09.02.2019, 13:00

Jaroslav Jakubík: Beh mi pomáha resetovať hlavu

S diabetom bojuje od strednej školy. Ani ochorenie mu nezabránilo v tom, aby sa venoval basketbalu a neskôr behu. Ten ho pohltil natoľko, že začal praktizovať aj maratóny a dokonca aj ich extrémnejšiu stránku. Koncom augusta absolvoval ultraextrémny beh horským terénom okolo Mont Blancu (4 808 m n. m.), najvyššieho vrchu Álp aj Európy. Jaroslavovi Jakubíkovi z Bratislavy beh pomáha resetovať telo a vyčistiť hlavu a najlepšie sa mu to darí od 40. odbehnutého kilometra.

Jaroslav Jakubík: Beh mi pomáha resetovať hlavu
Zdroj: Jaroslav Jakubík


Ako dlho máte diabetes?
Od strednej školy, od roku 1997.

Čo spravilo ochorenie s takým mladým chlapcom?
Bolo to už dávno, ako stredoškolák som to nejako neriešil, akceptoval som rôzne obmedzenia stravy a podávanie inzulínu.

Liečite sa?
Užívam inzulín, používam pero štyrikrát denne.

Kedy ste začali so športovaním, respektíve s behom? A prečo?
Na stredne škole som už aj s diabetom hrával basketbal. Na vysokej škole išiel basketbal bokom a už som sa k nemu nevrátil. Behať som začal, povedzme, pred desiatimi rokmi. Boli to krátke trate 4 až 6 km po rovinke. Pamätám si tréningy na pretek Devín – Bratislava. Dookola som krúžil po Kuchajde (jazero v Bratislave s okruhom 1,5 kilometra). V tom čase som nemal ako cieľ samotné behanie, ale chcel som sa lepšie pripraviť na turistiku, mať nejakú kondíciu. Tú som potom testoval v Tatrách, ale aj na alpských štvortisícovkách.

Ako to bolo s behaním na dlhšie vzdialenosti?
Začalo sa to postupne. Pred asi štyrmi rokmi som začal ako reset po práci behať na Železnej studničke (bratislavský lesopark). Išlo to postupne od pár kilometrov, až nakoniec bol z toho celý bratislavský polmaratón (22 km). Potom sa to zrejme zlomilo. Kolega prišiel s tým, či neskúsime štafetu preteku Štefánik Trail – beh po hrebeni Malých Karpát. Postavili sme tím a ja som si prvýkrát odbehol viac kilometrov ako polmaratón, a to celé po lesných chodníkoch medzi Pezinskou Babou a Kamzíkom.

Beháte často?
Vychádza to dva- až štyrikrát za týždeň, podľa nálady a najmä počasia.

Zúčastnili ste sa na extrémnom behu na Mont Blanc. Čo je to za pretek?
Ide o beh okolo Mont Blancu – Ultra Trail du Mont Blanc (UTMB). Samotný vrchol obiehate, ale až hore vás nepustia. Tento pretek je vrchol sezóny horského behu v Európe, možno aj na celom svete. Zúčastňuje sa na ňom svetová bežecká elita. Väčšinou v posledný augustový týždeň sa beží niekoľko behov od 15 kilometrov až po tristo. Beží sa cez deň, v noci, beží sa po asfaltkách, ale najmä po horskom teréne rôznej náročnosti. Horský terén každému z behov pridá výškové metre, ktoré musíte na trati nastúpať.

Akú dlhu trasu ste bežali vy?
Ja som bežal 57 km s prevýšením 3 500 metrov. Štartovali sme vo švajčiarskom Orsieres a cieľ bol vo francúzskom Chamonix. Na trati boli 3 veľké kopce s nadmorskou výškou okolo dvetisíc metrov nad morom.

Zdroj: Jaroslav Jakubík

Už ste v minulosti absolvovali nejaké iné extrémne behy?
Bolo ich veľa, každý rok niekoľko. Medzi najkrajšie, čo mi najviac utkveli v pamäti, patria vo Vysokých Tatrách, Veľkej Fatre, na Pezinskej Babe, Grand Prix Turiec... Všetko zhruba 50-kilometrové trasy cez najvyššie vrcholy s prevýšením okolo 1 500 metrov. Z cestných maratónov mi utkveli bratislavský maratón aj polmaratón či dvanásťkilometrový beh Devín – Bratislava.

Je ťažké dostať sa na takéto ultrapreteky?
Na to, aby ste mohli ísť ultrabeh na Mont Blanc alebo ktorýkoľvek pretek, potrebujete prejsť registračnou procedúrou. Tá zahŕňa kvalifikačné body, ktoré získate účasťou na iných podobných aj lokálnych pretekoch. Keď máte body, môžete sa prihlásiť. Dnes je beh populárny a hlási sa niekoľkonásobne viac bežcov, ako je povolený počet. Nasleduje lotéria. Napríklad, v minulom roku som lotériou neprešiel. Tento rok sa mi to podarilo. Po úspešnom žrebe treba ešte doplniť zdravotný certifikát podpísaný doktorom a ste tam.

