Dedičnosť
Zohráva pre vznik diabetu 1. typu významnú, nie však výlučnú a rozhodujúcu úlohu. Vedci odhalili niekoľko génov, ktoré zvyšujú vnímavosť na ochorenie, ani jeden z nich však ochorenie priamo nezapríčiňuje, resp. jeho samotná prítomnosť pre rozvoj ochorenia nepostačuje. Dedičnosť zvyšuje predpoklad vzniku ochorenia. Väčšina detí diabetických rodičov však neochorie, čo poukazuje na význam faktorov prostredia.
Diabetes 1. typu sa najčastejšie vyskytuje medzi ľuďmi bielej rasy. Nie je jasné, či je to spôsobené rozdielmi v životnom prostredí alebo génmi. Vzhľadom na to, že ani medzi belochmi neochorejú na diabetes všetky vnímavé osoby, zaoberajú sa vedci otázkou, ktoré faktory vonkajšieho prostredia sa pri vzniku diabetu uplatňujú.
Vírusy
Diabetes 1. typu sa často objavuje krátko po vírusovom infekčnom ochorení a lekári tiež často pozorujú nápadné zvýšenie počtu novostanovených diagnóz diabetu práve po vírusových epidémiách. O aké vírusy ide? Možnými pôvodcami sú vírusy, ktoré spôsobujú mumps, ružienku a blízki príbuzní vírusu, ktorý spôsobuje detskú obrnu. Ako by mohli vírusy spôsobiť diabetes? Nespôsobujú ho priamo. Skôr je to tak, že vírusy obsahujú bielkovinu, ktorá je veľmi podobná bielkovinám obsiahnutým v betabunkách pankreasu, ktoré vytvárajú inzulín. Vírusové infekčné ochorenie nabudí imunitný systém k reakcii proti týmto bielkovinám, pričom dôsledkom je aj ničenie vlastných štruktúr betabuniek obsahujúcich uvedené podobné bielkoviny. To vedie k strate schopnosti človeka syntetizovať inzulín.
Chemické látky a lieky
Štúdie preukázali, že diabetes 1. typu môže byť spôsobený Pyriminilom, čo je jed na ničenie potkanov. Podobne pôsobia dva lieky na predpis: pentamidin, ktorý sa používa pri liečení pneumónie (zápal pľúc) a L-asparaginasa, liek používaný pri liečení rakoviny. Bolo dokázané, že iné chemické látky spôsobujú diabetes zvieratám, vedci však nezistili, či by tieto látky mali na človeka rovnaký účinok, pretože ich testovanie na ľuďoch nie je z etického hľadiska možné. Všetky chemické látky a lieky, ktoré spôsobujú diabetes 1. typu, pôsobia tak, že priamo ničia betabunky.
Kravské mlieko
Výsledky niektorých štúdií naznačujú, že dieťa do jedného roku života, ktoré namiesto materského mlieka dostáva kravské mlieko, môže mať vyššie riziko diabetu 1. typu. Nie je známe, či túto predispozíciu zvyšuje samotné kravské mlieko, alebo je príčinou nedostatok dojčenia. Kravské mlieko obsahuje bielkovinu podobnú tej, ktorá sa vyskytuje na povrchu betabuniek. Podľa príslušnej teórie môže organizmus malých detí, ktorých imunitný systém rozpozná bielkoviny kravského mlieka ako nežiaduce, začať útok na tieto bielkoviny, pričom obeťou sa súčasne stávajú aj vlastné štruktúry betabuniek, ktoré obdobné bielkoviny obsahujú. Spojitosť s kravským mliekom bola vždy rozporuplná a je stále viac potom, čo nedávna štúdia vedcov z Colorádskej univerzity žiadnu súvislosť medzi pitím kravského mlieka v ranom detstve a zvýšeným rizikom diabetu 1. typu nedokázala. Avšak i keď je pravdepodobnosť, že kravské mlieko môže prispieť k zvýšeniu rizika ochorenia na diabetes veľmi malá, dojčenie zostáva na prvom mieste. Materské mlieko totiž obsahuje viaceré faktory potrebné pre normálne dozrievanie slizničnej imunity, ktorá potom nespúšťa chybné reakcie.
Autoimunita
Diabetes mellitus 1. typu je autoimunitné ochorenie. Pri autoimunitných ochoreniach dochádza k tomu, že imunitný systém, ktorý za normálnych okolností chráni pred chorobami tým, že zabíja vznikajúce zárodky, chybne rozpoznáva bunky vlastného organizmu ako nežiaduce a ničí ich. V prípade diabetu 1. typu zabíja imunitný systém bunky v pankrease, ktoré vytvárajú inzulín.
Foto: Ľuboš Pilc