Bratislavčan Jaroslav Jakubík žije s cukrovkou už od strednej školy. Bojovať s diabetom mu pomáha beh. „Pred niekoľkými rokmi, ani neviem, čo mi to napadlo, som si dal cieľ do štyridsiatky odbehnúť sto kilometrov. Najvhodnejšia sa zdala Ponitrianska stovka,“ hovorí Jakubík.
Ide podľa neho o primeraný terén s nie príliš veľkým prevýšením, no napriek tomu sa mu to na prvý raz nepodarilo. Bolo to minulý rok.
„V 2020 v čase korony a rôznych obmedzení s tým súvisiacimi prišiel čas na ďalší pokus. A môžem povedať, podarilo sa,“ usmieva sa dnes.
Štartovalo sa v rúškach
Všetko sa začalo v jedno pekné ráno v polovici septembra. Samotnú registráciu a aj preteky podľa Jakubíka ovplyvnila pandémia koronavírusu.
„Všetko sa dialo vo vonkajších priestoroch, s veľkými rozstupmi, meraním teploty a dezinfekciou rúk,“ približuje situáciu. Štartovalo sa z Námestia baníkov v Handlovej.
„S otcom prichádzame asi 20 minút pred štartom. Na námestí sa to už hemží bežcami. Mená ako Oravec a Priadka sľubujú rýchle čelo pretekov, ale to ma v podstate netrápi,“ usmieva sa Jakubík.
Pred štartom dostali ešte krátke informácie k stavu trasy, drobné organizačné pokyny a mohlo sa ísť na to! Štartuje sa presne o siedmej hodine a v hygienických rúškach.
Tekutiny treba...
„Ešte večer pred pretekmi v Partizánskom skúšam, ako do bežeckej vesty dostať tretiu pollitrovú fľašu vody. Dá sa to. Keďže má byť horúco a úseky medzi občerstvovacími stanicami sú pomerne dlhé (aj 15 až 19 km), bude treba viac vody ako štandardne,“ popisuje situáciu.
Vybieha pomalšie ako minulý rok a drží sa niekde v strede pelotónu. Keď sa začína stúpanie, v postate ide iba rýchlejším krokom a už od začiatku s palicami. „Všetci idú akosi pomalšie, asi tie rúška spravili svoje. Na konci Handlovej idú dole a dá sa nadýchnuť z plných pľúc,“ hovorí. Kde sa dá, tam pobehne, ale pri stúpaní do kopca v podstate stále kráča...
Veľká časť trasy podľa neho viedla po horských cestách a chodníkoch cez pohoria Vtáčnik a Tríbeč. Niektoré časti sa bežali po asfaltových cestách, najmä v okolí občerstvovacích staníc. Bežci v rámci pretekov nastúpali viac ako 3 900 metrov.
Pulz sa snaží udržať rozumne na uzde. „Poučený z posledných pretekov snažím sa nezanedbávať pitie a vždy, keď hodinky pípnu ďalší kilometer, dám si aspoň malý glg vody,“ hovorí.
Počasie celému podujatiu prialo. „V priebehu dňa bolo možno až príliš teplo. Mne sa podarilo dobehnúť do cieľa v Nitre tesne po polnoci zo soboty na nedeľu v čase 17 hodín a 6 minút,“ dodáva.
Má za sebou množstvo iných pretekov
Bežecká sezóna 2020 mala podľa Jakubíka viacero zmien, všetko kvôli obmedzeniam v súvislosti s koronavírusom. Napriek tomu odbehol viaceré preteky v Telgárte či Zázrivej. Išlo o cca 50-kilometrové trasy. „No všetko od množstva tréningov aj pretekov v tomto roku smerovalo iba k jedinému, dokončiť Ponitriansku stovku a splniť cieľ do štyridsiatky,“ konštatuje ultra bežec.
Jakubík má pritom skúsenosti s inými extrémnymi behmi. Koncom augusta minulého roka absolvoval ultraextrémne preteky horským terénom okolo Mont Blancu (4 808 m n. m.), najvyššieho vrchu Álp aj Európy. Trasa mala tiež okolo 50 kilometrov, ale terén bol náročnejší s viacerými prevýšeniami.
Čo je to Ponitrianska stovka?
Ponitrianska stovka (P100) je horský ultramaratón a diaľkový pochod pre jednotlivcov, ktorého trasa z Handlovej do Nitry s dĺžkou 106 km vedie cez pohoria Vtáčnik a Tribeč. Desiaty ročník podujatia Ponitrianska stovka bol súčasťou 6. ročníka Slovenskej Ultratrailovej Ligy, kvalifikačným podujatím pre Ultra Trail du Mont Blanc a tiež je kvalifikačným podujatím pre najstarší 100-míľový ultrazávod v Amerike Western States Endurance Run 2022.