Existujú veľké rozdiely medzi ľuďmi v tom, čo pre nich starnutie znamená, ako aj v ich schopnosti viesť aktívny uspokojujúci život. V priebehu starnutia podľa Úradu verejného zdravotníctva dochádza k poklesu výkonnosti, pohyblivosti a rovnováhy. „Starnúci človek si uvedomuje, že z fyzickej aj psychickej stránky nie je už taký výkonný, obmedzujú ho choroby, nižšia mentálna výkonnosť, pozoruje na sebe viditeľné príznaky starnutia – vrásky, ochabovanie svalstva a pokožky,“ uvádza.
Pohyb znižuje riziká chorôb
Pravidelná pohybová aktivita však podľa úradu hlavného hygienika redukuje zdravotné riziká, ktoré sú spojené s obezitou, diabetes mellitus, hypertenziou, ischemickou chorobou srdca, s poruchami metabolizmu tukov a lipoproteínov, s ochorením ciev a cievnou mozgovou príhodou, samozrejme, s poruchami chrbtice i celkového pohybového aparátu.
„Pohybovo aktívny človek ľahšie zdoláva fyzickú námahu, lepšie odoláva rôznym vonkajším stresom, celkovo je lepšie pripravený na zvládnutie náporov súčasného života. Kto sa vo vypätej životnej situácii intenzívne pohybuje, rýchlejšie odbúrava stresový hormón – adrenalín,“ uvádza úrad hlavného hygienika.
Hlavnými hrozbami pre zdravie starších ľudí sú tiež aj ďalšie diagnózy: demencia, depresia, samovražednosť, zhubné nádory, osteoporóza, inkontinencia a úrazy.
„Človek, ktorého mozog je vplyvom aktívneho pohybu dostatočne zaplavený kyslíkom, má lepšiu vnímavosť, je vyrovnaný, emočne stabilný, optimistický,“ dodávajú hygienici.
Behá, lebo nechce brať lieky
Osemdesiatnik Igor pravidelne behá, lebo nechce byť chorý a tučný. „Vlastne ani nestarnem,“ tvrdí s úsmevom. V minulosti absolvoval niekoľko maratónov, dokonca aj jeden z najťažších behov, ktoré sú na Slovensku. Tvrdí, že beh vlastne ani nemá rád, no jeho motiváciou je vyhnúť sa chorobám. Zatiaľ sa mu to úspešne darí.
A tak sa beh stal neodmysliteľnou súčasťou jeho života. Venuje sa mu trikrát do týždňa. „Osemdesiat percent z toho sa mi nechce. Vždy si však poviem, že musím. Nemôžem dostať diabetes a byť tlstý. Nikdy nechcem brať lieky,“ tvrdí Igor. Človek sa podľa neho musí stále hýbať. „Kto chce niečo dosiahnuť, musí ísť za tým roky,“ vysvetľuje.
Strata svalov aj kondície
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča seniorom vo veku od 65 rokov v rámci týždňa aspoň 150 minút miernej aeróbnej aktivity, teda denne absolvovať polhodinovú prechádzku alebo aspoň 75 minút intenzívnejšej aeróbnej aktivity, prípadne ich kombináciu. Vhodné je tiež aspoň dvakrát do týždňa sa venovať posilňovacím cvičeniam a zostať v rámci možností aktívny. „Aj seniorom s obmedzenou pohyblivosťou odporúčame aspoň trikrát do týždňa cvičiť posilňovacie cviky,“ zdôrazňujú.
Bez pravidelného cvičenia dochádza k postupnej strate svalovej hmoty aj kondície. „Takéto fyziologické zmeny sú s pribúdajúcim vekom, najmä u seniorov bez dostatočnej fyzickej aktivity, prirodzené,“ tvrdia pracovníci z Odboru podpory zdravia a výchovy k zdraviu Úradu verejného zdravotníctva.
POHYB znižuje riziko pádov
Úrad hlavného hygienika ďalej vysvetľuje, že látka vylučujúca sa v mozgu pri pohybe – sérotonín – účinkuje ako antidepresívum. Preto dostatok pohybu znižuje tiež strach, potláča hnev i agresivitu. „Lepším prekrvením mozgu sa zlepšuje koncentrácia, schopnosť učiť sa a kreatívne myslieť. Cvičenia na posilnenie svalstva významne znižujú u seniorov riziko pádov a zlomenín,“ vysvetľuje úrad.
VÝHODY pohybovej aktivity
- zlepšuje činnosť srdca, prispieva k záťažovej adaptabilite organizmu, a tým znižuje pravdepodobnosť vzniku srdcového infarktu
- udržuje chrbticu a kĺby vo funkčnej zdatnosti
- posilňuje svalstvo, od ktorého je funkcia kĺbov a chrbtice závislá
- uvoľňuje stresové napätie
- prispieva k redukcii nadmernej hmotnosti
- formuje a zachováva optimálnu telesnú proporciu
- zachováva a zvyšuje pohybovú výkonnosť
- adekvátna pohybová aktivita urýchľuje rehabilitácie po ochorení a po zraneniach
- preventívne pôsobí proti civilizačným chorobám
- predlžuje aktívny vek
- celkovo spomaľuje proces starnutia
článok vyšiel v časopise Rytmus života Rodinné zdravie