Čím to je, že vás beh tak pohltil?
Úplne na začiatku bol cieľ kondične sa pripraviť na turistiku, chodili sme do Álp na štvortisícovky. Potom to bol reset z práce, vyčistiť si hlavu. A teraz po novom hovorím, že najlepšie sa hlava čistí od 40. odbehnutého kilometra. Tí praví ultrabežci by zrejme povedali od 80., ale tam ešte nie som. A aktuálne je to pocit, keď už viete, že tie preteky alebo aj úplne obyčajný beh dokončíte. Viete, že ste skúsili niečo nové, že ste si o kúsok posunuli svoje hranice. Nie, keď už ste v cieli a máte to za sebou, ale tak jeden – dva kilometre pred cieľom, keď ste si istý, že to dáte. Vtedy to je najkrajšie.

Čo bolo pekné na behu okolo Mont Blancu?
Na ultrabehu na Mont Blanc bol ten krásny pocit ešte znásobený cieľovým Chamonix, kde na každého dobiehajúceho čakali stovky, možno tisícky ľudí. V uliciach bol vytvorený koridor pre bežcov. Okolo stáli ľudia a fandili. Parádna atmosféra, ešte teraz mam zimomriavky, keď si na to spomeniem. Celé mesto touto udalosťou doslova žilo.

Aj ste sa nejako špeciálne pripravovali?
Veľa behania, veľa kilometrov v rôznych terénoch. V Chamonix sme boli dva týždne pred štartom, tak som si v rámci tréningov odbehol niektoré časti trasy. Vyskúšal som horské chodníky v okolí, majú to tam naozaj krásne. Ešte počas roka som si naplánoval účasť na viacerých pretekoch s rôznymi parametrami, aby som vyskúšal vybavenie a nastavil organizmus. Posledný mesiac som trénoval dlhé stúpania s prevýšením viac ako tisíc metrov stále hore. Také v okolí Bratislavy nenájdem. Ale v zásade nič špeciálne, jednoducho som behal. Behal veľa a veľa hore kopcom.

S akými pocitmi ste sa postavili na štart?
Preteky sa začínali o 8.15 hodine, to znamenalo vstávanie o štvrtej hodine ráno. Presun autobusom na štart trval asi dve hodiny. Potom nasledovala predštartová príprava, odloženie vecí a čakanie na štart. Organizátori tam stále udržiavali dobrú náladu, aby 1 600 bežcom nebola zima. Celé preteky boli vysielané cez internet v štyroch jazykoch. Podľa informácií organizátorov štart sledovalo viac ako milión ľudí z celého sveta. V priebehu pretekov bolo po trati niekoľko náročných stúpaní, na viacerých miestach kontroly a, samozrejme, niekoľko občerstvovačiek so širokým výberom pitia aj jedla. Všade veľa ľudí, ktorí vytvárali skvelú atmosféru. Fandili všetci od deti zo škôlok až po dôchodcov. Viacerí vytiahli pred domy stolíky, na ktorých boli pripravené nápoje, ale aj vianočka s maslom pre neoficiálne občerstvenie bežcov. Na trati ste zažili všetko od rodinnej atmosféry na štarte až po veľké medzinárodné preteky v cieli.

Zdroj: Jaroslav Jakubík

Čo ste jedli?
Ja mam okrem diabetu aj intoleranciu na laktózu, tak som príliš jedlo neriešil. Vždy som si trochu oddýchol, doplnil vodu do fľašiek, čo som mal so sebou, skontroloval glykémiu, dostal do seba trochu vody, zjedol kúsok suchej bagety so salámou a pokračoval ďalej.

Aké ste mali počasie? Nebolo dolu teplo a hore zima?
Štart bol pod ťažkými oblakmi, našťastie z nich nezapršalo. Dážď by ešte pridal na náročnosti preteku. V prvej polovici bola pomerne zima, stále bolo zamračené, niekoľkokrát sme prebiehali cez hmlu. Okolo obeda sa však ukázalo slnko a zrazu začalo byť až príliš teplo.
Stúpania sa končili vždy okolo 2-tisíc m n. m., samozrejme, hore bolo chladnejšie, ale žiadny extrém. Pri stúpaní to neprekážalo a dole to išlo rýchlo, tak si človek zimu dlho neužil.

