08.01.2019, 07:00

Janka Ševčíková: Môj prvý triatlon

Môj život patrí výzvam. Baví ma ich prekonávanie, o to viac, ak sú súčasne aj mojimi dosiaľ nesplnenými snami. Jedným z tých snov bol aj triatlon.

triatlon
Zdroj: Janka Ševčíková

Hm, pre diabetika na inzulíne slušná výzva, ale išla som do toho. Pod záštitou CNS Academy sa vo Veľkom Bieli mali 4. augusta konať priateľské preteky – triatlon s prijateľnými propozíciami – 400 metrov plávanie, 10 km bicykel a 3 km beh.


Nič som nenechala na náhodu a poctivo trénovala v bazéne, na cestách a behom po hrádzi či bratislavských večerných uliciach, keď som uložila deti spať. Do svojho tréningového plánu som sa snažila zapájať aj deti. Kým sa ony učili plávať na hodine plávania, ja som vo vedľajšej dráhe „točila“ svoje bazénové metre.

Na bicykle sme chodili spoločne a musím hrdo vyhlásiť, že mi doma rastú parťáci, ktorí v piatich a šiestich rokoch odšliapu 22 km. Behu som venovala večerné hodiny, keď už som mala domácnosť v poriadku a deti v posteli. Obed do práce navarený, zmerať glyčku, obuť tenisky a vybehnúť do nočných ulíc Bratislavy. Samozrejme, ja som do tréningových objemov potrebovala viac. A keď boli deti s otcom, víkendové dni patrili poctivej príprave – plávanie, bike, beh.

Základom tréningu diabetika je pravidelný monitoring glykémií a dopĺňanie sacharidov. Aspoň u mňa. Toto leto som odložila pumpu a prešla na perá. Teraz viem, že pri mojom aktívnom živote to bola hlúposť a už teraz sa teším, keď sa po návrate z letnej dovolenky pri mori opäť spojím s mojou pumpou.


Doterajšiu prípravu na bežecké súťaže som absolvovala vždy s pumpou. Pri perách je pre mňa veľmi ťažké manažovať si inzulín, čoho výsledkom boli a sú hypoglykémie, znepríjemňujúce mi bežný život. Našťastie som k perám doplnila senzor, a tak som mala svoju sladkú kamošku pod neustálym dohľadom. Aj napriek snahe sa mi hypoglykémie objavujú a sú nevyspytateľné. Prídu v noci, počas spánku, ráno, na obed alebo podvečer. Je to pre mňa aj napriek 28-ročným skúsenostiam s diabetom záhada. Vďaka nim a tréningu ručička na váhe stúpla – vyšší príjem kalórii a, samozrejme, aj nárast svalovej hmoty.

Počas tréningu každej triatlonovej aktivity nesmel chýbať hroznový cukor, glukomer alebo senzor a potom moja obľúbená vitamínová voda, vďaka ktorej zvládam tréningy ľahšie. Podrží mi glykémiu na rovnakej úrovni a nemám problém s vyšším tempom, pretože pomáha okysličovať organizmus.
Plávanie začalo byť mojou obľúbenou disciplínou. Ako dieťa som sa mu venovala, ale pre cukrovku som nemohla pokračovať naplno. V tom čase to jednoducho nešlo.

Teraz je však všetko iné a ja po ponorení sa do vody zabúdam na starosti bežného života a v hlave rátam odplávané bazény. Bežný tréning je na úrovni 1 700 – 2 000 metrov. Glykémia mi už neklesá ako predtým, keď som každý tréning končila hypoglykémiou. Voda ma čaká na kraji bazéna ako môj maják.


Ako iní diabetici aj ja pracujem na plný úväzok, k tomu domácnosť, dve deti, ich krúžky a kopa ostatných povinností, s ktorými sa musím popasovať. Na šport, pohyb si však vždy nájdem čas. Dva mesiace pred pretekmi som sa snažila plávať dvakrát týždenne, raz bike a raz, dvakrát beh. Dopĺňala som aj iné aktivity ako joga alebo TRX. A to pod dohľadom toho najlepšieho TRX trénera Ľubka (apropo, nepáčilo sa mu, že som bez pumpy).


Pre diabetikov sú plávanie, bicyklovanie ideálny pohyb, beh možno nahradiť chôdzou, ale vždy pamätajte na správnu obuv, tá je základ! A viem, o čom hovorím. Keďže moje bežecké tenisky mali svoje odbehané, bolo načase zadovážiť si nový pár. Trvalo mi to dlhšie ako výber svadobných šiat, ale nakoniec som našla také, čo dokonale sadli na nohu. Týždeň pred pretekmi som už len otestovala svoju kondičku podľa traťových propozícií. Len bicykel, keďže bolo krásne počasie, som si vychutnala na 38 kilometrov. Večer pred triatlonom som si dala krátky 5 km výklus a išla skoro spať. Rekonvalescencia a spánok sú dôležité prvky pri pravidelnom pohybe.


Nastal deň D. Štart pretekov bol o 9.00 hod., preto som mala budíček na 6. hodinu, aby som stihla všetko v pohode a bez stresov. Čakal ma klasický diabetický ranný rituál. Zmerať glykémiu, lieky – doplnky (probiotiká, vitamín B12, magnézium a vitamín C), ktoré treba užiť pred jedlom. Glykémia bola v pohode 6,1 mmol/l, dala som si rannú dávku inzulínu – 4 jednotky, hodila som studenú sprchu na prebratie a pripravila si ľahké raňajky. Tie pozostávali zo štyroch polievkových lyžíc ovsených vločiek, zo škorice, štyroch sušených sliviek a mandľového mlieka.

