Podľa agentúrnych správ však nie je jasné, či Merkelová hovorila s čínskym premiérom Wen Tiao-paom a prezidentom Chu Tin-Tchaom aj o možnosti uvalenia sankcií na Irán. Podľa nemeckej kancelárky prioritou v rokovaní o jadrovom programe Iránu sú diplomatické riešenia.
Európska únia a USA sú viac naklonené sankcionovať vládu v Teheráne, pokiaľ by nespolupracoval s medzinárodným spoločenstvom. Najväčšie obavy majú z toho, že Irán pokračuje vo vývoji jadrovej zbrane.

Signál z Číny
Pätica stálych členov Bezpečnostnej rady OSN zajtra začne rozhodovať o tom, aké ďalšie páky použije voči Iránu. Zásadnými odporcami sankcií je okrem Číny aj Rusko, a preto sa očakáva veľmi kompromisné riešenie. Teheránska vláda už s výsmechom odmietla ponuku Nemecka, Francúzska a V. Británie, ktoré Iránu ponúkli dodávku jadrových reaktorov určených na výrobu elektrickej energie výmenou za zastavenie obohacovania uránu.
Najvyšší čínski predstavitelia včera po stretnutí s kancelárkou Merkelovou však medzi riadkami vyslali zaujímavý signál, ktorý svedčí o pružnejšom postoji Pekingu k tejto otázke. Čína totiž ponuku troch európskych štátov považuje za zaujímavú a chcú o tom presvedčiť aj Teherán. Ak by sa tak naozaj stalo, tak by potom iba Rusko zostalo ako neochvejný obhajca práv Iránu na vlastný jadrový program. Kremeľ síce už niekoľkokrát ponúkol Iránu, aby sporné obohacovanie uránu preniesol do ruských zariadení a zmiernil tak medzinárodné napätie, ale ani tento krok nenašiel pozitívny ohlas v Teheráne. Niektorí komentátori to považujú len za akúsi vopred dohodnutú hru Teheránu s Moskvou a ako spôsob naťahovania času v prospech vývoja jadrovej zbrane Iránom.

Ľudské a autorské práva

Merkelová sa nevyhla ani téme dodržiavania ľudských práv v Číne. Podľa nej došlo k istému pokroku a ocenila, že čínska strana "nezametá problémy pod koberec" a je ochotná o všetkom otvorene hovoriť.
Nemecká kancelárka sa má stretnúť aj so šanghajským katolíckym biskupom. Biskup Tiň je síce členom štátom kontrolovanej cirkvi, ale je zástancom blízkych kontaktov s Vatikánom. Tiň bol počas vlády Mao Ce-tunga 27 rokov vo väzení a až po jeho smrti ho rehabilitovali.
Čínska strana sľúbila tvrdé postihy za porušovanie autorských práv najmä v oblasti nemeckých technológií. Význam Merkelovej návštevy v Číne zdôrazňuje aj prítomnosť veľkého počtu nemeckých podnikateľov. Záujem nemeckej strany je najmä o možnosť ďalšieho investovania do superrýchleho magnetického vlaku MAGLEV. Celý projekt má hodnotu 4,3 miliardy dolárov a časť trate už postavili nemecké firmy.