Na Slovensku, v súvislosti s trendom starnutia populácie a nárastom chronických ochorení, bude riešenie témy dlhodobej starostlivosti čoraz naliehavejšie. Stav poskytovaných služieb, ktoré spadajú do tejto oblasti, nie je do budúcna udržateľný ani z finančného hľadiska, ani z pohľadu kvality či dostupnosti.
„Jedným z najzávažnejších problémov sú nedostatočné kapacity, a s tým súvisiace dlhé čakacie lehoty. Každá piata rodina čaká na umiestnenie svojho blízkeho viac ako rok,“ hovorí Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR.
Ľudia sa dnes podľa nej len ťažko orientujú v systéme a často nevedia, kde hľadať odpovede a pomoc.
Systém dnes rozlišuje medzi zdravotnou starostlivosťou, ktorá je financovaná z verejného zdravotného poistenia, a sociálnymi službami, ktoré naopak spadajú do kompetencií rôznych inštitúcií verejnej správy.
Stratégia dlhodobej starostlivosti na Slovensku preto smeruje k väčšej prepojenosti a spolupráci týchto systémov. Riešením by mohla byť lepšia adresnosť finančných prostriedkov, a to v závislosti od potrieb ľudí, a nie od typu využívaných služieb. Cieľom je zabezpečiť dlhodobo odkázaným služby primerané ich individuálnym potrebám a podporiť ich v čo možno najdlhšom zotrvaní v ich prirodzenom prostredí, teda blízko rodiny. „Treba pritom zdôrazniť, že rezort zdravotníctva aj sociálnych služieb je z dlhodobého hľadiska podfinancovaný a pristúpiť k akýmkoľvek zmenám bez doplnenia finančných prostriedkov, bude komplikované,“ upozorňuje Lévyová.
Problémom je aj byrokracia
Za najväčší problém, prečo sa dnes odkázaní pacienti nedokážu dostať k týmto službám, možno považovať veľkú byrokraciu pri posudzovaní nároku na jej získanie. Inštitúcie, ktoré posudzovaciu činnosť oprávnenosti nároku vykonávajú, súčasne tieto služby zriaďujú a neraz aj financujú, čo nezaručuje objektivitu pri posudzovaní nároku – ten, kto o nároku rozhoduje, má súčasne povinnosť ho zabezpečiť.
Súčasťou Stratégie poskytovania dlhodobej starostlivosti na Slovensku bude preto aj návrh na vytvorenie jednotného a nezávislého systému hodnotenia, ktorý by mal garantovať právo na poskytnutie dlhodobej starostlivosti. Zohľadňovať by sa mal pritom nielen stupeň odkázanosti, ale aj komplexný posudok žiadateľa a jeho nároky.
Podľa partnerov projektu je nevyhnutné, aby sa v systéme poskytovania dlhodobej starostlivosti pristúpilo k centralizácii údajov žiadateľov. „Databázy by mali obsahovať minimálne identifikačné údaje žiadateľov, stav ich žiadosti, základné charakteristiky zdravotného stavu, zdravotno-sociálny posudok, nároky na služby a výkony, finančnú záťaž a prehľad vyplatených príspevkov, a podobne,“ upresnila Milada Dobrotková, členka predsedníctva Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb.
Návrh Stratégie pritom pamätá aj na kvalitu poskytovaných zdravotných a sociálnych služieb pre dlhodobo chorých a odkázaných. Tá by mala byť zabezpečená na základe jasne definovaných kritérií, štandardov a indikátorov. Kontrolu ich dodržiavania však musí zabezpečovať nezávislá, kapacitne vybavená inštitúcia. Takýmto subjektom by mohol byť pri zavedení potrebných zákonných úprav Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
V rámci národného projektu „Podpora partnerstva a dialógu medzi verejnou správou, občanmi a MNO na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni v oblasti participácie pri tvorbe verejných politík“ vzniká návrh Stratégie dlhodobej starostlivosti na Slovensku. Už v auguste tohto roka ju sfinalizuje Asociácia na ochranu práv pacientov spolu s ďalšími partnermi – Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvom zdravotníctva SR a Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.