Pre zdravotné problémy jednotlivých členov rodiny sa zmenil domáci jedálniček. Od jej desiatih rokov sa začalo variť výrazne zdravšie, vďaka čomu dodnes nemá vôbec chuť na sladké a zeleninu nepovažuje za svojho nepriateľa. „Cukrovku mal môj otec, od dvadsiatich rokov bol na inzulíne a v dôsledku nej aj zomrel. Má ju aj moja sestra, takže asi to bude dedičné,“ hovorí pani Jarmila.
Komplikácie sa jej našťastie vyhýbajú
Prvým príznakom, ktorý na sebe pred dvoma rokmi spozorovala, bolo časté močenie. Lekárka najskôr diabetes nepotvrdila, no po ďalšom vyšetrení už bola diagnóza nespochybniteľná.
„Keď mi oznámili, že mám diabetes, dostala som trochu strach. Najmä z diabetickej nohy a že budem mať problémy so zrakom, ale zatiaľ sa mi tieto komplikácie, našťastie, vyhýbajú,“ vraví. Pozitívny zlom u pani Jarmily nastal po odchode do dôchodku. Začala sa totiž pravidelne stravovať.
„To mi pomohlo. Keď som pracovala, nemohla som jedávať pravidelne, moja práca to neumožňovala,“ vysvetľuje. Cukrovku dostala pod kontrolu aj vďaka edukáciám v rámci programu DôveraPomáha diabetikom.
Z jedálnička celkom vylúčila chlieb
Podarilo sa jej schudnúť i upraviť svoj glykovaný hemoglobín. „Naučila som sa napríklad, čo s čím v strave kombinovať, ale aj to, aký dôležitý je pohyb. Teraz však všetko skomplikovala situácia s koronavírusom. Predtým som chodila plávať i do wellnessu a teraz nemôžem chodiť von. Nalepili sa na mňa dve kilá a nedostatok pohybu mi spôsobuje aj ďalšie problémy,“ priznáva.
Keďže nemá problém dodržiavať zdravú diabetickú stravu, zo svojho jedálnička dokonca celkom vylúčila chlieb, pomôcť udržať zdravie jej môže len fyzická aktivita. „Našej edukátorke som ešte pred vírusom navrhla, či by sme si nemohli založiť diabetickú skupinu, ktorá by spolu chodila von, aby sme sa pravidelne hýbali. Ostatní diabetici súhlasili, neviem sa dočkať, kedy začneme.“
Melinda Rancsó
edukátorka programu DôveraPomáha diabetikom, držiteľka ceny Biele srdce
Keď pani Jarmila prvýkrát prišla na edukáciu, nevedela, čo ju čaká a obávala sa najmä rozvoja diabetických komplikácií.
Že ide o vzornú pacientku, vycíti edukátor už na základe svojich skúseností. Jej prednosťou bolo, že motivovala aj ostatných členov skupiny.
Často na fotkách dokumentovala ukážky svojich zdravých jedál a motivovala na zmenu stravy, ktorá je nielen zdravá, ale aj chutná. Zanietene presviedčala ostatných o dôležitosti pohybu. Sama je veľmi aktívna. V pohybe hlása heslo: „Všetko sa dá, len treba chcieť.“
Cukrovka sprevádza pacienta po celý život a prináša so sebou špecifiká, s ktorými sa každý pacient samostatne musí naučiť žiť. Na edukáciách sa snažím naštartovať motiváciu pacienta a pritom udržať diskrétnosť, byť trpezlivá a ľudská.
Ak rešpektujem jeho individuálnu jedinečnosť, môžem jednoduchšie pomôcť pri jeho pozitívnej zmene. Svojim zverencom držím palce a želám veľa zdravia.