Čo vás viedlo k povolaniu meteorologičky?
Vždy som sa zaujímala o prírodné vedy a ešte ako žiačku 4. triedy na základnej škole ma zaujalo, že snežiť môže nielen v podobe jemných snehových vločiek, ale aj v podobe drobných krúp alebo zmrznutých kvapiek.
Vždy ste chceli byť „rosničkou“?
Nie :-), nechcela. Nejako to prišlo mimovoľne, ale povedala som si, že to môže byť zaujímavé v podstate odborné veci podávať tak, aby mal každý pocit, že to je presne pre neho.
Je meteorológia zaujímavý odbor? Je tam predsa veľa fyziky, čo nie je príliš atraktívne pre ženu... Čím je zaujímavý? A kde sa študuje?
Ako si vy predstavujete odbor atraktívny pre ženu? :-) Myslím si, že prírodné vedy sú pre ženu správna vec, ak sa ich nebojí. Žena môže byť rovnako dobrý programátor ako meteorológ. Je to zaujímavý odbor na rozhraní matematiky, fyziky, geografie... Zaujímavý je tým, že sa v meteorológii stále niečo deje. Nejde o rutinu, aj dva-tri dni s tou istou poveternostnou situáciou prinesú aspoň v jemných detailoch iné počasie a my meteorológovia sa snažíme tieto nuansy odhaliť a správne ich predpovedať. Dá sa študovať na matfyze v Bratislave.
Ako sa teda pripravuje predpoveď počasia? Nie je to nuda?
Pripraviť predpoveď počasia znamená vo veľmi krátkom čase absorbovať množstvo informácií z pomerne veľkej plochy, aspoň ako stredná Európa, v rozličných výškach nad zemou. Totiž, počasie na zemskom povrchu závisí od hodnoty jednotlivých poveternostných prvkov (teplota, tlak, množstvo vodnej pary) v určitej výške, napr. vo výške 1 500 m, 3 000 m... Správna a rýchla analýza týchto prvkov veľa napovie o ich prípadnej hodnote v ďalších hodinách. A to nám zase veľa povie, aké by malo byť počasie na zemskom povrchu. Ozaj nejde o nudu, stále sa totiž v atmosfére niečo deje, niečo, čo má vplyv na počasie na nejakom mieste.
Pýtajú sa vás na počasie aj vaši priatelia alebo známi? Ako reagujete?
S mojimi priateľmi sa o počasí rozprávame málokedy, máme iné témy na rozhovor. Ale keď sa ide niekam spoločne alebo idú na dovolenku, spýtajú sa, či im počasie nepokazí turistiku alebo dovolenku pri mori.
Mnoho ľudí, ktorí majú reumu alebo ťažkosti s kĺbmi, vie, že sa zmení počasie, cítia to, pretože majú väčšie bolesti. Väčšinou sa im to aj splní. Ako vplýva na človeka počasie a zmena počasia?
Sme súčasťou prírody, a teda príroda má na nás vplyv, či sa nám to páči alebo nie. To, že počasie vplýva na náš telesný, ale aj duševný stav, si všimli ako prví lekári v Nemecku po druhej svetovej vojne a zistili, že určitý typ počasia dokáže veľmi zhoršiť napr. bolesti starých rán. Zmena tlaku vzduchu, zmena vlhkosti či teploty dokážu napr. vo veľkej miere zhoršiť zdravotný stav niektorým ľuďom. Za seba môžem povedať, že ako diabetička si dávam veľký pozor na svoje glykémie v lete. Veľmi horúce letné počasie mojim glykémiám nerobí dobre.
Ako vplýva počasie na pacientov s inými chronickými ochoreniami, napríklad kardiakov či cukrovkárov?
Určité typy počasia zaťažujú a vyčerpávajú aj zdravý organizmus a ak je zdravie narušené a organizmus vyčerpaný chronickou chorobou, je starostlivosť o seba na prvom mieste. Vtedy dokáže predpoveď počasie byť skutočne veľmi užitočná. Dusné vlhké počasie zaťažuje organizmus kardiakov a aj diabetikov. Ale platí, že každý chorý by si mal odpozorovať to „svoje“ počasie, ktoré mu nerobí dobre. A nezabúdať počúvať svoj organizmus, ten nám dokáže veľa povedať.
Veľa sa hovorí o vplyve mesiaca, napríklad sú teórie, kedy polievať kvety, kedy jesť rôzne potraviny, kedy ísť na operáciu či ku kaderníčke, keď mesiac ubúda, tak by sa malo aj lepšie chudnúť, a podobne. Ako vnímate tieto informácie vy?
Priznám sa, že na rastlinách mám nejaké veci odskúšané a fungujú, ale na sebe som účinky Mesiaca neskúmala. Ak by som sa na to pozrela len tak jednoducho – sme tvorení tekutinou a ak dokáže Mesiac spôsobiť príliv a odliv na našich pozemských oceánoch, prečo by nemohol pohnúť aj tekutinou v našom tele?
Vy sama máte diabetes. Kedy vám ochorenie diagnostikovali?
Diabetes mi bol diagnostikovaný ako 32-ročnej, po chrípke, ktorú som si veľmi starostlivo, doma v posteli, liečila. Mám 1. typ, typ LADA.
Ako ste reagovali?
Myslíte, či som z toho nebola mimo? :-) Nie, nebola... Plne som dôverovala svojej diabetologičke, ktorá mi nastavila liečbu, a keď mi odporúčala literatúru, kde si budem môcť o chorobe viac prečítať, pochopila som, že je to choroba, ktorú do veľmi veľkej miery môže ovplyvniť aj pacient sám. Je to o výdrži, trpezlivosti a odhodlaní. Ale priznám sa, že čím dlhšie mám túto chorobu, tým viac a viac musím byť trpezlivá, aby sa moje výsledky nezhoršovali.
