02.09.2014, 20:04

Čierna Hora - krásna, rozmanitá a nezabudnuteľná

Čiernu horu som navštívil už viackrát. Napriek tomu, že táto krajina je malá, jej historické i prírodné bohatstvo je obrovské.

Človek sa tu nikdy nenudí. Pre našinca je Čierna Hora ideálna z viacerých dôvodov – minimálna jazyková bariéra, platidlo Euro, teplé more v kombinácii s nižšími cenami ako v susednom Chorvátsku, nádherné národné parky s krásnymi prírodnými scenériami. Pozrime sa na túto zaujímavú krajinku detailnejšie.

 

Základné informácie

Oficiálny názov: Crna gora/Montenegro

Samostatnosť: od 3. júna 2006

Hlavné mesto: Podgorica                                                                                                                                                                

Úradný jazyk: srbština

Písmo: azbuka/latinka

Rozloha: 14 026 km2

Počet obyvateľov: 600 tisíc

Hustota zaľudnenia: 53 ob./km2

Mena: Euro

Obyvateľstvo: Čiernohorci (45 %), Srbi (29 %), Albánci (5 %)

Náboženstvo: pravoslávni (65 %), moslimovia (18 %), katolíci (3 %)

 

Dostať sa do Čiernej Hory nie je vôbec také jednoduché, ako by sa podľa mapy mohlo zdať. Z Chorvátska sa sem dá dostať trajektom cez záliv Boka Kotorská, z Bosnianskeho Sarajeva vedie hlavná cesta cez hnilý drevený pohraničný most ponad hlboký kaňon. Pomerne dobrý prístup je zo Srbska, aj z jeho komplikovanej provincie Kosovo a bezproblémová cesta paradoxne vedie aj z Albánska. Hlavné cesty spájajúce pár najväčších miest sú v pohode, ale ak sa chcete dostať do hôr či do odľahlejších častí, tieto cesty sú určené zväčša pre jedno auto. V cestných tuneloch nečakajte osvetlenie, pripravte sa však na zákruty, bočné cestičky či iné prekvapenia. Čo sa týka diabetu, nezabudnite si zobrať so sebou autochladničku, pretože stačí na chvíľku odstaviť auto a teplota v ňom hneď prekročí 50 stupňov.

 

Zaujímavosti z histórie

Aby ste lepšie porozumeli, prečo je Čierna Hora taká, aká je, musíte vedieť pár zaujímavostí z jej histórie. Čiernohorci sú Slovania, ktorí sem prišli počas sťahovania národov, zhruba vtedy, keď do okolia zavítali Chorváti, Srbi, Bosniaci. Rozdiely medzi týmito národmi sú minimálne, majú takmer rovnaké písmo, jazyk, kultúru. Odlišnosti sú hlavne medzi pobrežím a vnútrozemím. Pobrežné oblasti patrili počas stredoveku Dubrovníku, Benátkam, od nich dostali aj katolícke náboženstvo a architektonické inšpirácie. A, samozrejme, európske písmo latinku. Vnútrozemie bolo pod vplyvom Byzantskej ríše, vďaka čomu tu funguje pravoslávne náboženstvo a stará klasická azbuka.

 

Nezávislá krajina

V druhej polovici stredoveku, keď obrovská Osmanská ríša obsadila všetky veľké balkánske štáty, maličkej Čiernej Hore (celý stredovek bola známa pod menom Zeta) sa podarilo udržať si nezávislosť. Pýtate sa, ako je to možné? Ak Čiernu Horu navštívite, pochopíte. Je to krajina s najdivokejšou prírodou v Európe, plná kaňonov, strmých kopcov, so stovkami jaskýň, priepastí, rozoklaných údolí. Domáci, ktorí poznali každý kameň, sa dokázali vždy schovať, nepriateľovi buď ušli, alebo ho nečakane prekvapili. Po 1. svetovej vojne sa Čierna Hora pridala k ostatným okolitým štátom a spojila sa s nimi do Juhoslávie. Počas rozpadu Juhoslávie sa Čiernohorci do občianskej vojny nezapojili, po jej rozpade sa od Srbska oddelili mierovým spôsobom na základe referenda. A stali sa jednou z najmladších krajín Európy, ktorá sa čoskoro chystá vstúpiť do EÚ.

 

Všetky možné typy reliéfu

Prírodné krásy Čiernej Hory sú naozaj unikátom samo o sebe. Vďaka vápencovému podložiu sa tu vyprofilovali od vysokých hôr cez strmé kaňony až po jaskynné systémy všetky možné typy reliéfu. Niekedy aj nemožné. Málokto vie, že Čierna Hora je jediná krajina Európy, ktorá má okrem Nórska taktiež fjord, ktorý ale nevznikol ľadovcom, ale zaplavením daného územia morom. A tým je záliv Boka Kotorská, kde sa priamo od mora zdvíhajú 700-metrové kopce. Vďaka tomuto reliéfu sa na jednom z týchto svahov nachádza aj najdaždivejšie miesto v Európe, kde ročne spadne 4600 mm zrážok (pre porovnanie v Bratislave ich ročne spadne 750 mm).

