25.11.2019, 08:00

Nepravidelný srdcový rytmus môže viesť k mozgovej príhode

Nepravidelný srdcový rytmus - fibrilácia predsiení, je novou epidémiou ľudstva. Do roku 2030 sa počet pacientov s týmto ochorením pravdepodobne zvýši až o 70 percent. Fibrilácia predsiení pritom priamo súvisí aj so vznikom cievnej mozgovej príhody.  

Nepravidelný srdcový rytmus môže viesť k mozgovej príhode
Zdroj: Flickr

 

 

 Očakáva sa zvýšený nárast počtu cievnych mozgových príhod z 280-tisíc až na 340-tisíc ročne. Slovenskí pacienti aj odborníci preto volajú po zavedení skríningového programu na úrovni všeobecných lekárov, zameraného na včasné odhalenie tohto ochorenia. Zefektívniť by sa mala aj dostupnosť liečby.

 

Fibriláciu treba zachytiť včas

„Uvedomujeme si závažnosť tejto problematiky, a to najmä v kontexte priameho súvisu tohto ochorenia so vznikom cievnej mozgovej príhody. Až u štvrtiny pacientov s mozgovou porážkou sa počas hospitalizácie zistí, že trpia fibriláciou predsiení, teda nepravidelným srdcovým rytmom,“ upozorňuje Richard Fides z pacientskej organizácie Sekunda pre život.

 

Ak by u nich bolo podľa neho toto ochorenie včas zachytené, nemuseli by v konečnom dôsledku dostať mozgovú porážku. Z hľadiska nákladov na liečbu vyjde štát pacient s cievnou mozgovú porážkou omnoho drahšie, ako pacient, u ktorého bola zachytená firbrilácia predsiení včas a lieči sa dostupnou farmakologickou liečbou, alebo podstúpil tzv. ablačný výkon.

 

 

Diagnóza si zaslúži byť vo väčšej pozornosti ministerstva zdravotníctva

„Sme presvedčení, že táto diagnóza si zaslúži byť vo väčšej pozornosti ministerstva zdravotníctva, poisťovní či všeobecných lekárov a takýto skríningový program by nepredstavoval ani vysokú záťaž na výdavky z verejného zdravotného poistenia,“ dodáva Fides.

 Za pravdu mu dáva aj viceprezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecného a praktického lekárstva MUDr. Michaela Macháčová. „Vo svojej ambulantnej praxi sa sústreďujem u rizikových pacientov na ich dôsledný monitoring, len v mojej ambulancii mám záchyt pacientov s fibriláciou predsiení na úrovni takmer 5 percent,“ tvrdí Macháčová s tým, že lekári združení v spoločnosti sú pripravení prevziať na seba podiel zodpovednosti a u vybranej skupiny najrizikovejších pacientov najmä nad 65 rokov realizovať skríningový program.

 

 Dôležité však bude presvedčiť ministerstvo zdravotníctva a najmä zdravotné poisťovne, aby túto iniciatívu pacientov a lekárov podporili. „V septembri prebehol prvý okrúhly stôl za účasti zástupcov poisťovní a odborných spoločností s cieľom diskutovať o tejto možnosti,“ dodáva lekárka Macháčová.

 

 

  • Fibrilácia predsiení je charakteristická nepravidelným a často rýchlym srdcovým rytmom, ktorý vedie k nekoordinovaným sťahom dvoch srdcových predsiení.
  • Nepravidelný srdcový rytmus môže spôsobovať vznik krvných zrazenín, pretože krv sa môže pred jej prečerpaním do mozgu hromadiť v srdci.
  • Pacient je tak vystavený riziku vzniku cievnej mozgovej príhody spojenej s fibriláciou predsiení. Toto ochorenie je zákerné najmä v tom, že až takmer 30 % pacientov nepociťuje žiadne príznaky.
  • Pacienti tak týmto ochorením trpia dlhé obdobie bez toho, aby o ňom vedeli.
  • Ide však o typické progresívne ochorenie, ktoré sa u 1 z 5 pacientov v priebehu jedného roka zmení z chvíľkovej fibrilácie na tzv. stálu fibriláciu predsiení.
  • Fibriláciu predsiení odhalí EKG vyšetrenie a následne sa toto ochorenie lieči medikamentózne – antiarytmikami alebo tzv. katétrovou abláciou či operačne.

Počet pacientov s týmto ochorením sa do roku 2030 zvýši až o 70 percent a do roku 2050 dôjde v Európe v porovnaní s inými krajinami sveta k najvyššiemu nárastu výskytu fibrilácie predsiení. Okrem toho sa do roku 2030 očakáva nárast počtu mozgových príhod z 280 na 340-tisíc novo-diagnostikovaných ischemických náhlych cievnych mozgových príhod. To bude mať priamy súvis s nárastom počtu hospitalizácií.

 

„Fibrilácia predsiení je najčastejšia srdcová arytmia a môže to byť invalidizujúce ochorenie s život ohrozujúcimi komplikáciami pre pacientov,“ hovorí MUDr. Gabriela Kaliská CSc., primárka oddelenia srdcových arytmií Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici.

 

Fibrilácia predsiení je ochorenie, ktoré postihuje najmä ľudí po 60. roku života. Nevyhýba sa však ani mladej generácii.

 

„Aj na Slovensku rastie počet ľudí, ktorým bola diagnostikovaná fibrilácia predsiení, a to aj v mladšej vekovej skupine od 22 do 44 rokov,“ upozorňuje prof. MUDr. Robert Hatala, PhD., prezident Slovenskej asociácie srdcových arytmií a primár oddelenia arytmií a kardiostimulácie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.

 

Typické príznaky arytmie:

  • búšenie srdca,
  • nepravidelný rytmus,
  • slabosť a únava,
  • dýchavičnosť.

 

Okrem skríningového programu podľa profesora Hatalu potrebujeme zefektívniť aj prístup k liečbe u pacientov, ktorým bola diagnostikovaná fibrilácia predsiení.

,,V porovnaní so susedným Českom vykonávame napríklad na Slovensku omnoho menej tzv. ablačných výkonov a máme pomerne dlhé čakacie lehoty na tento zákrok,“ dodáva.

 

V roku 2018 podstúpilo na Slovensku abláciu 1497 pacientov, v Českej republike až 7467 a v Maďarsku 4197. Tento zákrok len nedávno podstúpil aj exprezident Kiska.