03.11.2021, 07:50

Komplikácia zvaná inzulínová rezistencia

Ide o stav, pri ktorom kostrové svaly, pečeň či tukové tkanivo nedokážu reagovať na účinky inzulínu dostatočne a je spojený s množstvom zdravotných ťažkostí.

Komplikácia zvaná inzulínová rezistencia
Zdroj: Pixabay

Porucha citlivosti týchto tkanív je častým problémom u ľudí s nadváhou a obezitou. Je známe, že inzulínová rezistencia zvyšuje riziko vzniku diabetu mellitu 2. typu a mnohých vážnych zdravotných problémov, ako sú mŕtvica a kardiovaskulárne ochorenia.

 Inzulín, hormón produkovaný pankreasom (podžalúdkovou žľazou), umožňuje bunkám využívať glukózu ako zdroj energie. Inzulínová rezistencia je stav, keď bunky v svaloch, tukoch a v pečeni nevyužívajú inzulín efektívne.

Znížená citlivosť buniek na účinok inzulínu bráni v prenose glukózy z krvného riečiska do buniek, čo sa prejavuje zvýšenou hladinou glukózy v krvi (hyperglykémia).

Zvýšená sekrécia inzulínu

V snahe zvýšiť absorpciu glukózy do buniek reaguje ľudský organizmus zvýšenou produkciou inzulínu. Pankreas sa snaží udržiavať krok so zvýšeným dopytom po inzulíne tak, že produkuje tohto hormónu viac. Zvýšená sekrécia inzulínu síce napomáha udržiavať hladinu glukózy v zdravom rozsahu, no zároveň v organizme vzniká aj zvýšená hladina inzulínu v krvi (tzv. hyperinzulinémia), ktorá je prvým markerom porušenej glukózovej homeostázy.

Zvýšenú produkciu inzulínu nie je podžalúdková žľaza schopná udržiavať stále, čo postupne vedie k nahromadeniu prebytočnej glukózy v krvnom obehu a k vzniku diabetes mellitus 2. typu či ďalších zdravotných problémov.

 

Klasifikácia rezistencie

Inzulínovú rezistenciu možno klasifikovať na primárnu (vrodenú) a sekundárnu, vznikajúcu najmä v dôsledku metabolických alebo hormonálnych zmien, najčastejšie pri viscerálnej obezite. Existuje veľa príčin zníženej citlivosti tkanív na inzulín a základný proces stále nie je úplne objasnený.

Medzi rizikové faktory inzulínovej rezistencie patrí:

  • viscerálna obezita
  • nadváha
  • nesprávna životospráva zahŕňajúca nedostatočnú fyzickú aktivitu, nesprávne zloženie stravy (vysoký obsah živočíšnych tukov, nedostatok vlákniny, nadmerný príjem fruktózy), sedavý životný štýl, fajčenie
  • vysoký krvný tlak
  • cukrovka v rodinnej anamnéze
  • niektoré lieky (hlavne steroidné hormóny a imunosupresíva)

 

 

 

Abdominálna obezita a metabolický syndróm

Inzulín pôsobí ako regulátor metabolizmu v rôznych bunkách. Jedným z nich sú aj adipocyty – bunky tukového tkaniva. Odborníci sa domnievajú, že obezita, a najmä tuk v oblasti brucha (abdominálny tuk) a v okolí orgánov, nazývaný viscerálny tuk, je hlavnou príčinou inzulínovej rezistencie.

 

Dlho sa predpokladalo, že tukové tkanivo slúži len na ukladanie energie. Štúdie však preukázali, že abdominálny tuk tvorí hormóny a ďalšie látky, ktoré v organizme prispievajú k chronickému a dlhotrvajúcemu zápalu. Tento zápal môže zohrávať úlohu pri znížení citlivosti tkanív na inzulín. Preto s rastom tukového tkaniva v tele narastá aj riziko rozvoja inzulínovej rezistencie.

Z hľadiska nebezpečnosti vzniku inzulinorezistencie je akumulácia vnútrobrušného tuku oveľa závažnejšia než ukladanie tuku v podkoží.

Rozvoj inzulínovej rezistencie, ako aj abdominálna obezita sú jedným zo znakov metabolického syndrómu. Metabolický syndróm je definovaný ako nenáhodný spoločný výskyt centrálnej obezity, prediabetu, prípadne až diabetu, dyslipidémie a arteriálnej hypertenzie, ktoré sa podieľajú na zvýšenom riziku vzniku diabetu mellitu 2. typu a aterosklerózy, a tým aj na vzniku závažných kardiovaskulárnych ochorení, predovšetkým ischemickej srdcovej choroby. Tento stav býva niekedy označovaný aj ako „syndróm inzulínovej rezistencie“.

 

Súvislosť s inými ochoreniami

Inzulínová rezistencia je výrazne spojená s ochoreniami kardiovaskulárneho systému, ktoré celosvetovo patria medzi najčastejšie príčiny úmrtí. Okrem toho súvisí aj s radom ďalších zdravotných ťažkostí: nealkoholová tuková choroba pečene, syndróm polycystických ovárií (príznaky zahŕňajúce nepravidelný menštruačný cyklus, neplodnosť, bolestivosť), Alzheimerova choroba a nádorové ochorenia.

Spôsoby prevencie

- Najvýznamnejším preventívnym opatrením je úprava výživy so súčasným zvýšením fyzickej aktivity. Cvičenie je najjednoduchší spôsob, ako zlepšiť citlivosť tkanív na inzulín. V strave je vhodné vynechať najmä živočíšne tuky, jednoduché cukry, naopak, zaviesť do jedálnička potraviny bohaté na omega-3 mastné kyseliny.

- Dôležitá je kontrola energetického príjmu a výdaja, redukcia nadváhy a hlavne zníženie objemu viscerálneho tuku.

- Zlepšiť citlivosť buniek na inzulín môže aj darovanie krvi – vysoká hladina železa v krvi je spojená s inzulínovou rezistenciou.

- Obmedzenie fajčenia.

 

Farmakologická liečba

V neposlednom rade je možná farmakologická liečba. Využívajú sa inzulínsenzitizujúce látky (látky zvyšujúce citlivosť tkanív na inzulín) – tzv. biguanidy, kde radíme najčastejšie predpisované liečivo metformín či hypolipidemické liečivá – fibráty.

Metformín pôsobí až troma mechanizmami účinku:

  1. znižuje produkciu glukózy v pečeni;
  2. v kostrovom svalstve zvyšuje citlivosť na inzulín, zlepšuje vychytávanie a využitie glukózy bunkami;
  3. spomaľuje absorpciu glukózy v čreve.

 

Ak chceme dôsledky inzulínovej rezistencie zvrátiť, nezabúdajme na prevenciu – zmena životosprávy, zaradenie dostatku pohybu a racionálne stravovanie. Skorá zmena životného štýlu a prípadná farmakologická intervencia môžu zabrániť rozvoju diabetu mellitu a kompletného metabolického syndrómu.

Mgr. Soňa Štefániková, lekáreň Dr.Max Čadca