Pre intoleranciu na mlieko som prešla na rastlinné alternatívy a sú skvelou voľbou aj pre nás diabetikov. Ako sladký dezert bol jeden malý banán. Na tieto luxusné raňajky som pichla bolus tri jednotky a vydala sa na cestu do Veľkého Bielu, kde mal o pár hodín štartovať CNS Biel Triatlon. Výbavu som mala zbalenú už večer – v mojej minikapsičke na pás som ukryla balenie hroznového cukru a senzor. Pre mňa to najdôležitejšie. V ruksaku som mala zbalenú vodu, tenisky, cyklistickú prilbu, uterák a suché veci na prezlečenie.

Plavky a športové veci na sebe. Ostávalo už len naložiť bicykel do auta a vyštartovať. Pocity som mala zmiešané, adrenalín striedaný aj so strachom a s obavami, či to zvládnem. Glykémia po raňajkách stúpala na úroveň 9,9 mmol/l, kde sa zastavila a postupne začala klesať. To som už bola na mieste, prešla registráciou, na ruku a nohu mi pribudlo moje štartové číslo a takto vylepšená som zamierila do depa, kde som si odložila na svoje miesto bike, veci. Jednu vodu som pila priebežne, tesne pred štartom, a druhú som preliala do cyklo fľaše. Pol hodinu pred štartom pozerám na prijímač a vtom to prišlo.

V dôsledku adrenalínu, napätia, ktoré vo mne bolo, som necítila hypoglykémiu – výsledok 2,3 mmol/l. Paráda, tak to mi fakt chýbalo. Rýchlo som vytiahla banán, dopila vodu a zjedla pol balenia hroznového cukru z mojich zásob v ruksaku. Glykémia sa len pomaly šplhala hore a do štartu ostávalo pár minút. Šípka na senzore začala konečne ukazovať rastúci trend a pri glykémii 4,3 mmol/l som prijímač odložila do kapsičky a smerovala k vode, kde sa už formovali prvé rady triatlonistov.

Odznel štart a ja som vhupla do vody. V plávaní som sa držala v zdravom strede a celý úsek som odplávala kraulom. Po 11 minútach som vybiehala z vody a utekala do depa. Obliecť nohavice, tričko, ponožky, obuť tenisky, dať si prilbu, okuliare, schmatnúť bicykel a cez depo som utekala k miestu, kde som vysadla na bicykel a vydala sa na 10 km úsek po cestách Veľkého Bielu. Atmosféra na trati bola úžasná, a tak som poctivo dupala do pedálov.

Počas jazdy som skontrolovala glykémiu – 6,8 mmol/l – výborná hodnota. Sacharidy som dopĺňala vďaka vode vo fľaške. Ani som sa nenazdala, a už som mierila do depa. Zosadla som z biku a utekala s ním na svoje miesto, kde som odložila bicykel a vyštartovala na záverečný úsek – beh 3 km.


Za normálnych okolností by bol beh na 3 km brnkačka. Keď však už máte za sebou určitý výkon, uvedomíte si, že to až také ľahké nebude. Drahá, zaber a nezastav – opakovala som si v hlave. Hlavne nezastav a bež. Slnko už poriadne pálilo a ja som prvýkrát v živote zistila, čo sú to stuhnuté lýtka či kŕče. Našťastie len v light verzii. Doplnila som vodu, hodila do úst štyri kolieska hroznáča, skontrolovala prijímač a výsledok.

triatlón
Zdroj: Janka Ševčíková

Glykémia sa počas behu držala na úrovni 5,8 mmol/l. Najradšej behám dlhšie trate, lebo behať rýchlo a nakrátko mi neprináša uspokojenie a krízu mám prvé tri kilometre. Tu to však bolo o inom, trať mala len 3 km a ja som mala v pláne odbehnúť ju do 18 minút. Plán vyšiel, dala som to za 17 minút a 55 sekúnd. Keď som dobehla do cieľa, bol to neskutočný pocit. Radosť, eufória, šťastie a hrdosť aj sama na seba, že som to zvládla.

S medailou na krku som kontrolovala glyčku, ktorá zobrazovala krásne číslo 5,4 mmol/l, a išla si pozrieť oficiálne výsledky. Triatlon som zvládla za 53 minút a 55 sekúnd. Na štarte stálo 162 pretekárov a ja som sa umiestnila na 133. mieste, keď to rozmením na drobné, tak zo 43 žien som skončila na krásnom 27. mieste.


Spokojnosť – tak by som opísala celkový dojem z môjho prvého triatlonu. Vďaka senzoru som si kontrolovala glykémiu počas nasledujúcich hodín. Pred obedom glykémia jemne vystúpila na úroveň 11,2 mmol/l, čo som skorigovala troma jednotkami bolusu a obedom za tri sacharidové jednotky. Doma ma už čakali povinnosti. Oprať, nakúpiť, navariť deťom ich obľúbené jedlo, upratať byt a nájsť si 30 minút na krátky oddych, čas pre seba a nechať sa unášať myšlienkami, spomienkami na uplynulé hodiny.


Nebojte sa cukrovky, nedovoľte jej, aby vás obrala o radosť zo života a zahnala vás do kúta. Život je krátky na to, aby sme ho žili v strachu a neistote. Treba len chcieť a vyliezť zo svojej pohodlnej ulity. Snívajte, plánujte, ale hlavne si svoje sny aj plňte. Stojí to za to! Tak čo, s kým z vás sa vidím na Night Run Bratislava a Medzinárodnom behu v Košiciach?


Janka Ševčíková