06.05.2019, 14:44

Astmatikov pribúda. Môžu za to klimatické zmeny

Na Slovensku máme cez tristotisíc pacientov s astmou. Každý rok pribudne 11-tisíc nových. Tento dramatický nárast súvisí s klimatickými zmenami a zhoršujúcim sa životným prostredím.  

Astmatikov pribúda. Môžu za to klimatické zmeny
Zdroj: Youtube

 

„Každoročne v ambulanciách pneumológov a klinických imunológov pribúda počet pacientov, ktorým diagnostikujeme astmu. Je to alarmujúci trend, ktorý sa netýka len dospelej populácie, ale aj detí,“ hovorí doc. MUDr. Marta Hájková CSc., hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre pneumológiu.

 Astma sa podľa nej vplyvom zhoršujúceho sa životného prostredia a klimatických zmien dotýka 1 zo 17 obyvateľov Slovenska (celkovo 325 tis.). ,,Predpokladáme, že do roku 2025 bude trpieť astmou 1 z 12 Slovákov (432 tisíc),“ dodáva lekárka.

Podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) každoročne pribudne 11-tisíc novo-diagnostikovaných pacientov s astmou.

 Astma nie je alergia

 S pribúdajúcim počtom pacientov stúpajú aj náklady na ich liečbu, ktoré sú celosvetovo vyššie, ako náklady na HIV a TBC spolu. Mnohí však toto ochorenie podceňujú a mýlia si astmu s alergiou. Zatiaľ čo alergia je zápalové ochorenie horných dýchacích ciest pre ktoré je charakteristické najmä svrbenie, kýchanie, výtok z nosa či slzenie a opuch očí, astma je oveľa závažnejšie ochorenie s odlišnými symptómami ako alergia.

  

„Astma sa prejavuje najmä sťaženým dýchaním tzv. dýchavicou, dráždivým kašľom či dlhotrvajúcou nádchou. Prvotnými prejavmi astmy je častokrát náhla dušnosť či kašeľ. Najmä  výdych pacienta sprevádza pískavý zvuk a sipot, čo je spôsobené opuchom sliznice priedušiek,“ vysvetľuje prof. Peter Pružinec CSc., primár Kliniky alergológie a klinickej imunológie Univerzitnej nemocnice v Bratislave.  

Astmatik podľa neho môže pociťovať aj nepríjemný tlak na hrudi doprevádzaný lapaním po dychu.  

Pri astme totiž dochádza k zúženiu až uzavretiu lúmenu priedušiek a to najmä na úrovni vetvenia priedušiek v pľúcach. Pri ťažkej forme astmy sú pacienti vystavovaní astmatickým záchvatom, kedy dochádza k opuchu a zúženiu priedušiek. „V kritických situáciách, astmatický záchvat bez pomoci lekára môže končiť smrťou pacienta,“ upozorňuje Pružinec.

 

Ochorenie pod kontrolou

 Napriek nárastu chorých majú pacienti s astmou dobré možnosti liečby. Tie spočívajú najmä v podávaní protizápalových liekov (tzv. kontrolórov) a záchranných liekov (tzv. uvoľňovačov). Súčasná medicína preferuje inhalačné podávanie liečiv pre astmatikov. „U pacientov, u ktorých napriek vysokým dávkam inhalačnej liečby nie sme schopní dosiahnuť kontrolu nad ich ochorením, odporúčame inovatívnu biologickú liečbu. Práve táto umožňuje pacientom mať astmu pod kontrolou, čím prispieva k vyššej kvalite jeho života,“ hovorí MUDr. Helena Leščišinová, primárka oddelenia tuberkulózy a pľúcnych chorôb NsP sv. Jakuba v Bardejove.

  

Kontrola ochorenia je nevyhnutným predpokladom pre úspešnú liečbu a vyžaduje si obojstrannú spoluprácu lekára aj pacienta. Liečba astmy je doslova pacientovi „šitá na mieru“ a jej cieľom je minimalizovať príznaky ochorenia, zamedziť astmatickým záchvatom a zabezpečiť pacientom kvalitný a zdravý život.

 

Celosvetovo trpí týmto ochorením, ktoré postihuje najmä priedušky a pľúca, viac ako 300 miliónov ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá zaraďuje astmu medzi najrozšírenejšie chronické ochorenie na svete, predpokladá, že do roku 2025 sa zvýši celosvetovo počet pacientov až na 400 miliónov. 7. mája si pripomíname Svetový deň astmy.