Okrem medicínskej oblasti sledujeme negatívny dosah ochorenia na celosvetovú ekonomiku i všetky sféry spoločenského diania.
Pacienti s celoživotným ochorením diabetes mellitus patria medzi krehkú, veľmi zraniteľnú skupinu, čo vidíme jasne práve teraz počas novej infekčnej pandemickej situácie a zaslúžia si, aby sa im venovala zvýšená pozornosť, lebo samotná prevencia výrazne zvyšuje kvalitu života rodín s diabetom a je vždy efektívnejšia ako liečba komplikácií, ktoré vôbec nemusia vznikať.
Diabetes mellitus s enormným nárastom početnosti za posledné desaťročia bol už v minulosti označovaný za celosvetovú neinfekčnú pandémiu tretieho tisícročia. Ochorenie vôbec neprestáva existovať počas novej infekčnej pandémie, naopak, ľudia s diabetom na dosahovanie potrebnej metabolickej kompenzácie musia vynakladať oveľa viac úsilia a v porovnaní s „nediabetickou populáciou“ sú vystavovaní mnohým rizikám. Napriek všetkému sa týmto preventabilným multifaktoriálnym celoživotným ochorením politiky štátu dostatočne nezaoberajú a nevenujú mu potrebnú pozornosť.
Dodnes nemáme v SR spracovaný a schválený Národný diabetologický program, ktorý by eliminoval široké spektrum negatívnych dosahov tohto ochorenia, ani naši pacienti nemajú prístup k inovatívnym neinvazívnym zdravotníckym pomôckam potrebným na efektívny selfmonitoring, ktoré okolité krajiny považujú už za samozrejmosť.
Chýbajú nám efektívne riešenia
Podľa štatistických ukazovateľov Národného centra zdravotníckych informácií publikovaných v roku 2019 v Zdravotníckej ročenke SR, bolo v dispenzári diabetologických ambulancií za rok 2018 evidovaných celkovo 355 895 ľudí s diabetom, z toho 26 884 pripadalo na autoimunitne podmienený 1. typ a u 323 897 ľudí bol zistený 2. typ celoživotného ochorenia diabetes mellitus.
Pohodlným spôsobom životného štýlu pri dlhodobom narušení rovnováhy medzi energetickým príjmom a výdajom však veľké množstvo ľudí, ktoré odborníci odhadujú takmer na 200-tisíc, už trpí týmto ochorením, ale ešte o ňom vôbec netuší.
Vzniku 2. typu a rozvoju mnohých komplikácií rovnako 2. aj 1. typu diabetu môžeme vo vysokej miere predchádzať práve úpravou stravovacích zvyklostí, liečebnou výživou a racionalizáciou životosprávy.
Každoročne zaznamenávame približne 20-tisíc nových prípadov. Za sledovaný rok 2018 pribudlo celkovo 21 372 novozistených pacientov s diabetom, pričom 1 342 pripadlo na diabetes 1. typu. Doposiaľ však neexistujú legislatívne ukotvené žiadne efektívne opatrenia s konštruktívnymi riešeniami, ktoré by eliminovali mnohé zdravotné, ale i sociálno-ekonomické negatívne dosahy.
Alarmujúci je fakt, že na 2. typ diabetu, ktorý bol v minulosti známy ako „starecký“, bolo v štatistikách NCZI evidovaných až 2 112 detí a mladých ľudí vo vekovej kategórii 0 – 29 rokov, pričom najčastejšie ochorenie vzniklo v dôsledku nadváhy/obezity spôsobenej hyperalimentáciou, nedostatkom pohybu a nevhodným životným štýlom.
Chýba legislatíva o edukácii
Racionalizácia životosprávy a režimové opatrenia zosúladené s ordinovanou terapiou patria medzi základné liečebné opatrenia, no napriek modernej medicíne a vynakladaniu čoraz väčších finančných prostriedkov uhrádzaných z verejného zdravotného poistenia, evidujeme každoročne novodiagnostikovaných pacientov s diabetom v enormnom počte.
Neustále pribúdajú stovky pacientov s nezvratnými orgánovými poškodeniami napriek tomu, že sú pri rešpektovaní ordinovanej terapie odvrátiteľné.
Žiaľ, pri systémovom nekonaní sa zo základného stavebného kameňa liečby, ktorým je nepochybne stravovanie, liečebná výživa, dlhodobo stáva najväčší kameň úrazu. Celoživotné ochorenie si vyžaduje celoživotnú edukáciu a každý lekár špecialista musí mať k dispozícii na podrobné zaškolenie súvisiace s terapeutickými i režimovými opatreniami tím pomáhajúcich profesionálov.
Prioritou politík štátu by mala byť cielená prevencia, ale nie koncipovaná iba v teoretickej rovine.
Profesionálnu nutričnú edukáciu zdravotná politika ani žiadna zdravotná poisťovňa zatiaľ neakceptuje. Bez odborného vedenia pri „intuitívnom stravovaní“ pacienti hľadajú pomoc u rôznych poradcov bez kvalifikácie a za jedálničky či zázračné produkty, ktoré vo väčšine nepomáhajú – práve naopak, dokážu uškodiť alebo sú iba krátkodobé či jednostranné, vynakladajú horibilné sumy. Pritom stačí iba „vzkriesiť“ liečebnú výživu.
Špecializovaný nutričný terapeut dokáže stanoviť individuálnu nutričnú anamnézu na základe ordinovaných terapií a vie naučiť pacienta položiť správnu porciu kvalitného jedla na tanier v správnom časovom intervale.
O význame prevencie nik nepochybuje, ale doposiaľ neexistujú legislatívne ukotvené žiadne efektívne opatrenia ani edukačné programy dostupné pre všetkých pacientov. Zarážajúce a pre mňa nepochopiteľné je, že deti, mládež a ľudia s diabetom 1. typu nemajú k dispozícii absolútne žiadny edukačný program, ktorý by bol legislatívne ukotvený a dostupný pre každého počas celého života.
Mgr. Klaudia Šugrová, MHA, MPH