07.09.2021, 08:00

Diagnóza cukrovky: tvrdá rana pre moju rodinu

Keď mi diagnostikovali diabetes mellitus 1. typu, mal som krátko pred desiatymi narodeninami.

Diagnóza cukrovky: tvrdá rana pre moju rodinu
Zdroj: Pixabay


Po dlhých týždňoch neustupujúcich príznakov bola príčina pretrvávajúcej únavy, častého močenia, v posledných dňoch pred „záchytom“ až extrémneho smädu „konečne“ známa.

Bola to tvrdá rana pre mňa a pre moju rodinu. Na základe informácií, ktoré sme ja a moja mamina od lekárov dostali, nám bolo jasné, že sa môj život dramaticky zmení, že cukrovku nie je možné vyliečiť pobytom v nemocnici, nech by bol akokoľvek dlhý, a nič už nebude také ako predtým.

V nemocnici som bol nastavený na konvenčný režim s používaním rýchleho humánneho inzulínu a dlhodobého bazálu.

Neskôr, keď ma prepustili z nemocnice, sa môj život začal pomaly dostávať do normálu. Postupne som sa naučil pichať si inzulín, merať si glykémie glukomerom, počítať sacharidové jednotky, neskôr spoznávať na sebe príznaky hypoglykémie či hyperglykémie. Začal som brať cukrovku ako fakt, ktorý nezmením a ktorý tu so mnou bude až do konca života.

Spočiatku hrôzostrašne vyzerajúci glykovaný hemoglobín blížiaci sa k 10 % DCCT pri „záchyte“ sa pomaly dostával na normálnejšie hodnoty, najskôr pod 8 %, neskôr v období remisie aj pod 6 % DCCT. Postupne som to už nebol len ja, ale aj moja rodina sa naučila s touto chorobou žiť, takisto ako ja počítať sacharidy, neskôr mi už vedeli doma aj napiecť nízkosacharidové koláče s použitím alternatívnych sladidiel.

Šport som mal vždy rád

Už dávno predtým, ako mi diagnostikovali cukrovku, som mal rád šport a akúkoľvek formu pohybu v prírode. Od malička ma moji rodičia viedli k aktívnemu životnému štýlu.

Od jari do jesene sme často chodievali do prírody na turistiku či bicyklovať sa, v zime na bežky, ktoré sú tak trochu tradíciou v našej rodine. Spočiatku som sa bál toho, čo by mohla fyzická aktivita s mojou glykémiou urobiť. Postupne som sa po malých „krôčikoch“ odvážil chodiť športovať, pričom som sa vždy snažil mať na pamäti, že musím počúvať svoje telo a mať so sebou vždy nejakú formu rýchlych sacharidov na preliečenie hroziacej hypoglykémie.

Ako 12-ročný som sa začal aktívne venovať bežeckému lyžovaniu, ktoré ma od malička nesmierne bavilo. V zime som trávil množstvo času na bežkách, pri nácviku techniky, rýchlosti či vytrvalosti. Letná príprava pozostávala z bežeckých tréningov, kombinovaných s kolieskovými lyžami, cvičením či cyklistikou. Postupne som sa naučil vypočítať si množstvo sacharidov, ktoré som potreboval skonzumovať počas tréningu.

Pravidelne som sa začal zúčastňovať na pretekoch

Keď som sa chystal zúčastniť sa na pretekoch, tie predstavovali väčší problém, keď som musel brať do úvahy aj stres, ktorý som vždy pred štartom mal. Od 13 rokov, keď som sa pravidelne začal zúčastňovať na Slovenskom pohári a Majstrovstvách Slovenska v bežeckom lyžovaní, si množstvo tréningových jednotiek (obvykle 6 až 9 do týždňa) vyžadovalo o to častejší monitoring glykémií.

Spočiatku bolo dosť náročné a traumatizujúce vykonávať také veľké množstvo meraní (často viac ako 15-krát počas pretekového dňa) glukomerom, neskôr mi veľmi pomohol glukózový senzor, ktorý som začal pravidelne používať.

Najskôr som senzor používal len počas pretekovej sezóny, neskôr aj v bežnom živote. Za tento čas sa mi podarilo zúčastniť sa na viacerých medzinárodných pretekoch a doma získať množstvo medailí z majstrovstiev Slovenska vrátane titulu majstra Slovenska.

