28.05.2015, 00:30

Všetky dávky inzulínu som si v náročnom teréne znížil o polovicu, hovorí Juraj

Plánujete dovolenku? Možno vás osloví Chorvátsko, kde ste za pár hodín.

Základné informácie

Vznik: 25. jún 1991

Oficiálny názov: Republika Hrvatska

Hlavné mesto: Záhreb

Hlava štátu: Ivo Josipović

Počet obyvateľov: 4 290 612

Hustota obyvateľstva: 79/km²

Rozloha: 56 542 km²

Mena: kuna (kn), 1kn = 100 lipa

 

Za pár hodín

Chorvátsko vďačí za tento záujem hlavne moru, pri ktorom ste za pár hodín. Samozrejmosťou je minimálna jazyková bariéra, pohostinnosť, podobné kultúrne hodnoty a história, mentalita. Každoročne sa do Chorvátska vyberie 250-tisíc Slovákov na vlastnom aute, ďalších 120-tisíc cestuje organizovane autobusom či vlakom cez cestovné kancelárie. Vďaka týmto číslam je Chorvátsko každoročne najnavštevovanejšia zahraničná destinácia a kdekoľvek sa pohnete, počujete slovenčinu.

 

Istria, Kvarner či Krk

Ak v Chorvátsku niekto z vás náhodou ešte nebol, ponúkam vám zopár tipov, pre ktoré sa tam oplatí ísť.

Rovinatá Istria je rajom kempingov, hotelov s nádhernými mestami Umag, Rovinj, Poreč a Pula. Hovorí sa, že koloseum v Pule je síce o dosť menšie, ale aj o dosť zachovalejšie ako to v Ríme. Kvarner je oblasť s množstvom ostrovov zhruba uprostred pobrežia. Krk, Cres, Lošinj, Rab sú našincom známe najmä ako pokojné a tichšie letoviská.

 

Dalmácia a Dubrovník

Dalmácia je najnavštevovanejšia časť Chorvátska, siaha od Zadaru cez Šibeník a Split až po Makarskú a Dubrovník. Obzvlášť Dubrovník stojí za návštevu, toto mesto je po historickej a stavebnej stránke perlou Jadranu a kto ho navštívil, vie, že zážitky z neho sú neopakovateľné. Podobným stavebným unikátom z rímskych čias je aj zhruba 1500-ročný Diokleciánov palác v meste Split. V Dalmácii sa nachádzajú aj najkrajšie ostrovy Jadranského mora Brač, Hvar, Korčula a polostrov Pelješac. Táto časť pobrežia je to najchorvátskejšie Chorvátsko. Krásne pláže, ale i množstvo nudistických, priezračné a teplé more, figovníky, olivovníky, háje píniových borovíc, pre milovníkov histórie množstvo pamiatok, kostolov, hradov, starobylých miest, z ktorých mnohé sú zapísané v UNESCO, večerné posedenia pri západoch slnka, ale i nočný život. Každá veková kategória si tu nájde to svoje.

 

Cestou – necestou

Na Slovensku sa nachádza 5 miliónov odborníkov na cestu do Chorvátska. Tri štvrtiny ľudí tam chodí autom, ale o tom, ktorá cesta je kedy najvhodnejšia, najrýchlejšia či najlacnejšia, sa vedú po večeroch siahodlhé debaty. Stručne asi toľko – čo sa týka autobusových zájazdov, ale hlavne individuálnych motoristov, najrýchlejší, no najdrahší variant je cez Rakúsko a Slovinsko, najlacnejší, ale aj najpomalší variant je cez Maďarsko. Do južnej Dalmácie je najlepšie i najkratšie ísť cez Bosnu a Hercegovinu.

 

Autovlak

Z Bratislavy chodí do Chorvátska aj autovlak – večer si naložíte auto na vlak, ľahnete si do lôžkového vozňa a ráno sa zobudíte pri mori. Ideálne pre tých, ktorí si netrúfnu na dlhšie jazdy, ale zároveň chcú mať svoje auto na dovolenke vždy pri sebe. Za zmienku stojí aj to, že do Splitu sa dá dostať aj lietadlom približne za hodinku, čo je tiež lákavá možnosť.