Ako musí byť vystrojený športovec do takéhoto terénu?
Každý terénny beh má povinnú výbavu, ktorú musí mať bežec so sebou. Pre vysokohorský beh okolo Mont Blancu toho bolo pomerne dosť, ale všetko veci, ktoré podľa počasia môžete potrebovať. Tento rok sa navyše do poslednej chvíle čakalo na predpoveď počasia pre deň pretekov, či budú aktivované aj doplňujúce balíčky. Ten pre zimu vyžadoval navyše napríklad rukavice, teplú bundu, ale aj nepremokavé nohavice. Naopak, ten pre teplo zasa slnečné okuliare, opaľovací krém a ďalší liter vody navyše. Vždy je dobré byť vybavený tak, aby vás počas behu neprekvapilo počasie. V Bratislave pri dlhších tréningoch nosím so sebou nepremokavú vetrovku pre prípad dažďa alebo búrky.
Počasie je vždy hlavný šéf celého divadla. Pamätám sa na tréning zo Svätého Jura na Pezinskú Babu a späť. Na Babe som sa otáčal s tým, že veď tá búrka určite nebude taká silná. Napriek tomu sa po asi dvoch kilometroch otáčam a vo veľmi svižnom tempe, veľkom daždi a v silnom vetre bežím späť na Babu, aby som sa skryl do krčmy

Čo nesmie chýbať diabetikovi?
Samozrejme, ako diabetik nosím so sebou glukomer, inzulín, ale aj poriadnu dávku hroznového cukru a energetických gélov ako rýchle riešenie v prípade hypoglykémie.

Ako dlho ste bežali? Čo kríza? Bola? Ako ste ju zvládli?
Pôvodný plán, vychádzajúc z predchádzajúcich behov, bol byť v cieli do 10 hodín. Keď som však na poslednom kopci pozeral na hodinky, do cieľa mi chýbalo asi 8 kilometrov a do desiatich hodín mi zostávalo ešte dve hodiny a desať minút. Rezerva vyzerala v poriadku, ale po odbehnutých takmer 50 kilometroch a vystúpaných 3 500 metroch som zapochyboval. No nedalo mi neskúsiť to. Túto záverečnú časť som poznal, mal som ju viackrát odbehnutú, a tak som to rozbehol, čo to išlo. Cieľový čas bol 8 hodín a 52 minút.

A ako ste zvládali krízy?
Keď si to aj spätne prechádzam, tak kríza bola asi iba jediná, relatívne veľká. Druhý kopec Les Tseppes sa, povedal by som, zapísal do mojej DNA. Nekonečné, veľmi prudké stúpanie. Každý kilometer som sa strašne vliekol. Išiel som, nielen ja, z nohy na nohu, krokom. Viackrát som musel zastaviť a na chvíľu si oddýchnuť a vydýchať sa. Keby sa ma vtedy niekto opýtal, či chcem bežať ďalšie, určite by odpoveď bola o inom. Keď som bol konečne hore, len postupne som prechádzal do behu. Tešil som sa na ďalšiu občerstvovačku, kde ma čakali manželka so synom. Odtiaľ do cieľa som to už poznal.

Zdroj: Jaroslav Jakubík

Musíte si pri behu kontrolovať cukor? Čo hypoglykémia? Ako ju mať pod kontrolou?
Na dlhé behy nosím so sebou glukomer a inzulín. Zistil som, že pri vyššej glykémii viac cítim únavu. Tak si vtedy pomôžem malým množstvom inzulínu, aby som sa dostal pod hodnotu 10. Kontroly cukru robím najmä na občerstvovačkách v rámci krátkych oddychov. Pri dlhodobej záťaži hrozí najmä hypoglykémia. Na preteky, ale aj tréningy vždy idem vybavený dostatočným množstvom hroznového cukru a energetických gélov. Väčšinu donesiem až do cieľa, ale keby náhodou, tak som pripravený.

Čo vás ešte láka? Aké preteky by ste ešte chceli vyskúšať alebo čo všetko ešte máte v pláne okrem behu?
V behu sa chcem dostať cez magickú hranicu 100 kilometrov. Samozrejme, môže to ešte chvíľu trvať. Aktuálne čakám na začiatok registrácie na extrémny beh okolo najvyššieho kopca v Rakúsku na Grossglockner. Podľa toho budem ďalej dopĺňať bežecký kalendár 2019. V hľadáčiku mám aj ďalšie behy na Chopok, Slavkovský štít či spod Kriváňa až do Ždiaru. Behávam aj pre radosť. Iba pár týždňov dozadu sme spolu s kamarátom prebehli hrebeň krivánskej Malej Fatry. Tridsaťštyri kilometrov zo Zázrivej po hrebeni až do Strečna.

Môže teda diabetik bez problémov športovať? Čo by ste odporúčali iným diabetikom?
Športovať určite môže, aspoň keď vychádzam z vlastných skúsenosti. Určite treba začať postupne, nemusíte skončiť pri ultravzdialenostiach. Každý kilometer sa počíta.


Vizitka:
Jaroslav Jakubík
Pracuje ako vývojár softvéru, väčšinu času podľa svojich slov sedí za počítačom. Okrem behu sa rád venuje aj skialpinizmu. Je ženatý. Manželka a syn s ním jazdia na preteky, podporujú ho a povzbudzujú. Vždy sa snaží zatraktívniť pretek aj pre nich. Napríklad, návštevou najdlhšej bobovej dráhy v Európe, detského ihriska v lese, prechodom ľadovcovou jaskyňou a podobne.