Senzor je obrovská pomôcka

Momentálne už takmer tretí rok dosahujem hodnoty glykovaného hemoglobínu v rozmedzí 6 – 6,5 % DCCT. Stále používam glukózový senzor, ktorý je pre mňa obrovskou pomôckou už nielen počas tréningov, ale aj v každodennom živote na vysokej škole.

Nanešťastie, je to pomôcka, ktorá momentálne nie je hradená zo zdravotného poistenia pre dospelých diabetikov, ktorí používajú inzulínové perá, takže si ho musím financovať z vlastných zdrojov, čo je dosť náročné, ale napriek tomu sa snažím využívať ho čo najväčšie množstvo času.


Pomáha mi aj aplikácia



Keď som dostal glukomer Accu-Chek Instant, môj život sa ešte zjednodušil, a to hlavne vďaka jeho spolupráci s aplikáciou mySugr, ktorej najväčšou výhodou je, že obsahuje kvalitnú bolusovú kalkulačku. Okrem toho má však ešte množstvo ďalších výhod.

Jej mottom, ktoré svieti hneď pri jej otvorení, je „Make diabetes suck less“, s ktorým sa úplne stotožňujem.

Po každom meraní glukomer automaticky odošle glykémiu do aplikácie, kde si môžem po zadaní sacharidov vypočítať bolusovú dávku inzulínu. Aplikácia však nie je viazaná striktne len na údaje nahrávané z glukomera, ale tiež mi umožňuje zadávať údaje manuálne, čo je pre mňa obrovskou výhodou, keďže pravidelne využívam glukózový senzor, a takto si môžem z obidvoch zariadení vytvoriť jeden komplexný záznam. Ak je glykémia nižšia, aplikácia mi vie za istých okolností vypočítať aj korekčnú dávku sacharidov na hroziacu hypoglykémiu.


Prepojenie so športovými aplikáciami

Ďalej si viem ku každej takto zaznamenanej glykémii jednoducho vytvoriť záznam, do ktorého môžem vložiť údaje, ako je dávka bazálneho inzulínu, údaje ohľadne typu jedla, ale aj toho, či ide o hlavný chod, alebo len o malé občerstvenie. Zaujímavou funkciou, ktorá ma prekvapila, je možnosť prepojenia aplikácie mySugr so športovými aplikáciami v mojom telefóne, vďaka čomu sa v denníku mi farebne zobrazí čas športovej aktivity.

Informácie o športovej aktivite môžem ešte následne doplniť, a to zadaním presného času trvania, prípadne charakteru tréningu, takže sa môžem pozrieť spätne na údaje o glykémiách a stravovaní počas tréningu, a to mi pomáha pri plánovaní režimu na nadchádzajúce tréningy, hlavne tie vytrvalostné, ktoré vyžadujú opakované pravidelné podávanie sacharidov.

Po nazbieraní dostatočného množstva údajov mi aplikácia prehľadne ukáže nielen priemernú glykémiu, ale aj odhad aktuálnej hodnoty glykovaného hemoglobínu. Následne si viem jednoducho exportovať údaje z denníka zo všetkými parametrami, podľa zvoleného časového intervalu, ktorý pravidelne posielam mojej lekárke na konzultáciu.

Ako najväčšiu výhodu tohto systému vidím možnosť flexibility v stravovaní


Ako najväčšiu výhodu tohto systému vidím možnosť flexibility v stravovaní a celkovo v životnom štýle, pričom mi odpadá množstvo údajov, ktoré som dovtedy, kým som začal využívať tento systém, musel držať v hlave a počítať ich manuálne. Týmto minimalizujem riziko chyby vo výpočte bolusovej dávky a v neposlednom rade tiež získam nejaký čas, ktorý môžem vyplniť inak.


V súčasnosti už nevnímam diabetes ako hendikep, snažím sa robiť všetko, čo mám rád a čo ma baví. Stále aktívne športujem a som stálym členom Akademického reprezentačného družstva Slovenskej republiky v bežeckom lyžovaní. Hoci popri štúdiu na vysokej škole už toľko času na šport nemám, snažím sa čo najlepšie pripraviť na nadchádzajúcu Svetovú zimnú univerziádu, kde by som reprezentoval Slovensko a svoju univerzitu.


Martin Čillík