"Otráviť sa môžeme napríklad starými a nahnitými hubami, ktoré boli napadnuté nižšími cudzopasnými hubami. Riziko predstavuje aj nesprávne skladovanie húb," povedal lekár Volodymyr Kizyma. Otrava hubami sa podľa neho prejavuje najmä bolesťou brucha, nevoľnosťou, pocitom na vracanie až vracaním, hnačkami, kŕčmi, malátnosťou alebo potením.
Prvá pomoc pri otrave hubami
V rámci prvej pomoci je podľa jeho slov dôležité vyvolať vracanie, zaistiť zvyšky jedla alebo vývratkov na analýzu a zariadiť prevoz do nemocnice. "Pri podozrení na otravu hubami je potrebné zaistiť všetok dostupný materiál, ako napríklad odrezky z húb, obsah žalúdka, vývratky, stolicu, aby sa z týchto vzoriek dal určiť pôvodca otravy," doplnil.
Lekár zdôraznil, že najnebezpečnejšia je otrava s príznakmi po 12 a viac hodinách po požití húb. Najnebezpečnejšia je muchotrávka zelená, ktorá spôsobí otravu s vysokou mortalitou.
Hoci sa od 80. rokov minulého storočia vďaka novozavedeným liečebným postupom znížila úmrtnosť pod 20 percent, prípady otravy touto hubou sa vyskytujú aj naďalej.
V slovenských lesoch rastie približne 6000 druhov húb, pričom jedlých a chuťovo výborných je ich približne len 150. Ľudia si najčastejšie mýlia jedovatú muchotrávku zelenú s bedľami či šampiňónmi. Medzi ďalšie jedovaté druhy muchotrávok patria aj muchotrávka končistá, muchotrávka biela, muchotrávka tigrovaná a muchotrávka kráľovská.