 

Prírodné skvosty

V Čiernej Hore prakticky nie je možné nájsť rovné územie. 70 % krajiny tvoria buď strmé údolia a kaňony alebo strmé vrchy a pohoria. Veľká časť krajiny má nadmorskú výšku nad 1000 m.n.m., veľa vrchov je nad 2000 m.n.m., vďaka čomu sú počas zimy zasypávané snehom, a to aj napriek tomu, že krajina leží značne na juhu. Jedna z mála rovných oblastí je pri hlavnom meste Podgorica, druhá väčšia rovinka je v okolí Skadarského jazera, ktoré je najväčším jazerom na Balkáne a zásobárňou vody pre celý región. No tie najväčšie prírodné skvosty sa nachádzajú v pohorí Durmitor, kde je aj najvyšší vrch Čiernej Hory Bobotov Kuk (2523 m.n.m.), mnohé ďalšie úchvatné dvojtisícovky, horské plesá, neuveriteľné výhľady a panorámy divokého okolia.

 

Rozprávkové pobrežie

Pobrežie Čiernej Hory sa značne podobá na chorvátske pobrežie, aj architektúrou, aj plážami. Hneď pri Chorvátsku sa nachádza už spomínaná Boka Kotorská, ktorá je ideálna pre svoje tiché a pokojné pobrežie, teplé more a historický skvost – mesto Kotor. Je priam prilepené na takmer kolmú skalu, nad ktorou sa nachádza hrad poskytujúci neuveriteľné výhľady na celú oblasť. Od Kotoru cez tunel sa dostanete k Jadranskému moru, kde sa nachádza najväčšie pobrežné mesto Budva. Nájdete v ňom krásne historické centrum, no mesto je značne preplnené turistami, v posledných rokoch najmä ruskými, ktorí tu skúpili časť hotelov pre svojich klientov.

 

Mesto duchov

Kúsok pod Budvou sa nachádza špeciálne mestečko Sveti Štefan, ktoré bolo postavené na ostrove, aby sa vedelo chrániť pred nájazdami nepriateľov. S pobrežím ho až neskôr spojili násypom. Mestečko je zapísané v Unesco a za vstup do neho sa, žiaľ, platí. Ďalej na juh sa dostanete k mestu Stari Bar, ktoré je mestom duchov. Voľakedy to bolo veľké a významné mesto, mohutne opevnené, no po ničivom zemetrasení ho obyvatelia opustili. Práve pre to tu všetko ostalo v takom stave, akoby bol stredovek. Nič moderné, len samá stará dobrá stredoveká atmosféra, so všetkými architektonickými skvostmi z tej doby.

 

Ako stredoveká pevnosť

Keďže v Starom Bare sme žiaden bar nenašli, presunuli sme sa viac na juh, takmer k albánskym hraniciam do mesta Ulcjin, kde pre zmenu bolo na každej ulici tých barov viac než dosť. Hoci je mesto súčasťou Čiernej Hory, obývané je zväčša Albáncami a moslimami, takže tunajšia atmosféra je pomerne zaujímavá. Centrum mesta je riešené ako mohutná stredoveká pevnosť, situovaná na kopčeku ponúkajúcom krásne výhľady do okolia.

A viete, kde sa nachádza najkrajšia a najväčšia piesková pláž, s najjemnejším pieskom, ktorý je svojou jemnosťou rovnaký ako piesok kdesi v Karibiku? Je to kúsok od Uljcinu, pláž je známa pod menom Ada Bojana.

 

Uprostred hôr

Kúsok od pobrežia sa nachádza bývalé hlavné mesto Cetinje, ktoré má cca 20-tisíc obyvateľov. Leží uprostred hôr na malej náhornej plošine, no dostať sa do neho dá len systémom dômyselných priesmykov, v stredoveku bolo teda ideálne chránené. No v dnešnej modernej dobe ho jeho náročná dostupnosť diskvalifikovala, preto bolo vybudované nové moderné hlavné mesto Podgorica (istý čas známe ako Titograd podľa vojnového hrdinu a bývalého prezidenta Tita). Podgorica má 173 tisíc obyvateľov, leží na väčšej rovine a dalo by sa pri ňom postaviť aj medzinárodné letisko. No okrem jedného mega veľkého kostola tu vôbec nič nie je. Takže späť k Cetinje. Po presťahovaní všetkých vládnych inštitúcií do Podgorice sa stalo z Cetinje tiché a pokojné mestečko, kde akoby zastal čas. Môžete si tu pozrieť paláce, kostoly, ale i známy kláštor s nádhernými stredovekými freskami. Oproti suchému a horúcemu pobrežiu vám dobre padne chládok a vysoká nadmorská výška, ktoré toto mesto ponúka, vďaka čomu je aj plné zelene a parkov.

