Opotrebovanie a poškodenie kĺbov trápi mnoho pacientov nielen vo vyššom, ale už aj v strednom veku. Bolesť v kĺbe môže mať rôzne príčiny, no zvyčajne vedie k jedinému výsledku – k čoraz rozsiahlejšiemu poškodeniu kĺbovej chrupavky.
Deje sa to v pokročilom štádiu artrózy, po zlomenine alebo inom poškodení kosti a chrupavky.
Vtedy treba prikročiť k radikálnemu riešeniu – k totálnej endoprotéze, teda výmene bedrového kĺbu. Tento zákrok je podľa ortopédov vždy až posledným riešením. Pristupuje sa k nemu po vyčerpaní všetkých predchádzajúcich liečebných možností a vtedy, keď je zrejmé, že pacientovi sa operáciou zlepší kvalita jeho života.
Rehabilitačná príprava
Výmena bedrového kĺbu znamená nahradenie celého poškodeného kĺbu titánovou náhradou. Tá je zložená z dvoch častí, z jamky a hlavičky, preto bezprostredne po operácii môže hroziť vykĺbenie. Po vydarenej operácii je preto kľúčová správna rehabilitácia pod vedením skúseného fyzioterapeuta a edukácia o tom, ako sa s operovanou nohou pohybovať.
S rehabilitáciou však treba začať ešte pred operáciou, aby sa vopred posilnilo svalstvo, ktoré potom bude tak či tak nejaký čas ochabnuté.
Výmena kĺbu je totiž pomerne náročná a invazívna operácia, po ktorej nasleduje dlhé obdobie regenerácie a rekonvalescencie.
Počas obdobia hojenia operačnej rany a dodržiavania nových pohybových návykov svalstvo rýchlo ochabuje – atrofuje. No keď sa svalstvo posilní predoperačne, atrofia nemusí byť až taká veľká a aj čas na regeneráciu sa môže skrátiť.
Operácia sa podarila
Bezprostredne po operácii je pacient ubolený a hrozí mu zvýšené riziko embólie, preto musí dostávať injekcie na riedenie krvi a užívať lieky na zníženie opuchu a tlmenie bolesti.
Ďalšou nutnosťou je rehabilitácia, s ktorou by sa malo začať čo najskôr po operácii. Väčšinou sa začína s ambulantnou formou rehabilitácie po dvoch týždňoch, keď sú už vybraté stehy. No ak je operácia náročnejšia, odporúča sa začať až po šiestich týždňoch, keď sa zahoja mäkké tkanivá. Prvé úkony by mali byť postupné posilňovanie svalstva celej operovanej dolnej končatiny od prstov až po bedrový kĺb.
Začína sa ľahšími izometrickými cvičeniami a s odstupom dní a bolesti sa postupne pridávajú náročnejšie cviky aj cviky zamerané na zväčšovanie hybnosti v operovanom kĺbe. Samozrejmosťou je polohovanie operovanej končatiny v osovom postavení, chladenie rany a nácvik sedu a chôdze s pomocou opory dvoch francúzskych bariel.
V najlepších rukách
Niektoré moderné zariadenia dnes ponúkajú po totálnej endoprotéze aj rehabilitačné pobyty. Ich výhodou je nielen to, že pacient sa bez potreby akéhokoľvek transportu – čo býva po takejto operácii problém – môže pod odborným vedením maximálne rehabilitovať, ale medicínsky vzdelaný personál dokáže aj správne ošetrovať pooperačné rany, stehy a jazvy.
Týždne až mesiace
Do šiestich týždňov po operácii sa zahoja mäkké tkanivá okolo kĺbu. Pacient v tomto čase nesmie končatinu zaťažovať naplno a chodiť by mal s dvoma francúzskymi barlami. V tejto fáze sa pri rehabilitácii treba riadiť pocitmi pacienta, cvičiť by mal toľko a tak, ako on cíti rozsah pohybu v kĺbe.
Potom môže pacient odložiť barlu na operovanej strane a nohu viac namáhať.
Ďalšia rehabilitácia môže trvať aj pol roka a je zameraná jednak na dosiahnutie plnej hybnosti, ktorú dovolí nový kĺb, jednak na maximálne možné posilnenie svalstva a, samozrejme, na reedukáciu správnej chôdze. Trvanie rehabilitácie je vždy individuálne, ale približne po pol roku môže pacient chodiť samostatne bez bariel.
Z dlhodobého hľadiska sa pacientom odporúča udržať si optimálnu telesnú hmotnosť, primerane sa hýbať a športovať – ideálny je mierny rekreačný pohyb vo vode alebo na bicykli – a v prípade akejkoľvek infekcie sa odporúča okamžite začať liečbu, aby sa zápal krvnou cestou nedostal k implantátu.
Bc. Kristína Kováčiková
fyzioterapeut
www.medella.sk