Sladká chuť je definovaná ako sladivosť porovnávaná so sacharózou. Vyjadruje, či sú látky sladšie alebo menej sladké ako sacharóza. Sladidlá sa používajú na dodanie sladkej chuti potravinám. Náhradnými sladidlami môžu byť látky prírodné alebo synteticky vyrobené.
„Do tejto skupiny nezaraďujeme med ani bežné sacharidy ako fruktóza, glukóza a sacharóza. Používajú sa ako alternatíva „klasického“ cukru pri výrobe nízkoenergetických potravín, diabetických produktov, liekov aj hygienických produktov. Ich hlavnou výhodou je fakt, že neovplyvňujú hladinu krvného cukru, majú nízku energetickú hodnotu a vyššiu sladivosť ako sacharóza,“ začala rozprávanie na tému sladidiel pre diabetikov PharmDr. Katarína Rumlová, farmaceutka z Lekárne Dr.Max.
Umelé sladidlá a diabetici
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že diabetici by sa mali cukru a sladeniu vo väčšej miere vyhýbať. V bežnom živote to však nie je úplne jednoduché, a preto jedným z riešení sú práve umelé sladidlá. Diabetici veľmi často vyhľadávajú potraviny s označením „dia“ alebo „vhodné pre diabetikov“.
„Tieto výrobky zvyčajne obsahujú náhradné sladidlá, a preto je veľmi nebezpečná domnienka, že môžu zjesť takýchto potravín akékoľvek množstvo. Konzumácia dia výrobkov u detí a tehotných žien s diabetom nie je vhodná ani zdraviu prospešná,“ upozorňuje odborníčka z lekárne a dodáva, že ak sa takéto výrobky prijímajú, musí sa prísun energie, a teda aj cukru, započítať do celkovej dennej odporúčanej dávky. „Tá je vyjadrená počtom sacharidových jednotiek, ktoré môže pacient s diabetom prijať,“ potvrdzuje farmaceutka známy fakt.
Prírodná alternatíva umelých sladidiel
Prírodné sladidlá tvoria bohatú skupinu sladidiel, ktoré sa vyrábajú z rastlinných zdrojov. Sladkú chuť objavil v listoch Stevia Reubadiana (stévia cukrová) indiánsky kmeň Guaranov z Južnej Ameriky. Alkaloid steviozid je práve tou látkou, ktorá rastline dodáva intenzívnu sladkú chuť a sladivosť 100- až 300-krát vyššiu ako sacharóza.
„V posledných rokoch je stévia objektom výskumov, ktoré sa snažia potvrdiť jej protizápalový a protinádorový účinok. Zistilo sa, že steviozidy majú liečivé účinky pri hojení rán, regulujú tvorbu baktérií v ústnej dutine a tým znižujú tvorbu zubného kazu. Práve ten je častým problémom u diabetikov v dôsledku zníženej produkcii slín a zvýšenej hladiny cukru krvi, ktorá len uľahčuje vznik zápalov a infekcií,“ vysvetľuje PharmDr. Rumlová.
Syntetické sladidlá identické s prírodnými
Najpoužívanejšími zástupcami z tejto skupiny sú sorbitol, xylitol a mannitol. Prirodzene ich nájdeme predovšetkým v ovocí (hrušky, čerešne, jablká, hrozno) a zelenine. „Využívajú sa pre ich nízky glykemický index (nespôsobujú prudký nárast hladiny cukru v krvi), avšak nesmieme zabúdať na ich vyššiu energetickú hodnotu. Ich sladivosť je oproti cukru nižšia. Nachádzajú sa nielen v tabletách alebo vo forme prášku, ale aj v potravinách, nápojoch, žuvačkách a vo výživových doplnkoch,“ vysvetľuje odborníčka.
Umelé sladidlá
Do tejto skupiny zaraďujeme synteticky pripravené látky intenzívnej sladkej chuti, ktoré sa začali vyrábať v období, keď bol na svete nedostatok cukru a umožnili jeho náhradu s nižšou kalorickou hodnotou. Práve tieto sladidlá pôvodne začala využívať diabetická skupina obyvateľstva.
V súčasnosti sú hlavnými dôvodmi na ich výrobu nárast civilizačných chorôb, redukcia energie v potravinách a nižšia cena v porovnaní s cukrom.
„Medzi najznámejšie patrí sacharín a aspartám. Všetky z nich majú sladivosť 200- až 300-krát vyššiu ako sacharóza a zaraďujeme ich medzi nekalorické umelé sladidlá. Hlavné využitie našli v potravinárskom a vo farmaceutickom priemysle. Nevýhodou týchto sladidiel býva popri sladkej chuti aj intenzívna horká kovová pachuť, ktorú sa výrobcovia snažia prekryť pridaním iných sladidiel,“ uvádza Rumlová.
Zdravotné riziká náhradných sladidiel
Každé sladidlo má stanovenú svoju maximálnu dennú dávku (ADI), ktorá môže byť konzumovaná po celý život, pričom nepredstavuje riziko pre zdravie (mg/kg hmotnosti/deň).
Zoznam všetkých povolených náhradných sladidiel, ako aj ich maximálne prípustné množstvá pre jednotlivé druhy potravín, nájdeme v Potravinárskom kódexe. „V prípade prekročenia odporúčanej dávky sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinkov. Sladidlá ako napríklad sorbitol môžu vo vyšších dávkach (nad 40 g) spôsobiť nadúvanie, nevoľnosť a hnačky,“ upozorňuje na riziká farmaceutka.
Po príjme nízkokalorických náhradných sladidiel môže mozog zdravého človeka, ale aj človeka s diabetom, vyvolať tzv. kompenzačné mechanizmy.
Sladká chuť umelých sladidiel pripraví telo a mozog na príjem energie, ktorá však neprichádza. „To sa môže prejaviť nadmernou stimuláciou chuťových receptorov a zvýšenou chuťou na sladké alebo pocitom vlčieho hladu, ktorý vedie k prejedaniu a smerovaniu jedálnička k potravinám plným kalorických sacharidov,“ opisuje odborníčka.
Viaceré klinické štúdie dokázali, že náhradné sladidlá by sa nemali podávať deťom do 6 rokov, pretože je u nich riziko navyknutia na sladkú chuť bez pocitu nasýtenia.
„Na prísun aspartámu by si mali dať pozor ľudia s fenylketonúriou – poruchou metabolizmu fenylalanínu. Aspartám sa v organizme rozkladá na kyselinu asparagovú a fenylalanín. Jeho nahromadenie v organizme môže spôsobiť zmeny nálad a správania. Pre obsah metanolu, ktorý sa uvoľňuje pri štiepení aspartámu, sa neodporúča tehotným a dojčiacim ženám,“ uzatvára farmaceutka z lekárne Dr. Max.
V súčasnosti sa veľmi veľa hovorí o nežiaducich účinkoch umelých sladidiel a o ich možnom negatívnom vplyve na naše zdravie. Ich bezpečnosť sa skúmala od ich objavenia a v súčasnosti sa nepotvrdili závažné zdravotné riziká pri ich užívaní v odporúčaných denných dávkach.
Delenie náhradných sladidiel
Podľa pôvodu:
- prírodné: steviozid
- syntetické sladidlá identické s prírodnými: sorbitol, xylitol
- syntetické: sacharín, aspartám
Podľa energetickej hodnoty:
- kalorické: prírodné sladidlá
- nekalorické: sacharín, aspartám
- nízkokalorické: sorbitol