Výpoveď musí byť doručená
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov uvedených v Zákonníku práce. Jedným z týchto dôvodov je aj situácia, keď zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Výpoveď musí byť druhej strane vždy doručená, a to buď osobne na pracovisku alebo poštou, musí byť písomná a v prípade, ak ju dáva zamestnávateľ, musí v nej byť presne uvedený dôvod výpovede podľa Zákonníka práce. Ak zamestnanec odmietne výpoveď prevziať, nespôsobí tým jej neplatnosť. Preto odporúčame výpoveď si prevziať a oboznámiť sa s jej obsahom. Iba tak môže zamestnanec zistiť, či je výpoveď v súlade so Zákonníkom práce.
Pracovný pomer trvá aj po doručení výpovede, až kým neuplynie výpovedná lehota. Tá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, teda ak bola výpoveď doručená napríklad v júli, začne plynúť 1. augusta. Dĺžka výpovednej lehoty pri výpovedi z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru.
Výpovedná lehota je dva mesiace
Výpovedná lehota je dva mesiace, ak pracovný pomer trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, a tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.
V prípade, ak zamestnanec pre svoj zdravotný stav nemôže počas výpovednej lehoty vykonávať doterajšiu prácu a zamestnávateľ ho nepreradil na inú prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa.
Takýto zamestnanec preto nemusí počas výpovednej lehoty prácu vykonávať, ale bude zamestnaný a zamestnávateľ mu bude vyplácať náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku.
Po skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu má zamestnanec nárok na odstupné. Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Ak PP trval od dvoch do 5 rokov, zamestnanec má nárok na odstupné vo výške jedného priemerného mesačného zárobku, ak trval menej ako 10 rokov, tak na 2 priemerné mesačné zárobky.
Ak menej ako 20 rokov, na 3 priemerné mesačné zárobky a ak pracovný pomer trval 20 rokov a viac, zamestnanec má nárok na odstupné vo výške štyroch priemerných mesačných zárobkov.
Rozdiel medzi výpoveďou a dohodou
Ľudia si často zamieňajú dôvody skončenia pracovného pomeru (napríklad sa stretávame s mylným a neexistujúcim pojmom „výpoveď dohodou“).
Rozdiel medzi výpoveďou a dohodou je predovšetkým v tom, že dohoda si vyžaduje súhlas tak zamestnávateľa, ako aj zamestnanca, kým výpoveď je výsledkom jednostranného rozhodnutia buď zamestnávateľa alebo zamestnanca a nevyžaduje si súhlas druhej strany.
Okamžité skončenie pracovného pomeru (nesprávne nazývané aj okamžitá alebo hodinová výpoveď) je možné iba výnimočne a výlučne z dôvodov uvedených v Zákonníku práce. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, iba ak zamestnanec závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu alebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Zamestnávateľ nie je oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu.
Odchod do invalidity
V prípade, ak zamestnanec z pracovného pomeru odchádza do plného invalidného dôchodku (čiže pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %), má nárok na odchodné najmenej v sume jedného priemerného mesačného zárobku. Podmienkou je, aby si podal žiadosť o invalidný dôchodok ešte počas trvania pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Je všeobecne známe, že počas práceneschopnosti možno dať zamestnancovi výpoveď iba výnimočne, a to v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší alebo ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Menej sa však vie, že aj zamestnanec, ktorý bol uznaný za invalidného a predloží zamestnávateľovi rozhodnutie Sociálnej poisťovne, je vo zvýšenej miere chránený pred prepustením.
Zamestnávateľ mu nemôže dať výpoveď bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Tento súhlas sa nevyžaduje, ak zamestnanec dosiahol dôchodkový vek, ak sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu alebo bol odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu.
Invalidný zamestnanec nemôže bez súhlasu úradu práce dostať výpoveď pre nadbytočnosť, nedostatočné plnenie pracovných úloh alebo ak kvôli zdravotnému stavu stratí spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu či prestane spĺňať predpoklady na jej výkon. Keď dá zamestnávateľ invalidnému zamestnancovi výpoveď bez súhlasu úradu práce, takáto výpoveď bude neplatná.
Odvody a príspevky
Pokiaľ bol pacient uznaný Sociálnou poisťovňou za invalidného, bude platiť polovičné odvody do zdravotnej poisťovne. Jeho zamestnávateľ naňho môže poberať viacero príspevkov, napr. príspevok na zamestnávanie zdravotne postihnutých, príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu zamestnancov.
Pri plnení pracovných úloh môže zamestnanec využívať pomoc pracovného asistenta. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá bola uznaná za invalidnú. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí, ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony.
Presnú pracovnú náplň pracovného asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha invalidnému zamestnancovi počas pracovného času. Zamestnávateľ alebo SZČO môže požiadať úrad práce o príspevok na činnosť pracovného asistenta. Jeden pracovný asistent môže pomáhať aj viacerým zamestnancom. Príspevky sa vybavujú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
JUDr. Katarína Fedorová, PhD.
právnička