho bola akceptácia cukrovky ako doživotného ochorenia a naučenie sa žiť s týmto hendikepom.
Pomohli mi aj edukácie. Najskôr NEDÚ Ľubochňa, neskôr v programe Dôvera Pomáha diabetikom. „Edukáciou získa človek pridanú hodnotu vo forme informácií, ktoré využije vo svoj prospech,“ hovorí.
Aj v budúcnosti by podľa neho mala byť venovaná pozornosť pacientom liečiacim sa na diabetes, aby aspoň sčasti mohli viesť plnohodnotný život.
Zo života
Dnes ležím na pláži Letargie
so svojím verným psom,
pri mori Apatie
hútajúc, riešiac čo s väčším, menším problémom,
nad tým mi svieti, bliká hviezdička Agónie,
ktorá mi radí, ukonči už svoje starosti,
venuj sa známym, priateľom
a s nimi si užívaj života radosti.
DIA
Distingvovaná Inteligentná Analógia človeka
aj takto by sa dala vysvetliť táto skratka
čo v skutočnosti je vedia deti, mládež, dospelí
ktorí mali tú smolu a k nej dospeli
a ja som jeden z nich naberám odvahu vyjadrenia
skutočnosť je obyčajná nie tak prozaická
a na prvý pohľad všetci čo čítať vieme
táto skratka je diabetes mellitus skrátka DIA
cukrovka obyčajne po slovensky.
Moja cukrovka má teraz krásnych 25 liet
je to súce dievča na vydaj
bodaj by aj nie v predstavách a víziách neraz pekná je
ako modelka, manekýna či televízna moderátorka
Claudia Schiffer, Adriana Sklenaříková alebo Zuzana Hajdu
a s pesničkou veš ti zajdu i ja zajdu pujdzeme do mlyna
môže to byť iba činnosť, turistika, ktorá oči blaží, popása.
Cukrovka, keď mi ju zistili
boli o nej moje poznatky a vedomosti chabé
preto bolo na mne pátrať a zisťovať okolnosti,
príčiny jej vzniku
a hneď na začiatku z toho nerobiť paniku.
Inzulín produktom podžalúdkovej žľazy je
ak ho máš málo, alebo menšej kvality
chudneš a močíš ako kôň po Veľkej pardubickej
ak si pri sebe a kilá idú dole, z dychu cítiť acetón
je viac než isté nabetón
diabetes mellitus sa hlási
a dostaneš darček nečakaný
diétu, tablety, striekačku, pero či inzulínovú pumpu.
Denne si merať glykémiu to nie je polemika
je to nutnosť, ktorá sa iných netýka
kto si z toho ťažkú hlavu nerobí
dáva si gól do vlastnej brány
potom sa čuduje, že má komplikácie
slepota, diabetická noha, zlyhanie ľadvín nastáva
ak sa nedodržuje životospráva.
Bojovať s cukrovkou sa neoplatí
človek s ňou musí žiť v symbióze
v peknom partnerskom vzťahu nepodvádzať,
neklamať sám seba, že ešte jedno pivo,
poldeci borovičky alebo fľaša vína
a všetko naokolo už nezaťažuje a neomína.
Dobro a láska, ktoré sú krásne
v mojom živote vidieť ich vtedy, keď treba
srdce mi bije, plesá pri stretnutí s človekom
ktorý má iných rád tak ako seba.
Čas plynie pomaly a tíško
mne sa však zdá niekedy skoro
inokedy neskoro, ale predsa blízko.
Zajtra však príde čas, keď sa bude plniť
maktub slovíčko arabské je to napísané
a len na mne je, či sa budú plniť moje sny, nádeje
a s životom je to ako s rébusom plným tajomstiev
len objaviť tú správnu šifru, dobré riešenie
ktoré zmení moje životné súženie.
Nechcem či chcem tak veľa od života
tešiť sa z ľudského tepla, porozumenia
pre niekoho veľa, pre iného málo
ale tak, aby to snaženie za to stálo.
Diabetik som, dokiaľ budem žiť a dýchať
a pretože žijem tu, teraz je na mne len
či si udržím dobrú glykémiu, oddialim komplikácie
s odkazom ďalším diabetikom
robte v živote pre seba, druhých iba to
čo vás neničí a nepoškodzuje
dáva vášmu životu zmysel a tým vás oslobodzuje.
Jozef Čechovič, diabetik a necertifikovaný básnik