 

Na bicykli

Zaujímavým a netradičným spôsobom spoznať Chorvátsko môžete dokonca aj na bicykli. Vyskúšal som si to aj ja hneď po strednej škole. S kamarátmi sme sa rozhodli, že pôjdeme na dovolenku k moru, no peniaze sme si nestihli našetriť. Vtedy sa zrodila myšlienka ísť na bicykloch. Dohodli sme si termín a po krátkej príprave sme vyštartovali. Nestojí to ani cent, cestou sme bývali v stane, základom je však dobrá príprava.

 

Dôkladná príprava

Zaujíma vás, ako sa pripraviť na cca 1400 kilometrov dlhú trasu z Bratislavy k moru a späť? Základom je mať spoľahlivý bicykel, takže môj low-cost bike potreboval poriadnu údržbu a množstvo náhradných dielov. Na batožinu je vhodné mať poriadny nosič, takže ten pôvodný sa zoznámil s kamarátovou zváračkou, aby si zvýšil nosnosť. Samozrejmosťou boli podrobné mapy danej trasy, aby sme sa čo najviac vyhýbali hlavným cestám a autám a išli čo najviac v prírode.

 

Bez kondičky to nejde

Na tak dlhú cestu by určite nemal ísť nikto bez aspoň základnej kondičky. Aj keď naša kondičná príprava nebola práve intenzívna, tvorili ju iba víkendové bicyklovačky či turistika. Žiadna posilňovňa, žiadne podporné prostriedky.

 

Znížené dávky

Čo sa týka diabetu, najviac som sa zaoberal tým, čo s inzulínom. Išli sme do horúcich krajín, no autochladnička či iná forma jeho uskladnenia v chlade neprichádzala do úvahy. Riešením bola termotaška, ktorá síce nechladí, ale ani sa veľmi neprehrieva. Druhou dilemou bola otázka, ako si na takomto náročnom tripe budem inzulín dávkovať. Denné vzdialenosti, ktoré sme prešli, boli od 100 do 200 kilometrov, od roviny po horské priesmyky, od chladných rán po 38 stupňové obedné horúčavy. Vymyslel som to tak, že som si všetky dávky znížil o polovicu a v prípade, že sa črtal počas obeda nejaký náročný úsek, obedný inzulín som si ani nedával. Inak by mi hrozila hypoglykémia, ktorá je počas cyklistiky ťažšie rozoznateľná, keďže jej typické príznaky, ako je potenie či slabosť sú v horúčave a v kopcoch bežnou vecou aj u zdravých ľudí. Takže jedinou istotou bolo meranie hladiny cukru glukometrom aspoň raz za tri hodiny.

 

Cez hory i doly

Po ukončení prípravy sme vyštartovali. Traja chalani a dve baby. Naša trasa k moru bola stále na juh, v pláne sme mali prejsť krížom cez Maďarsko, vnútrozemím Chorvátska, západnou Bosnou a Hercegovinou a potom už len brázdiť chorvátskym pobrežím v Dalmácii. Prvý deň sme bez problémov prešli 220 kilometrov a večer sme už stanovali pri Balatóne. Druhý deň to bolo ešte výborných 200 km. No potom prišli hory, priesmyky i horúce počasie, a tak naša denná vzdialenosť postupne klesala na hodnoty okolo 100 kilometrov denne. Trasu cez Maďarsko netreba popisovať – napravo kukurica, naľavo jačmeň a po hodine sa to otočilo. Trasa cez Bosnu bola zaujímavá. Počas našej cyklotrasy po Chorvátsku sme sa ale dostali do oblastí, kam bežný turisti nechodia, a stálo to za to.