A ako ste si zvykli na zmeny, ktoré vám ochorenie prinieslo? Ako to zasiahlo rodinu?
Som na intenzifikovanom inzulínovom režime. Snažím sa v maximálnej možnej miere dodržiavať liečbu. Sladkosti ma nikdy nejako nebrali, skôr mám problémy v lete – marhule, hrozno, melón a kukurica!!! Jáááááj, to mi robí problém odolať... A tak mám po lete vždy horšie výsledky. Rodina si zvykla, nikdy sme u nás neholdovali ťažkým jedlám a presladeným koláčom. V tomto som nejaké veľké zmeny nemusela robiť.
Čo vám pri zvládaní ochorenia najviac pomohlo?
Čo mi pomohlo? V začiatkoch to, že som sa hocikedy mohla obrátiť na lekára a diétnu sestru, ktorí mi veľmi pomohli a nasmerovali ma správnym smerom.
Pociťujete aj na sebe zmeny počasia?
Áno, aj na sebe vidím, že sa mi určitý typ počasia ohlasuje akoby dopredu a prináša mi problém v liečbe.
Ste však známa z televíznej obrazovky, kde pripravujete aj hlásite počasie. Ako ste si zvykli na kamery?
Ešte som si celkom nezvykla. Stále sa musím sústrediť na to, čo chcem povedať. Musím hľadať spôsob, ako čo najjednoduchšie vysvetliť často zložité procesy súvisiace s dejmi v atmosfére. Ale dúfam, že je to zakaždým lepšie a lepšie.
Stále sa hovorí o zmene klímy. Dotklo sa to už aj Slovenska? Akým spôsobom?
Klimatickú zmenu pozorujeme už aj u nás. Častejšie sa objavujú vlny tepla, teda epizódy horúceho počasia s dennou teplotou vysoko nad 30 °C. Pred takými 25 – 30 rokmi sme tropické dni, teda dni, keď maximálna teplota je aspoň 30 stupňov Celzia, mohli spočítať na prstoch na rukách. V uplynulých rokoch sa počet týchto dní počas leta zvyšuje a čoraz častejšie sú aj na Kysuciach či Orave. Pribúda zrážkových epizód, ktoré prinášajú vysoké zrážkové úhrny za krátky čas, a voda veľmi rýchlo napĺňa korytá miestnych tokov a vznikajú tak prívalové povodne. Na jednom mieste sú silné dažde, ale na inom mieste je sucho. Chýbajúce zrážky robia starosti našim poľnohospodárom, musia totiž zavlažovať.
Vedeli by ste predpovedať do budúcnosti, ako to bude ďalej so Slovenskom a s počasím? Na čo sa máme pripraviť?
Naši klimatológovia hovoria, že by sme mali byť pripravení na čoraz horúcejšie letá. Mali by sme byť pripravení, že teplé počasie sa bude objavovať u nás skôr a odíde od nás neskôr. Snehová pokrývka v nižších polohách bude čoraz vzácnejšia. Búrky budú nebezpečnejšie a budú prinášať viac milimetrov zrážok, silnejšie krupobitie a môžu byť sprevádzané aj výskytom tornád. Všetko toto bude mať, samozrejme, vplyv aj na ostatné činnosti nás, obyvateľov Slovenska. Poľnohospodárstvo sa bude musieť pripraviť na zmenu pestovaných plodín. Pestované plodiny musia byť viac odolné proti nedostatku vody a vysokým teplotám. Elektriny tiež budeme potrebovať viac, čoraz častejšie sa bude využívať klimatizácia priestorov, kde sa budeme nachádzať. O takýchto dôsledkoch sa hovorí už dlho a čoraz častejšie sa hovorí, že by sa malo „niečo robiť“. Samo sa to však nezačne, všetci by sme si mali uvedomiť, že ide o nás a že nik za nás často aj nepríjemné a bolestné rozhodnutie týkajúce sa zmiernenia dôsledkov klimatickej zmeny neurobí.
Vizitka:
Mgr. Miriam Jarošová, PhD. (narodená 19. augusta 1969, Partizánske), je slovenská meteorologička a klimatologička, ktorá sa špecializuje na leteckú meteorológiu a agrometeorológiu. Je známa z predpovedí počasia najmä v relácii Najlepšie počasie v TV JOJ a z predpovedí v Rádiu Expres.
Detstvo prežila v obci Ostratice, neďaleko Partizánskeho. Základnú školu navštevovala v Žabokrekoch nad Nitrou a na gymnázium chodila do Topoľčian. Po ukončení 4-ročného štúdia na gymnáziu (v roku 1987) nastúpila na vtedy ešte Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (dnešná FMFI UK). Po skončení vysokoškolského štúdia (1992) sa zamestnala v Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ).
Je moderátorkou relácie Najlepšie počasie v TV JOJ, v minulosti ju však ľudia mohli vidieť aj v relácii RTVS Ranný magazín, kde s predpoveďami počasia pred kamerami začínala. Ešte pred tým, ako začala vystupovať na televíznych obrazovkách, však hlásievala počasie aj v Slovenskom rozhlase, čo súviselo s jej prácou na oddelení predpovedí a výstrah SHMÚ.
V médiách tiež často vystupuje na podporu ľudí s diabetom, keďže sama je postihnutá týmto ochorením. Tvrdí však, že aj napriek nemu môže viesť zdravý a plnohodnotný život v kruhu svojej rodiny. Od roku 2017 pôsobí aj ako vysokoškolská pedagogička na katedre leteckej dopravy Žilinskej univerzity v Žiline. (wikipedia)
Zlatica Beňová