 

Mauzóleum s kráľom Njegušom

Z Cetinje sa dá dostať do národného parku Lovčen. Tu sa okrem krásnej prírody nachádza jeden stavebný unikát. Mauzóleum kráľa Njeguša. Postavili ho na samotnom špici jedného z najvyšších vrchov v okolí a už samotná cesta k nemu hore je zážitkom. Až tu zistíte, že vaše auto má aj dvojku, prípadne jednotku. Mauzóleum je stavebným skvostom, postavené zo vzácneho mramoru, ale je tu aj miestnosť celá zo zlata. V jeho prostriedku leží sarkofág so samotným kráľom Njegušom, ktorý je pre miestnych národným hrdinom, zjednotiteľom národa, územia. Koluje o ňom množstvo legiend. Pre tých, čo majú radi západy slnka, odporúčam cestu z Mauzólea do Kotoru, ktorá klesá kolmo dolu cez 25 zákrut, každá s otočením o 180 stupňov. Výhľady na západ slnka sú z nej ohromujúce. Prejsť túto cestu osobným autom je zážitkom pre každého nadšenca motorizmu, no my sme ju prešli aj naším autobusom, čo je podľa domácich vraj nemožné, lebo zákruty sú tak prudké a strmé, že menší autobus by sa v nich zasekol a väčší vraj zlomil. No zdá sa, že sme to aj my a aj autobus prežili.

 

Najvyššie, najstrmšie, najchladnejšie

Ak sa vám zunuje more a pamiatky a zacnie sa vám po zeleni, prírode alebo po snehu, uprostred Čiernej Hory navštívte pohorie Durmitor. Dostať sa k nemu nie je jednoduché, pretože cesta vedie cez viaceré kaňony, obrovskými mostami cez hlboké rokliny a napokon cez suchú náhornú plošinu. Mnohé zo spomínaných kaňonov patria medzi najväčšie či najhlbšie v Európe. Východiskom do pohoria Durmitor je mesto Žabljak, ktoré je najvyššie položeným čiernohorským mestom. Jeho rozloha a nadmorská výška je porovnateľná s naším Štrbským Plesom. Zatiaľ čo dolu v Podgorici je v lete bežných 40 stupňov, tu hore vás príjemne schladí ledva 15 stupňov Celzia. V horských údoliach je dokonca možné natrafiť aj na sneh.

 

Bobotov Kuk

Ako už býva zvykom, v každej krajine, ktorú navštívim, zdolám aj najvyšší vrch, ak je to časovo a finančne možné. Najvyšší vrch Čiernej Hory má nezabudnuteľný názov – Bobotov Kuk a je pomerne ľahko zdolateľný. Na výstup sa netreba nijako špeciálne pripravovať, samozrejme, po celý deň je potrebné pichať si iba polovičnú dávku inzulínu ako obvykle a treba si vziať veľa vody. K Bobotovmu Kuku vedie najvyššie položená cesta v Čiernej Hore, asfalt tu nehrozí a parkovisko je na vysokohorskej lúke vo výške 1900 m.n.m. Odtiaľto je pomerne dobre značený turistický chodník až na samotný vrchol. Chodník je značne strmý a niekedy je lepšie nepozerať sa dole pod seba, nech nemáte závraty z toho, ako ste vysoko a ako dlho by ste padali, ak sa vám šmykne noha. Samotný vrchol ale stojí za to. Vďaka tomu, že Čierna Hora je maličká, počas pekného počasia ju môžete s dobrým ďalekohľadom vidieť takmer celú.

 

Rozmanitá a krásna

Toľko o maličkej balkánskej krajine s menom Čierna Hora. Cenovo lacná, prírodou krásna,  kriminalita je tu takmer nulová, ľudia milí s dobrým srdcom, najmä v zabudnutých horských oblastiach, kde žijú tradičným spôsobom života bez moderných výdobytkov dnešnej doby. Vďaka rozmanitosti si tu každý nájde to, čo má rád.

 

Oplatí sa vidieť:

Najvyšší vrch Bobotov Kuk

Národné parky Lovčen a Durmitor

Mauzóleum kráľa Njeguša

Boka Kotorská s mestom Kotor

Starobylé bývalé hlavné mesto Cetinje

Najkrajšia piesková pláž Ada Bojana

 

Juraj Dedinský