24.06.2019, 16:00

Kvalitu vody na kúpanie si dokáže voľným okom zhodnotiť aj samotný návštevník

Základné zásady zdravotne bezpečného kúpania sa pripomína Úrad verejného zdravotníctva SR.

Kvalitu vody na kúpanie si dokáže voľným okom zhodnotiť aj samotný návštevník
Zdroj: Peter Mayer

„Najbezpečnejšie je kúpať sa na oficiálne prevádzkovaných kúpaliskách a na vodných plochách, ktorých kvalitu monitorujú orgány verejného zdravotníctva. Kúpanie vo vodných plochách s neorganizovanou rekreáciou je na vlastné riziko. Pred návštevou kúpalísk s povolenou prevádzkou sa informujte o ich aktuálnom stave,“ uviedla RNDr. Zuzana Valovičová z Odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva SR.

 

Výsledky kontrol budeúrad uverejňovať počas letnej kúpacej sezóny pravidelne v týždňových intervaloch (vždy v piatok) na webe Úradu verejného zdravotníctva a na internetových stránkach 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

 

Kvalitu vody na kúpanie si dokáže voľným okom zhodnotiť aj samotný návštevník.

 Neodporúčame návštevu bazénov, v ktorých voda páchne po moči alebo výrazne po chlóre, alebo ak sú na stenách bazéna slizovité povlaky a jeho dno alebo obklady sú poškodené. Veľký podiel na zlej kvalite vody v bazénoch majú aj samotní návštevníci, ktorí často nerešpektujú hygienické pravidlá. Na kúpaliskách je nutné používať WC a dodržiavať zásady osobnej hygieny. Pred každým vstupom do bazéna je potrebné osprchovať sa a prejsť brodiskom.

 

Ani na prírodných plochách do vody netreba vstúpiť, ak na základe farby či zápachu pôsobí odpudivo. Takisto je dôležité všímať si okolie lokality. Nevstupujte do zelenej prírodnej vodnej plochy s premnoženými sinicami a nahromadeným odpadom,  nekúpte sa ani vo vodách, kde ústia odpadové vody, zhromažďuje sa vodné vtáctvo a v okolí ktorých sú uhynuté vtáky a zvieratá.

Pomôcka: Spravte si jednoduchý test na prítomnosť siníc

 

K premnoženiu siníc môže dôjsť iba na prírodných vodných plochách najmä po dlhotrvajúcom slnečnom a teplom počasí. Ide o mikroorganizmy, ktoré sú prirodzenou zložkou životného prostredia a v určitých množstvách aj súčasťou fytoplanktónu všetkých nádrží a jazier.

 

Toxické sinice dokážu u detí vyvolať dýchacie problémy, kožné výražky či zápaly očných spojiviek. Po prehltnutí väčšieho množstva môžu vyvolať aj črevné problémy, kŕče a nevoľnosť.

 

Či voda obsahuje sinice, sa dá otestovať jednoduchým spôsobom: do priesvitnej nádoby treba nabrať vodu a nechať ju na svetle postáť 15 až 20 minút. Ak sa na vode vytvorí prstenec farebnej hmoty pripomínajúci posekané ihličie alebo zelenú krupicu a voda pritom zostane číra, ide pravdepodobne o sinice. Ak zostanú mikroorganizmy rozptýlene vo vodnom stĺpci, ide o zdravotne nevýznamné riasy.

 

Premnožené a nahromadené toxické sinice tvoria vločky alebo z hluky kolónií,  ktoré sú rozptýlené vo vodnom stĺpci alebo nahromadené na vodnej hladine môže byť vo forme pokrytia alebo viditeľnej kaše, takzvaného „vodného kvetu“, ktorý býva najčastejšie zelenej a modrozelenej farby. Ten sa môže podľa smeru vetra pohybovať po nádrži a zachytávať na brehoch, kde dochádza k jeho vysušovaniu a rozprašovaniu.