„Prvý raz mi cukrovku zistili v tehotenstve pri bežnom glukózotolerančnom teste. Nechala som to však tak, liečiť som sa začala až v roku 2008. Najskôr som bola na diéte a potom prišli na rad tabletky. Brala som to tak, že prišlo a odíde. Nejako som sa tou diagnózou nezapodievala. Až potom v roku 2008 som mala okolo 105 kíl a vedela som, že musím zhodiť,“ začína svoje rozprávanie.
Dúfala, že sa tým aj cukrovka zlepší
Tak aj bolo. Lenže potom opäť pribrala. „Bolo to také raz hore, raz dole. Pred edukáciami som o správnom stravovaní diabetika nevedela nič. Skúšala som len diéty z časopisov. Napríklad som jedla iba ryžu alebo som si varila kapustovú tukožrútsku polievku. Iba také, kde som čo pochytila. No vždy sa mi tie kilá vrátili, cukrovka bola stále vysoká a hlavne som sa potom zle cítila. Nebolo to ono. Moja psychika tiež trpela,“ hovorí.
Jedného dňa jej diabetologička odporučila edukácie, a tým zmenila jej život. „Opýtala sa ma v ambulancii, či by som chcela ísť na takú edukáciu. Povedala som jej, že určite áno, lebo tie moje poznatky boli veľmi biedne. Už na prvej edukácii som bola nadšená. Z toho, koľko dôležitých informácií som sa dozvedela, z úžasného prístupu edukátorky, tešila som sa z toho, že môžem začať na sebe pracovať, a nie štýlom ako dovtedy, že prečítať si v časopisoch o nejakých diétach, ale že sa budem zameriavať iba na tú diabetickú stravu,“ vysvetľuje pani Malatínová.
Na edukáciách sa o cukrovke konečne dozvedela viac. „Napríklad, že toto ochorenie bude so mnou už do konca života, že sa musím naučiť správne stravovať. Až keď som zmenila svoj životný štýl, tak som výrazne schudla a pomohlo mi to zlepšiť moje glykémie. Teraz sa cítim oveľa lepšie aj z psychickej stránky, aj z tej zdravotnej, a mám veľa energie," spresňuje.
Jej rodina zareagovala úžasne. Doma sa o cukrovke veľa rozprávali a manžel jej navrhol, že večere bude robievať on. „Celá rodina zmenila stravovanie. Na večeru už nejedávame chlieb, ale zeleninu. A manžel tiež vďaka tomu schudol desať kíl. Tento životný štýl sme si udržali až dodnes. Vďaka programu mám svoje ochorenie viac pod kontrolou,“ tvrdí.
A čo bolo v jej boji s cukrovkou najťažšie? Práve stravovanie. Obavy mala najmä z počítania sacharidových jednotiek, či ich zvládne prepočítavať. Veľmi jej v tom pomohol najmä atlas sacharidových jednotiek a delený tanier, ktoré dostala na edukáciách.
Podarilo sa jej nájsť prácu s pohybom
Zlepšenie zdravotného stavu prinieslo v živote pani Malatínovej ďalšiu pozitívnu zmenu. Podarilo sa jej nájsť si prácu na štyri hodiny denne, pri ktorej má navyše aj pohyb. Ten v jej živote zaujal dôležité miesto.
„Spočiatku, keď som ešte nerobila, manžel chcel, aby sme chodievali do posilňovne. Aj sme cez zimu začali, potom sme začali chodievať na prechádzky. Teraz, keď mám prácu, tak ráno mám hodinu pohybu a poobede tri. A ešte doma sa snažím trošku popreťahovať,“ potvrdzuje a odkazuje ostatným diabetikom: „Dôležité je nedávať si príliš veľké ciele, ale, naopak, také, ktoré vieme dodržiavať. Nájsť v sebe pevnú vôľu.“
Pani Jane Malatínovej pomohol program DôveraPomáha diabetikom.