11.05.2020, 13:05

Počet tučných detí neustále pribúda, môžeme hovoriť o epidémii obezity

Obezita u detí sa neustále celosvetovo dramaticky zvyšuje. Od sedemdesiatych rokov 20. storočia sa počty obéznych mladých do 19 rokov takmer zdvojnásobili.

Počet tučných detí neustále pribúda, môžeme hovoriť o epidémii obezity
Zdroj: Pixabay

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpí na celom svete obezitou viac ako 340 miliónov detí vo veku 5 – 19 rokov.

„Nástup „epidémie obezity“ u slovenských detí začal na prahu nového tisícročia – s oneskorením približne o 15 – 20 rokov v porovnaní s inými priemyselne a ekonomicky rozvinutými európskymi krajinami,“ hovorí MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., špecialistka na metabolické ochorenia a prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie.

Podľa štúdie COSI (Childhood Obesity Surveillance Initiative), organizovanej WHO, bolo v roku 2015 na Slovensku podľa národných kritérií:

  • 9,9 % chlapcov vo veku 8 rokov s nadhmotnosťou a 8,8 % obéznych
  • 9,5 % dievčat s nadhmotnosťou a 7,5 % obéznych

Podiel obéznych detí na Slovensku podľa Fábryovej zodpovedá priemeru európskych krajín. „Problémom je, že približne 75–80 % obéznych detí ostáva obéznymi jedincami aj v dospelosti,“ pripomína lekárka s tým, že s nadhmotnosťou či obezitou súvisí aj nárast diabetes mellitus (DM) 2. typu.

  

Pandémia COVID-19 znížila fyzickú aktivitu

Hoci priebeh COVID-19 je u detí menej dramatický a zriedkavejšie u nich dochádza k horúčke, kašľu či  k dýchavičnosti, podľa detskej lekárky MUDr. Evy Sádovej táto pandémia potenciálne sťažuje prevenciu obezity. „Významne ovplyvňuje jej nárast a zhoršuje prístup k adekvátnej liečbe. Toto všetko má za následok nárast hmotnosti a progresiu obezity aj s jej následnými komplikáciami,“ vysvetľuje detská lekárka MUDr. Eva Sádová.

 

Uzavretie predškolských a školských zariadení sa podľa detskej lekárky celosvetovo dotýka veľkého množstva detí, ovplyvňuje potravinovú bezpečnosť a kvalitu stravovania, vedie k zvýšenému stresu u rodičov a v niektorých prípadoch aj k častejšiemu výskytu násilia voči deťom. „Stúpa tendencia k pasívnym sedavým aktivitám (pred obrazovkou televízora, pred počítačom, mobilným telefónom ...), znižuje sa fyzická aktivita, klesá príležitosť na aktívne trávenie voľného času, chýba podpora skupín, priateľov. Menia sa tiež rutinné denné a spánkové stereotypy,“ dodáva.

 

 

Korona-karanténa - príležitosť na zmenu k lepšiemu

Odborník na výživu a viceprezident Slovenskej obezitologickej asociácie doc. MUDr. Peter Minárik, PhD., MSc., si myslí, že sociálny odstup môže poskytnúť príležitosť pre maximalizáciu pozitívnych zmien v správaní detí v rodinách.

„Dáva príležitosť dodržiavať pravidelný stravovací režim, venovať sa príprave nutrične vyvážených a kvalitných pokrmov v domácom prostredí a zaraďovať zdravé občerstvenia,“ hovorí Minárik.

Vzdelávanie detí, mládeže a ich rodičov by sa podľa neho malo zamerať aj na výber zdravých potravín a prípravu nutrične plnohodnotných a vyvážených jedál.

 

Opatrenia na zlepšenie situácie

Podľa doktorky Fábryovej cieľom všetkých opatrení je dosiahnutie a upevnenie prospešných životných stereotypov a zavedenie zdravej“ životnej rutiny u detí a mládeže.

 

  • redukcia stresu začlenením zaujímavých projektov a podpora zdravotne prospešných koníčkov do každodenných aktivít detí
  • pobyt na čerstvom vzduchu, systematické a pravidelné pohybové aktivity
  • upevňovanie správnych stereotypov spánku a ranného vstávania u detí a mládeže s kladením dôrazu na dostatočnú dĺžku spánku
  • deti treba viesť k primeranému a vyváženému striedaniu jednotlivých denných aktivít (učenie, pohybové aktivity, pasívny odpočinok – vrátane čítania literatúry)
  • v rámci optimalizácie denného a nočného režimu treba u detí vylúčiť obľúbené sledovanie „obrazovky“ tesne pred spaním