 

Pekné dedinky i mestá

Vnútrozemie Chorvátska je hlavne v jeho severnej časti poľnohospodárska a dosť nezáživná krajina. Potešia pekné dedinky či čerstvé ovocie a zelenina. Hlavné mesto Záhreb je veľké živé mesto a svojím umiestnením medzi riekou Sava a pohorím Medvednica je veľmi podobné ako Bratislava medzi Dunajom a Malými Karpatmi. Pekné mestá sú aj Varaždín či Karlovac, kde sa vyrába najlepšie chorvátske pivo Karlovačko. Pri hranici s Bosnou sa poľnohospodárska krajina mení na horské oblasti plné zelených kopcov a pasúcich sa kráv či oviec.

 

Vodopády, jaskyne, príroda

Stopy po občianskej vojne boli pri hranici s Bosnou najviac viditeľné. Začínalo to vypálenými domami, neskôr boli vypálené či vyľudnené celé dediny. Pohraničné oblasti boli, samozrejme, zamínované, takže ísť mimo cesty sme radšej neskúšali. Zhruba uprostred Chorvátska sa nachádza najkrajší prírodný skvost nielen Chorvátska, ale aj Európy – národný park Plitvické jazerá. Tí z vás, čo ste radi pozerali Winnetoua, isto si pamätáte na Poklad na Striebornom jazere. Áno, to jazero, všetky tie úžasné vodopády, jaskyne, krásna príroda sa nachádzajú tu. Na prehliadku národného parku si rezervujte jeden celý deň, ak ho chcete prejsť bez stresu a naháňania, lebo je tu naozaj čo vidieť.

 

Šum mora a relax

Po piatich dňoch šliapania do pedálov sme dorazili k moru. Predtým sme si pozreli národný park Krka, ktorý je menšou verziou Plitvických jazier. Keďže je hneď pri mori, dá sa k nemu kedykoľvek odskočiť. Na rozdiel od ľadovej vody v Plitviciach, voda v Krke je príjemne teplá a dá sa vo vodopádoch aj kúpať. Po šiestich dňoch a 700 kilometroch sme už cítili vôňu píniových borovíc, počúvali šum mora a relaxovali v teplej vode neďaleko Šibeníku.

 

Dobro došli!

Cieľ nášho výletu bol splnený, boli sme pri mori a doprava, strava i ubytovanie nás nestáli ani cent. Pýtate sa, ako je to možné? Mali sme šťastie na dobrých ľudí, ktorých je v Chorvátsku i na Balkáne stále viac než dosť. Často sme večer niekomu zazvonili so skromnou otázočkou: „Dobrý večer, nemáte pohár vody? Sme hladní, že by sme tu aj prespali.“ Odpoveď domácich takmer vždy bola: „Dobro došli.“ A už sme ochutnávali domáce špeciality, Rakiju, pršut, rôzne ryby, čerstvé figy.  Vďaka pohostinnosti domácich sme nemuseli riešiť ubytovanie, platiť si kemp či apartmán. To, že sme prišli k moru na bicykloch, bolo pre domácich takým vzácnym úkazom, že sme automaticky museli ostať hosťami všade, kde sme zavítali. Dobrí ľudia ešte nevymreli.

 

Chorváti o nás často vtipne hovoria, že počas prázdnin nie je hlavným mestom Slovenska Bratislava, ale Makarská. Bežne tu totiž stretnete aj našich politikov, spevákov, umelcov.

 

Minimálne náklady

Ak máte športového ducha, alebo nemáte peniaze, bicykel je ideálnym dopravným prostriedkom, ako toho veľa vidieť a zažiť za minimálne náklady. A to, že sme si za náš prvý diaľkový trip vybrali práve Chorvátsko, bola správna voľba. Je leto, obdobie prázdnin a dovoleniek a pokiaľ rozmýšľate, kam ísť, Chorvátsko je naozaj krajinou, ktorá je blízko, nie je drahá a nájdete tam všetko to, čo od vašej dovolenky očakávate. Šťastnú cestu!

 

Juraj Dedinský