V našom prípade je úlohou diabetika správne určiť počet sacharidových jednotiek na tanieri a adekvátne k tomu prispôsobiť dávku inzulínu. A väčší cieľ je prostý – mať čo najlepšie kompenzovaný život s diabetom bez výkyvov a komplikácií.
Nutrícia, príjem potravy, je základnou potrebou ľudského organizmu.
Čo sa však zmení na našom stravovaní po tom, ako nám diagnostikujú diabetes? Začneme nad jedlom, a konkrétne nad obsahom sacharidov v ňom, rozmýšľať viac. Verte mi, že od tohto momentu začnete skúmať tabuľky zloženia na vašich obľúbených výrobkoch a kuchynská váha sa stane vašou každodennou spoločníčkou.
Hlavne na začiatku spolužitia s diabetom a najmä pri malých deťoch je dôležitá presnosť veľkostí našich porcií jedál. Aj pól sacharidovej jednotky k večeri navyše dokáže totiž narobiť šarapatu.
A čo to tie sacharidové jednotky vlastne sú?
Ide o pomôcky na uľahčenie prepočtov a lepšiu orientáciu pri manipulácii so sacharidovými potravinami. Verím, že to však žiadnemu diabetikovi vysvetľovať netreba. Verím, že každý z nás sa to naučil v jednej z nemocníc pri svojom záchyte. Aká je však realita? Edukoval každého z vás lekár alebo diétna sestra? Žiaľ, nie každý mal asi to šťastie, že sa mu venoval dostatočne dlhý čas niekto, koho v zahraničí volajú napríklad nutričná sestra. V zahraničí je bežné, že vám takýto špeciálne vzdelaní a školení pracovníci všetko vysvetlia, pôsobia aj napríklad v školských jedálňach a robia presne to, čo nám na Slovensku chýba.
Dia šlabikár – dostupné informácie
V Združení rodičov a priateľov diabetických detí zo Spišskej Novej Vsi sme práve preto, aby boli tieto informácie čo najdostupnejšie, vydali knihy pod názvom Dia šlabikár.
V každej jednej knihe sme sa venovali tejto kapitole, spísali rady a tipy rodičov diabetika týkajúce sa receptov a potravín, o prepočte sacharidových jednotiek a ich používaní. A, samozrejme, pomáhali nám v tom aj tí najlepší odborníci. Spomeniem napríklad spoluprácu s jednou z mála nutričných sestier na Slovensku – KlauDIU.
Všetky deti v našom Združení, ale aj množstvo detí a ich rodičov v iných slovenských mestách prešlo jej rukami. Na príkladoch potravín sa s ňou každý z nás naučil poriadne rátať sacharidové jednotky. Počula som už niekoľko z jej prednášok a videla niekoľko prezentácií, no i tak mám stále pocit, že sa mám čo učiť a čo zlepšovať. Základom však je, že keď mám pred sebou tanier s jedlom, viem povedať, koľko sacharidových jednotiek obsahuje, a rovnako aj viem, koľko inzulínu si potrebujem aplikovať. Či je to už pizza, alebo ľahký šalát. Preto ju odporúčam všetkými desiatimi.
Na záver chcem poznamenať, že po rokoch spolužitia s diabetom už nebudete potrebovať váhu, kalkulačku ani tabuľky na chladničke. Stane sa to úplne spontánnou súčasťou vášho ja. A niekedy si už ani neuvedomíte, ako dobre to zvládate.
Vaša Zuzka