05.11.2019, 14:00

Pacienti s pľúcnou artériovou hypertenziou majú nádejna lepší život

Slovenskí pacienti s pľúcnou artériovou hypertenziou majú nádej na kvalitnejší život. Národný ústav srdcových a cievnych chorôb  začal využívaťnovú metódu - aplikáciu lieku pacientovi cez podkožnú pumpu. Operáciu vykonávaako jediné pracovisko na Slovensku. 

Pacienti s pľúcnou artériovou hypertenziou majú nádejna lepší život
Zdroj: Pixabay

Ako priblížila primárka Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca  Eva Goncalvesová, pľúcna artériová hypertenzia je zriedkavé ochorenie. V súčasnosti sa naň na Slovensku lieči približne 250 až 300 pacientov. Tí sú sústredení vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb, Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb a NÚSCH.

"V súčasnosti máme niekoľko druhov liekov. Sú to jednak tabletky. Tie najúčinnejšie sa musia podať nie v tabletkovej forme, ale v sústavnej infúzii. Sú určené najmä pre pacientov s najťažším priebehom ochorenia a s najhoršou prognózou," komentovala.

Pacienti tiež majú k dispozícii inhalačné lieky, podkožné lieky podávané pumpou či vnútrožilové lieky. Stoja od 2000 do 15.000 eur pre jedného pacienta a ich schválenie musí prejsť náročným byrokratickým procesom.

Pacientom trpiacim takýmto ochorením po diagnostike doteraz ostávali priemerne tri roky života. Doposiaľ boli liečení infúziou pripichnutou na tele. Viacerí podľa slov Goncalvesovej liečbu ťažko znášali a pociťovali nepríjemné vedľajšie účinky.

"Sme veľmi radi, že časti pacientov vieme dať také východisko, že vieme celý systém implantovať pod kožu. Nič nenosia na sebe. Prichádzajú si tú pumpu naplniť," komentovala primárka s dôvetkom, že pre mnohých ide o dramatickú zmenu života. Nemyslí si však, že takouto formou by mali byť liečení všetci pacienti.

Implantuje sa celá pumpa do tela

Lekár Milan Luknár z Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH priblížil, že nová aplikačná metóda spočíva v tom, že sa do telai mplantuje celá pumpa aj s hadičkou. Každých 28 dní sa do nej dopĺňa určitý objem. Nemá batériu, funguje na stlačený plyn. Ten udržiava konštantnýtlak, aby liek išiel do tela stálou rýchlosťou. "Keď sa nám zdá, že liek málo účinkuje, zvýšime dávku roztoku. Zmestí sa tam 40 mililitrov lieku," komentoval.

Pumpa bola po prvý raz implantovaná v roku 2009 v Nemecku. Bežne savšak používa v USA, či v krajinách Európskej únie.

Pľúcna artériováhypertenzia postihuje 20 až 50 ľudí na jeden milión obyvateľov. Choroba má príznaky, ktoré sú veľmi všeobecné. Ako priblížil, patria medzi ne celková slabosť, bolesť na hrudníku, odpadnutie, búšenie srdca, pocit plnostiv bruchu, opuch nôh či depresia.

Presnú príčinu choroby lekári nepoznajú. Luknár však zdôraznil, že pokiaľ nie je správne diagnostikovaná a včas liečená, tak zabíja rovnako ako niektoré typy rakoviny. "Zasahuje len malú časť populácie, ale ak sa tak stane,nezasiahne len pacienta, ale všetkých, ktorí sú okolo neho," doplnil s tým, že chorobu nevedia liečiť, ale vedia zmierniť jej príznaky.

Skutočné problémy v bežnom živote sú podľa jeho slov také, že si pacienti nemôžu nakúpiť, postarať sa o deti či hrať sa s nimi, pracovaťv záhrade či upratať si.

Prvý slovenský pacient, ktorý túto metódu využíva, Tomáš Falb dodal, že po implantácii pumpy sa mu život zmenil pozitívnym smerom. Z pacienta pripútaného na lôžko sa podľa jeho slov človek, ktorému ostáva viac energie doživota.