Začiatok konca
Juraj bol z Jurka juniora nadšený. Bol to jeho prvorodený syn. Venoval mu všetok svoj čas a zrazu neostal priestor na Lenku. Jasné, že to vnímala. A začala na seba upriamovať pozornosť nevhodnými spôsobmi. No pre deti tak pochopiteľnými. Náš vzťah s dcérou sa nezmenil. Snažila som sa jej venovať toľko pozornosti, koľko to len pri pár týždennom či mesačnom dieťatku išlo. No jej chýbal Juraj. Ich spoločné šantenie či čas, ktorý spolu trávili. Ten nielen že si na ňu čas nenachádzal, no začal vyhľadávať príležitosti, kedy upozorniť na to, čo práve urobila zle, prípadne čo neurobila. Začal sa k nej správať nie len ako k cudzej, ale miestami až ako k nepriateľovi.
Samé povely
A začal opäť kolotoč hádok. Tentokrát kvôli Lenke. Podľa neho jej výchovu nezvládam. Je rozmaznaná, nepríjemná a vlastne všetko čo robí, robí zle. Nepomáhajú rozhovory, vyhrážky, plač. Vždy to skončí tým, že som len precitlivená. Okrem tohto nám všetko ostatné klape na 100%. Nechcem prísť o ďalšieho manžela a skončiť sama s dvoma deťmi. No neviem, ako z tohto kolotoča vystúpiť. Keď za ním Lenka príde, aby sa spolu niečo zahrali, pošle ju upratať si izbu, odložiť riad, alebo jednoducho hocičo, čím by ju zamestnal. Kričí po nej. Doslova ju od seba odháňa. Dáva jej úlohy, ktoré podľa mňa dievča v jej veku vôbec nemá robiť. Naposledy som ju našla umývať okná. Veľmi sme sa pohádali. No vidím aj na Lenke, že sa začína „stavať na zadné“. A ja sa jej vôbec nečudujem. Niekedy ju nespoznávam. Samozrejme, že to môže byť začiatok nejakého vzdoru či puberty, no práve v tomto období by sme mali byť obaja oveľa empatickejší. Niekedy je to náročné aj pre mňa a pomohla by mi podpora partnera, no ten každú jej zmenu nálady komentujte slovami, že „tu to mám“, „princeznička je rozmaznaná“, „toto je výsledok tvojej výchovy“, „o chvíľu ti začne skákať po hlave“ a podobne.